Prvá poprázdninová schôdza parlamentu: VIDEO Poslanci prelomili veto Kisku, v SAV sa nič nezmení

V poradí 34. schôdza parlamentu sa začne po jedenásťtýždňovej prestávke od posledného zasadnutia pléna parlamentu dnes popoludní. Po letnej prestávke čaká zákonodarcov 92 bodov programu rokovania. Desiatky zákonov predložia jednotlivé ministerstvá, ďalšie budú z dielne koaličných aj opozičných poslancov. Na pondelkovom grémiu sa poslanci dohodli, že parlament bude v septembri zasadať aj v pondelky, avšak v tieto mimoriadne dni sa nebude konať hlasovanie. O zákone o zastropovaní dôchodku budú poslanci NR SR rokovať na konci septembrovej schôdze.

Aktualizované 19:40 Poslanci ukončili dnešnú schôdzu vládnym návrhom o stavebnom sporení

 

Poslanci Národnej rady SR ukončili prvý deň 34. schôdze prerokovaním novely zákona o stavebnom sporení v druhom čítaní. Novela zákona prináša viaceré zásadné zmeny. Ministerstvo financií v nej navrhuje zrušiť inštitút tzv. priateľských sporiteľov, zároveň by sa mal zúžiť okruh poberateľov štátnej prémie podľa príjmu. Ďalším opatrením je obmedziť poberanie štátnej prémie počas čerpania a splácania medziúveru. Limitovať by sa mal aj nárok na štátnu prémiu v prvom roku sporenia a v prípade minimálnej percentuálnej výšky štátnej prémie navrhuje ministerstvo zníženie. O novele zákona by sa malo hlasovať v stredu.

Navrhovanou novelou zákona o stavebnom sporení by sa mal zrušiť inštitút tzv. priateľských sporiteľov. Tí získavali štátnu prémiu aj napriek tomu, že si na účte stavebného sporenia len sporili a nečerpali žiadny úver. Priateľskí sporitelia doteraz nemuseli dokladovať účel použitia prostriedkov. Preto ministerstvo navrhuje viazať poskytnutie štátnej prémie na podmienku, že sa prostriedky získané stavebným sporením, vrátane štátnej prémie, použijú výlučne na stavebné účely.

Rezort financií navrhuje zvýšiť adresnosť štátnej podpory stavebného sporenia formou určitého sociálneho zamerania tejto podpory. Štátna prémia by sa mala vyplácať plnoletým osobám iba v prípade, ak ich priemerný mesačný príjem vypočítaný zo zdaniteľných príjmov za kalendárny rok neprekročí 1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR. Zároveň sa do návrhu doplnilo, že pri stavebných sporiteľoch, ktorí nie sú plnoletými osobami, sa štátna prémia bude vyplácať bez obmedzenia z hľadiska výšky ich zdaniteľných príjmov.

SAV bude fungovať ako doteraz

Inštitúcie Slovenskej akadémie vied (SAV) zostanú v stave, v akom boli pred transformáciou. Rozhodli o tom poslanci Národnej rady SR 76 hlasmi, čím prelomili veto prezidenta k zákonu o vysokých školách, ktorého súčasťou je aj novela zákona o SAV. Zákon bol opätovne schválený.

Organizácie, ktoré nesplnili podmienky sa vrátia do právnej formy spred 1. júla. Pôvodne mali ústavy SAV prejsť transformáciou a mali byť zapísané do registra verejných výskumných inštitúcií (VVI). SAV sa tak bude podľa schválenej novely skladať z rozpočtových a príspevkových organizácií. Novela súčasne zaväzuje SAV zabezpečiť do 31. decembra 2018 všetky potrebné úkony, aby sa jej organizácie mohli stať VVI na základe postupu, ktorý určuje zákon o VVI.

Z novely zákona o vysokých školách vyplýva, že vysokým školám pribudne nový typ bakalárskeho študijného programu. Ide o interdisciplinárne štúdiá. Študentom má umožniť vytvoriť si jedinečný profil s ohľadom na výber absolvovaných predmetov, pričom budú mať možnosť oddialiť svoje rozhodnutie o hlavnom študijnom zameraní. "Tento typ študijného programu je vhodný aj na uskutočňovanie konceptu vzdelávania označovaného ako liberálne štúdiá," uvádza sa v predkladanom materiáli. Vysokým školám umožňuje, aby mal študent v rámci študijného programu na výber zo širšej palety predmetov z viacerých študijných odborov, pričom v závislosti od konkrétneho učebného plánu študent nakoniec získa vzdelanie v konkrétnom študijnom odbore alebo v kombinácii dvoch študijných odborov.

Reakcia Žitňanskej k hlasovaniu o SAV

Bývalá ministerka spravodlivosti a súčasná poslankyňa Národnej rady SR Lucia Žitňanská (Most-Híd) nebude hlasovať za prelomenie veta prezidenta v prípade novely, ktorá rieši aj transformáciu inštitúcií Slovenskej akadémie vied (SAV) na verejné výskumné inštitúcie (VVI). Uviedla to počas rokovania o návrhu v parlamente.

"V časoch nedokončených transformačných procesov som presvedčená o tom, že sme v akomsi štádiu právneho chaosu," konštatovala Žitňanská. Ministerstvo školstva by podľa nej malo v zrýchlenom režime predložiť riešenie. "Som presvedčená o tom, že pre právnu istotu a pre to, aby sa akadémia mohla transformovať pri zachovaní právnej kontinuity a aby to bolo úplne nespochybniteľné, jediné rozumné riešenie je odložiť hlasovanie o zákone vrátenom prezidentom a aby ministerstvo prinieslo v skrátenom konaní exaktné riešenie šité na situáciu, ktorá momentálne existuje," povedala Žitňanská.

Podľa Beblavého sa chválila devastácia Slovenskej akadémie vied. 

"Poslanci koalície práve najtesnejšou väčšinou jedného hlasu prelomili veto prezidenta a schválili devastáciu Slovenskej akadémie vied. Chcem poďakovať poslancom opozície, ale aj poslancom koalície Maďaričovi, Kamenickému, Žitňanskej, ktorí za tento návrh nehlasovali," vyjadril sa Miroslav Beblavý na sociálnej sieti. Podľa neho by si mal dotživotne spytovať svedomie bývalý podpredseda SAV Dušan Čaplovič, vďaka ktorému návrh prešiel. "Mať na rukách krv vlastnej akadémie, to musí byť pocit," pokračoval Beblavý.

"Za schválenie návrhu sú tiež osobitne zodpovední poslanci Marček, Šimkovičová a Holúbek, zvolení za SME RODINA. Tých záhadne pár mesiacov po voľbách presvedčila vládna koalícia, aby sa pridali k nej. Odvtedy tvoria rezervu, keď Fico a oligarchovia potrebujú zabrať. Ako dnes. Hanba im!," uzavrel Beblavý.

Aktualizované 17:23 Parlament prelomil veto prezidenta Kisku k odposluchom

Okruh výnimiek zo sprístupňovania súdnych rozhodnutí sa rozšíri, a to napriek nesúhlasu prezidenta SR Andreja Kisku. Hlava štátu vetovala novelu zákona o súdoch, poslanci Národnej rady SR však v utorok jeho argumenty odmietli a 80 hlasmi opätovne schválili právnu normu. Novela podľa Kisku významne obmedzuje verejnú kontrolu súdnych rozhodnutí. Zákon vrátil späť do NR SR a poslancom navrhol, aby ho neprijali ako celok, keďže jeho obsah je podľa neho v rozpore s princípmi právneho štátu.

Právna norma má zaviesť výnimku z plošného sprístupňovania všetkých súdnych rozhodnutí, a to práve vo vzťahu k súhlasom súdu s poskytnutím údajov tvoriacich predmet telekomunikačného tajomstva, súhlasom na použitie informačno-technických prostriedkov a príkazov súdu vydávaných podľa Trestného poriadku. Súčasná právna úprava hovorí, že niet zákonnej možnosti nesprístupniť rozhodnutia súdov o odposluchoch. "Tento stav je z hľadiska potreby chrániť bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky a riadny priebeh trestného konania neprijateľný," konštatuje ministerstvo v materiáli.

Aktualizované 15:42 Poslanecké lavice zívajú prázdnotou

Po päťminútovej pauze, kedy poslanci čakali na Richarda Rašiho, sa takmer nikto do sály nevrátil. Raši zastupoval zastupoval ministra hospodárstva Petra Žigu. „Prepáčte, cestovať z východu je stále ľahšie ako tu v Bratislave. Nechcel som porušiť žiadny predpis,“ povedal na úvod Raši. Krátko pred štvrtou sála zíva prázdnotou. Po necelých troch hodinách to poslanci zrejme vzdali. 

Aktualizované 14:58 Medzi poslancami sa strhla hádka

Poslanci diskutujú aj o situácii v SAV. Po reči lídra SPOLU Miroslava Beblavého sa v sále strhla hádka. Beblavý hovoril o dvoch možnostiach - o osobnom konflikte alebo o ekonomickom záujme v rámci narábania s majetkom. Anton Hrnko po reči zaútočil na Beblavého „Pán poslanec, asi ste si neprečítali stanovisko generálnej prokuratúry. Je normálne, aby si akadémia zriadila účelovú vedecko-výskumnú činnosť, ktorá sa nebude venovať tejto činnosti?“ povedal Hrnko s tým, že Beblavý neprávom obviňuje ministerku školstva.

Remišová potom prečítala stanovisko prokuratúry, kde sa hovorilo o zapísaní SAV do registra vedecko-výskumných činností. GP zistila prieťahy v konaní ministerstva školstva a 5.9.2018 vydala prokuratúra upozornenie. Hrnko napriek tomu, že nemal slovo začal kričať a odišial zo sály. Vrátil sa s niekoľkostranovým posudkom GP, keďže podľa neho Remišová čítala len časť, nie celých 5 strán. Poslanci kričali na Hrnka, aby sa upokojil.

Poslanci debatujú o novele zákona o kvalite vysokoškolského vzdelania. Prezident Kiska zákon vrátil do parlamentu. Poslanci sa snažia zlomiť veto prezidenta. Opozícia je proti. Na ich obranu vystúpila aj poslankyňa Lucia Žitňanská. 

Novým poslancom Smeru sa stal Igor Federič

Opozícia sa snažila do programu schôdze presadiť svoje návrhy. Predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO Veronika Remišová navrhovala hlasovanie o novele vysokoškolského zákona preložiť na záver parlamentnej schôdze. Jej návrh neprešiel. Gábor Grendel z OĽaNO navrhoval, aby NR SR rokovala o novej bezpečnostnej a obrannej stratégie. Ani jeho návrh väčšina nepodporila.

Novinky sa dejú aj v strane Smer. Novým poslancom Smeru sa stal Igor Federič. Ten skončil na poste vedúceho Úradu vlády SR ku koncu júna tohto roka. Jeho odvolanie schválili ministri na rokovaní vlády. Jeho nástupcom sa mal stať Peter Kostolný. V poslaneckej lavici predtým na jeho mieste zasadal od roku 2016 Peter Náhlik. Editu Pfundtner nahradil na poslanec Mosta-Híd Štefan Vavrek.

Náhlik dostane odstupné približne 6 000 eur

Exposlanec NR SR Peter Náhlik (Smer-SD), ktorý skončil v parlamente, dostane odstupné približne 6 000 eur. Náhlik pôsobil v parlamente od roku 2012. Podľa zákona odstupné poslancov závisí od počtu rokov, ktoré strávili v parlamente. Ak ich bolo viac ako päť, majú nárok na tri platy, čo je v súčasnosti takmer šesťtisíc eur. Peniaze im však neprídu na účet naraz. Bývalým zákonodarcom sa plat vypláca postupne.

Plat poslanca sa počíta ako trojnásobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Od roku 2012 sú však ich platy zmrazené, a preto sa stále rátajú z priemernej mzdy z roku 2010, tá vtedy bola 769 eur. Mesačne tak v hrubom poslanci dostávajú 1 961 eur. K tomu im patria aj nezdanené paušálne náhrady. Tie sú pre mimobratislavských poslancov NR SR 1 615 eur, pre bratislavských 1 385 eur.

Zastropovanie dôchodkového veku

Zloženie parlamentu bude od poslednej schôdze odlišné. Po tom, ako z NR SR odišla Edita Pfundtner, ktorá sa stala štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti, ju v parlamente nahradí Štefan Vavrek. V úvode zasadnutia zloží sľub poslanca. Parlament bude hlasovať v prvom čítaní o návrhu ústavného zákona, ktorým sa má zaviesť strop na dôchodkový vek. Hoci ho prerokovali v júni, poslanec Smeru Ján Podmanický v mene troch koaličných strán Smer-SD, SNS, Most-Híd požiadal o presunutie bodu na ďalšiu schôdzu parlamentu.

„Svoj návrh zdôvodňujem snahou o vytvorenie časového priestoru na rokovanie o tejto právnej norme,“ zdôvodnil Podmanický. Legislatívny návrh zákonodarcov za Smer-SD obsahuje aj ustanovenia o tom, že primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia, ako aj o tom, že štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok. Vek odchodu do dôchodku návrh ústavného zákona ohraničuje 64 rokmi. Každý, kto vychoval dieťa, má mať právo na primerané zníženie maximálneho penzijného veku, a to „za účelom podpory rodiny a materstva zo strany štátu“.

Kiska vrátil zákony na prerokovanie

Medzi vládnymi návrhmi zákonov sú aj zákony, ktoré prezident Andrej Kiska vrátil na prerokovanie. Poslanci v júni schválili návrh zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania. Zákon zavádza úplne nový systém akreditácie v oblasti vysokoškolského štúdia, ktorý po novom bude zastrešovať samostatná verejnoprávna Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo. Rovnako schválili novelu zákona o vysokých školách. Novelou sa podľa ministerstva školstva zvýši napríklad otvorenosť vysokoškolského systému a zjednoduší sa tiež tvorba a úprava študijných programov.

​

Okrem toho sa zavádza nový typ študijného programu - interdisciplinárne štúdiá. Tento typ bakalárskeho študijného programu umožňuje vysokým školám novú formu organizácie štúdia a študentom umožňuje vytvoriť si jedinečný profil s ohľadom na výber absolvovaných predmetov, pričom majú možnosť oddialiť svoje rozhodnutie o hlavnom študijnom zameraní. Vrátená je aj schválená novela zákona o súdoch, ktorá zavádza výnimku z plošného sprístupňovania súdnych rozhodnutí. Sprístupňovať sa nemajú súhlasy súdu s poskytnutím údajov, ktoré tvoria predmet telekomunikačného tajomstva a tiež súhlasy na použitie informačno-technických prostriedkov a príkazov súdu vydávaných podľa Trestného poriadku.

Fungovanie Ústavného súdu 

Parlament bude rokovať aj o návrhu novely zákona o fungovaní Ústavného súdu SR. Návrh rezortu spravodlivosti, ktorý vláde predložil minister Gábor Gál, má zlepšiť fungovanie najvyššej súdnej inštitúcie na Slovensku. Vo vládou schválenom materiáli je obsiahnutá aj časť o maximálnom veku všeobecných sudcov, ktorý bude po novom stanovený na 70 rokov. Jeho dovŕšením sudcom ich funkcia automaticky zanikne. „Cieľom návrhu zákona je vytvorenie novej zákonnej úpravy, ktorá bude regulovať organizáciu Ústavného súdu SR, spôsob konania pred ústavným súdom a postavenie jeho sudcov a to prehľadným a jednoznačným spôsobom, čo prispeje k zefektívneniu práce súdu a bude viesť k posilneniu ochrany základných práv,“ uviedlo ministerstvo spravodlivosti na margo návrhu.

V druhom čítaní poslanci prerokujú návrh novely zákona o stavebnom sporení. Ministerstvo financií navrhuje zrušiť inštitút tzv. priateľských sporiteľov, zároveň by sa mal zúžiť okruh poberateľov štátnej prémie podľa príjmu. Ďalším opatrením je obmedziť poberanie štátnej prémie počas čerpania a splácania medziúveru. Limitovať by sa mal aj nárok na štátnu prémiu v prvom roku sporenia a v prípade minimálnej percentuálnej výšky štátnej prémie navrhuje ministerstvo zníženie. Účinnosť novely zákona sa navrhuje od 1. januára 2019.

Správy výborov

Okrem toho sa budú poslanci zaoberať aj správami Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť ako aj Výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS o stave použitia informačno-technických prostriedkov za prvý polrok 2018. Rovnako poslancov zamestná Návrh na voľbu dvoch členov Správnej rady Ústavu pamäti národa.

Danko chce schváliť nový Etický kódex

Poslanecké grémium v pondelok rokovalo o pracovnej verzii Etického kódexu poslanca NR SR, o definitívnom znení by sa malo hlasovať na októbrovej schôdzi. Predseda NR SR Andrej Danko v auguste povedal, že chce, aby parlament na jeseň schválil Etický kódex pre poslancov. Išlo by o etický kódex, ktorý by platil rámcovo pre slovenský, český a rakúsky parlament. Etický kódex bude prijatý ako norma.

Upravoval by všetko, čo nie je v Rokovacom poriadku NR SR. „Napríklad elementárna slušnosť, oblečenie, komunikácia, lobizmus,“ konštatoval predseda NR SR s tým, že kancelár parlamentu komunikuje s rakúskym a českým partnerom. „Vzorom nám je aj kódex Knessetu, ktorý upravuje vzťahy poslancov alebo lobizmus. Na jeseň urobíme draft etického kódexu, ktorý by možno v čase stého výročia vzniku Československa bol prijatý a platil by pre slovenský, český a rakúsky parlament. Každý štát by si ho následne implementoval,“ vyhlásil Danko.

Vicepremiér Raši má mať viac právomocí, dostane regionálny rozvoj

Podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD) má dostať nové právomoci. Pribudnúť mu má oblasť regionálneho rozvoja. Počíta s tým novela zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorú do druhého čítania posunul v utorok parlament.

Zmena by mala zjednodušiť podporu regiónov. Koordináciu prípravy regionálnych politík má dostať Raši aj preto, že má na starosti opatrenia Agendy 2030. Úrad vicepremiéra pripomína, že odstraňovanie regionálnych rozdielov a s tým súvisiaca podpora najmenej rozvinutých okresov je úzko späté s jeho činnosťou. V prípade schválenia by mal zákon nadobudnúť účinnosť 1. januára 2019.

Vznikne Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školy

Na Slovensku vznikne Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školy. S jej zriadením počíta zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania. Poslanci Národnej rady v utorok opätovne schválili zákon 79 hlasmi, čím prelomili veto prezidenta SR. Podľa predsedu parlamentného výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Ľubomíra Petráka (Smer-SD) je "toto cesta k zvyšovaniu vysokého školstva na Slovensku." Opozičný poslanec Branislav Gröhling (SaS) počas rokovania očakával, že ministerstvo školstva prinesie aj problematiku financovania vysokých škôl. Reálne zmeny podľa poslanca Miroslava Beblavého (nezaradený) nastanú až v nasledujúcom akademickom roku.

"Slovenská akreditačná agentúra bude ako nezávislá verejnoprávna inštitúcia, ktorá disponuje samostatnými rozhodovacími právomocami v oblasti akreditačného procesu. Mala by mať predpoklady, aby sa stala riadnym členom Európskej asociácie pre zabezpečovanie kvality vo vysokom školstve (ENQA) a bola tak zaradená do Európskeho registra pre zabezpečovanie kvality vo vysokom školstve (EQAR)," uvádza sa v materiáli. Štatutárnym orgánom agentúry bude predseda výkonnej rady. Doterajšia Akreditačná komisia bola poradným orgánom vlády SR.

Súčasťou nového zákona je aj reforma systému akreditačného procesu, ktorá spočíva najmä vo zvýšenom dôraze na vnútorný systém vysokej školy zameraný na úpravu procesov na zabezpečovanie kvality. Funkčnosť a správna implementácia má v zásade znamenať inštitucionálnu akreditáciu vysokej školy v študijnom odbore a stupni. V prípade nedostatkov vo vnútornom systéme a jeho implementácie by mohla agentúra ukladať rôzne opravné opatrenia.

Systém má byť doplnený o akreditáciu študijných programov za účelom možnosti rozšírenia oprávnenia vysokej školy uskutočňovať vysokoškolské štúdium v nových študijných odboroch a stupňoch. "Zároveň sa v modifikovanej podobe zachováva akreditovanie habilitačného konania a inauguračného konania. So zmenou akreditačného systému sa zároveň navrhuje aj úprava udeľovania štátneho súhlasu súkromným vysokým školám," píše sa v predkladacej správe.

Prezident navrhoval, aby pri opätovnom prerokovaní nebol zákon prijatý ako celok. Podľa neho nedáva záruky posilnenia kvality vysokého školstva a vytvára dôvodné obavy, či situáciu, naopak, nezhoršia.

Mimovládne neziskové organizácie by mali mať vlastný register

Mimovládne neziskové organizácie by mali mať vlastný register. Zriadiť ho má zákon o registri mimovládnych neziskových organizácií, ktorý v utorok posunuli poslanci Národnej rady SR do druhého čítania. "Tento zákon vnáša čistotu a transparentnosť do mimovládneho sektora," uviedla ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD).

Register má predstavovať "logicky jednotný a dátovo konzistentný zdroj údajov o občianskych združeniach, odborových organizáciách, organizáciách zamestnávateľov, organizáciách s medzinárodným prvkom, neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, nadáciách a neinvestičných fondoch". Právnu normu pripravilo ministerstvo vnútra. Poukazuje, že v súčasnosti nie je zákonná povinnosť viesť údaje o štatutárnom orgáne a členoch štatutárneho orgánu pri uvedených organizáciách. "Orgány verejnej moci, ani tretie strany, nemajú v súčasnosti k dispozícii relevantné údaje o organizačných jednotkách občianskych združení," uvádza ministerstvo.

Zriadenie registra mimovládnych neziskových organizácií umožní v budúcnosti získať komplexné údaje o mimovládnych neziskových organizáciách. "Právne subjekty evidované v registri mimovládnych neziskových organizácií budú jednoznačne identifikované a budú tvoriť spoľahlivú a aktuálnu zdrojovú agendu pre register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci," uviedlo ministerstvo.