BRUSEL - Ministri zahraničných vecí z 29 členských krajín NATO sa počas utorňajších rokovaní v Bruseli stretli so svojimi rezortnými kolegami z Gruzínska a Ukrajiny a spolu zhodnotili aj napätú situáciu medzi Ruskom a Ukrajinou v dôsledku nedávnych udalostí v Azovskom mori. Po skončení rokovaní to uviedol štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR František Ružička.
Slovenský diplomat upozornil, že v situačných správach šéfov gruzínskej a ukrajinskej diplomacie zazneli silné prointegračné motívy a zámery, čo spojenci z NATO ocenili. Ministri sa počas tohto stretnutia zaoberali aj situáciou v Azovskom a Čiernom mori po nedávnom incidente v blízkosti Kerčského prielivu. Podľa Ružičku ministri označili túto situáciu za mimoriadne vážnu a odkázali, že situáciu treba deeskalovať v čo najkratšom možnom čase.
"Ide o to, aby sa lode a hlavne námorníci dostali v najkratšom čase späť domov a aby sme sa vrátili k tomu, že Azovské more a Kerčský prieliv budú prístupné pre všetkých podľa zásad medzinárodného práva," opísal situáciu Ružička.
Na otázku, či ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin nezopakoval výzvu Kyjeva na dôraznejšiu prítomnosť NATO v Čiernom mori, Ružička uviedol, že Klimkin poukázal aj na potrebu vyššej angažovanosti sa Aliancie, ale dodal, že "toto všetko zrejme ešte bude predmetom ďalších rokovaní" a všetko bude závisieť aj od celkového vývoja situácie v oblasti. Podľa jeho slov ministri hovorili skôr o spôsoboch, modifikáciách a kapacitách, ktoré by NATO mohlo ponúknuť alebo využiť v oblasti Azovského mora.
Slovensko od 1. januára 1019 preberie predsedníctvo Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), aj preto podľa Ružičku naša krajina najnovší spor medzi Ruskom a Ukrajinou pozorne sleduje.
"Ukrajina a Gruzínsko patria medzi priority, na ktoré sa chceme zamerať. Pochopiteľne aj z pohľadu dodržiavania medzinárodného práva, územnej celistvosti a rešpektovania územnej integrity," spresnil Ružička. Aj preto, ako dodal, bude Slovensko pozorne sledovať, čo sa v tomto regióne deje, a počas predsedníctva OBSE "urobí všetko čo sa bude dať", aby deeskalovalo sporné situácie a otváralo komunikačné kanály s cieľom nezvyšovať, ale znižovať napätie.
Ružička: Po vypovedaní INF budú potrebné záruky pre nešírenie jadrových zbraní
Zmluva o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), ktorá vyvoláva napätie medzi Spojenými štátmi a Ruskom, bola jednou z hlavných tém utorňajších rokovaní ministrov zahraničných vecí z 29 členských krajín NATO. Potvrdil to štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR František Ružička, ktorý zastupuje Slovensko na dvojdňových rokovaniach v Bruseli.
Zmluva podpísaná Moskvou a Washingtonom v roku 1987, ktorá zakazuje obom stranám používanie rakiet vybavených jadrovými hlavicami s doletom od 500 do 5500 kilometrov, sa stala súčasťou bezpečnostnej architektúry Európy. V posledných mesiacoch je však dôvodom napätia medzi Ruskom a Spojenými štátmi, za ktorými stojí aj Severoatlantická aliancia.
V spoločnej deklarácii, ktorá sa zrodila v rámci ministerských rokovaní, sa uvádza, že porušovanie INF zo strany Ruska "narušuje základy účinnej kontroly zbraní a podkopáva bezpečnosť spojencov". Ministri sa tiež zhodli v názore, že takýto prístup "oslabuje celkovú bezpečnostnú architektúru euroatlantického spoločenstva". "Vyzývame Rusko, aby sa naliehavo vrátilo k úplnému a overiteľnému dodržiavaniu INF. Od neho teraz závisí, či sa podarí zachovať túto zmluvu," uvádza sa v dokumente zo zasadnutia ministrov.
Slovenský diplomat zdôraznil, že spoločné stanovisko ministrov je dobre zadefinované. "My by sme, samozrejme, chceli vidieť, aby sa využili ďalšie komunikačné kanály na to, aby sa Rusko vrátilo za rokovací stôl," uviedol Ružička. Pripomenul, že ide o bilaterálnu zmluvu medzi Spojenými štátmi a Ruskom, ale zároveň je to aj veľmi dôležitý nástroj pre zachovanie bezpečnosti v celej Európe, čo sa týka aj Slovenska.
Ak by podľa jeho slov došlo k vypovedaniu tejto zmluvy, tak bude potrebné nájsť kroky, ktoré povedú k zárukám, že nedôjde k ďalšiemu rozširovaniu jadrových zbraní, že sa bude rešpektovať ich nešírenie. Dodal, že by to mohlo smerovať aj k tomu, že vznikne oveľa komplexnejšia zmluva a možno dôjde aj k likvidácii zbraní, ktoré sú predmetom zmluvy INF.