BRATISLAVA - Angažovanie sa sudcov v politike výrazným spôsobom narúša ich nezávislosť. V tejto téme by bola vhodná aj úprava Ústavy SR, uviedol to minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) s tým, že jeho rezort problematiku minimálne rozpracuje tak, aby sa mohla v budúcnosti vyriešiť.
Rezort už v tomto volebnom období predložil novelu zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá prešla Národnou radou SR aj s pozmeňujúcim návrhom opozičného poslanca Alojza Baránika (SaS). Novelu však vrátila prezidentka Zuzana Čaputová na prepracovanie, pretože podľa nej v novele absentuje špecifikovanie spôsobu doručenia vzdania sa funkcie sudcu. V prípade jej súhlasu by sudcom, ktorí majú záujem o parlamentnú či európsku politiku automaticky zanikol mandát. Súčasná prax je taká, že sudcom stačí, ak si pozastavia výkon svojho povolania. Poslanci budú o legislatíve opakovane hlasovať v septembri.
„Je to legitímna otázka a veľmi vážny problém. Vidíme, že viacerí sudcovia sa začali politicky angažovať už počas výkonu svojho povolania. Nezávislosť sudcu podľa môjho názoru jednoducho veľmi narúša, ak sa angažuje vo verejnom a politickom živote. Viem si predstaviť, že by sa v tomto smere zmenila aj Ústava SR," povedal Gál. Pozmeňujúci návrh získal ešte na júnovej parlamentnej schôdzi širokú podporu koaličných aj opozičných strán, keď zaň hlasovalo až 117 poslancov. Ak by teda bola novela predložená ako ústavný zákon, zmena Ústavy SR by bola realitou. V súčasnosti zákon zakazuje sudcom byť členom politickej strany alebo politického hnutia, avšak nezakazuje im kandidovať na kandidačnej listine politickej strany či hnutia.
„V súčasnosti to zákony umožňujú, ale bolo by dobré, aby Ústava SR a na ňu nadväzujúca legislatíva jasne oddelili výkon povolania sudcu a politiku. Súčasný stav, že si sudcovia iba pozastavia výkon funkcie, sa neukazuje ako dostatočné riešenie," dodal Gál. Ako príklad môže slúžiť sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin, ktorý netají svoje politické ambície. Harabin kandidoval aj v marci tohto roka, keď mal záujem o post prezidenta. Šéf Ministerstva spravodlivosti SR sa domnieva, že jeho rezort už v prípade potreby komplexné zmeny nestihne. Podľa jeho názoru je pri tejto problematike totiž potrebný celý legislatívny proces, diskusia a aj pripomienkovanie.
„Vzhľadom na aktuálny dátum to však vidím dosť problematicky, aby sme v prípade potreby stihli presadiť legislatívu ešte v tomto volebnom období. Každopádne túto tému rozpracujeme. Ísť cestou poslaneckého návrhu namiesto vládneho je jednou z možností, ale v krajných prípadoch. Pri téme angažovania sa sudcov v politike si nemyslím, že by to bolo šťastné riešenie. Určite by bol lepší štandardný legislatívny proces," uzavrel minister.
Na Slovensku prepojenie politiky a výkonu povolania sudcu nie je výnimkou. V minulosti dlhoroční politici odišli priamo z Národnej rady SR na Ústavný súd SR, napríklad Mojmír Mamojka či Jana Laššáková. V súčasnosti sa o najcennejší talár uchádza napríklad Radoslav Procházka, bývalý šéf strany Sieť, či štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Edita Pfundtner. O post ústavného sudcu mal záujem aj predseda strany Smer-SD Robert Fico či poslanec NR SR Peter Kresák (Most-Híd). Výkon funkcie sudkyne má dlhodobo pozastavený aj druhá štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská.
