BRATISLAVA - Prezident SR Andrej Kiska vetoval novelu zákona o verejnom obstarávaní. Ako informoval Martin Lipták z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR, prezident zároveň navrhol, aby poslanci Národnej rady SR pri opätovnom prerokovaní schválili zákon s pripomienkami. Podľa prezidenta neboli predložené žiadne analýzy, prečo by pravidlá verejného obstarávania mali obsahovať ďalšie obmedzenia hospodárskej súťaže.
Podľa schváleného zákona bude možné tovary a služby pri príprave a výkone predsedníctva v medzinárodnej organizácii alebo zoskupení, či príprave a zabezpečení medzinárodného podujatia významného charakteru na úrovni prezidenta, predsedu národnej rady alebo člena vlády nakupovať priamym zadaním. Podľa hlavy štátu na to nie je dôvod. Podujatia tohto typu sú známe s dostatočným predstihom, preto by dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb malo byť zabezpečené v rámci procesu verejného obstarávania. Účelom inštitútu výnimky je reagovať na mimoriadne situácie, ktoré nemožno vopred predvídať, čo však nie je tento prípad.
„Platný zákon o verejnom obstarávaní je nepružný a pri jeho aplikácii v praxi sa vyskytujú problémy. Ustanovenie ďalších výnimiek však nie je vhodný prístup k riešeniu týchto systémových nedostatkov,“ zdôraznil prezident Kiska. Podľa neho Ústava Slovenskej republiky zaväzuje zákonodarcu chrániť a podporovať princípy hospodárskej súťaže. Jedným z nástrojom podpory a ochrany má byť aj zákon o verejnom obstarávaní. Keďže nebol preukázaný verejný záujem, vznikajú pochybnosti, či zavádzanie ďalších výnimiek v zákone nie je v rozpore s pravidlami verejného obstarávania, ktoré upravuje príslušná smernica EÚ, konštatuje tlačová správa.
Prezident podpísal desať zákonov
Prezident Andrej Kiska dnes podpísal desať zákonov. Ako informoval Martin Lipták z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR, je to zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ďalej zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Autorský zákon v znení neskorších predpisov, zákon o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Prezident Kiska podpísal zákon o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona o Environmentálnom fonde, zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, zákon o dohľade nad dodržiavaním povinností pri štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene zákona o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon o Národnom jadrovom fonde a o zmene a doplnení zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon o podpore malého a stredného podnikania a o zmene a doplnení zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Prezident podpísal aj zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Prezident podpísal Lex Žitný ostrov
Prezident Andrej Kiska podpísal v stredu novelu zákona o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov, takzvaný Lex Žitný ostrov. Podľa novely bude v chránených vodohospodárskych oblastiach zakázané používať nebezpečné postreky. Okrem zákazov zákon určuje aj kompetencie jednotlivých štátnych orgánov v oblasti ochrany vody.
Novela zjednotí existujúcu právnu úpravu do jedného zákona. Hlavnú úlohu v monitorovaní znečistenia získa Slovenská inšpekcia životného prostredia. Na tú sa treba obrátiť, ak hrozí znečistenie, a ona potom informuje ostatné orgány.
Zákon tiež ukladá Ministerstvu životného prostredia (MŽP) SR povinnosť zverejňovať vždy 15. júla správu o kvalite vôd v chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. Rovnako majú výsledky meraní zverejňovať aj podnikatelia, ktorí sú na základe osobitého predpisu povinní merať množstvo znečisťujúcich látok, ktoré vypúšťajú. Aktuálne informácie o prekročení limitných hodnôt povrchových a podzemných vôd, ktoré by mohli ohroziť obyvateľov, majú byť k dispozícii na stránke Úradu verejného zdravotníctva SR.
Zákon zakáže v chránených vodohospodárskych oblastiach napríklad stavať alebo rozširovať priemyselné budovy, okrem prípadov, keď sa prestavbou dosiahne účinnejšia ochrana vôd. V týchto územiach by sa nesmeli stavať ani bitúnky alebo skládky. Zakázané má byť aj postrekovať rastliny prípravkami, ktoré by mohli znečistiť vodu, ťažiť nerasty alebo výrazne odvodňovať pôdu. Za porušenie týchto zákazov má hroziť právnickým osobám a podnikateľom pokuta až 165.000 eur, ostatným 5000 eur.
Zmena má nastať aj v spôsobe zriaďovania chránených oblastí, po novom ich má stanoviť práve Lex Žitný ostrov. Má ísť o územia Žitný ostrov, Strážovské vrchy, Beskydy a Javorníky, Veľká Fatra, Nízke Tatry (západná časť a východná časť), Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránska planina, Horné povodie rieky Hnilec, Slovenský kras (Plešivská planina a Horný vrch) a Vihorlat.
Ukladanie odpadu na skládkach bude drahšie
Uloženie odpadu na skládkach bude drahšie. Vyplýva to z novely zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorú v stredu podpísal prezident Andrej Kiska. Suma, ktorú obce zaplatia za skládkovanie zmesového odpadu, bude závisieť od úrovne jeho vytriedenia. Počas najbližších troch rokov sa bude postupne zvyšovať. Od budúceho roka bude poplatok za uloženie tony odpadu na skládku diferencovaný do siedmich tried podľa úrovne vytriedenia odpadu. Pri menej ako desaťpercentnej úrovni vytriedenia bude v roku 2019 poplatok 17 eur za tonu, o rok neskôr 26 eur za tonu a v roku 2021 ešte o sedem eur viac. Pri viac ako 60-percentnom vytriedení bude v roku 2019 poplatok sedem eur, o rok neskôr osem eur a o ďalší rok 11 eur. V súčasnosti je poplatok priemerne šesť eur.
"Účelom zvýšenia poplatkov za skládkovanie nie je vyberať od občanov viac peňazí, ale finančne znevýhodniť skládkovanie odpadov, ktoré je posledné v hierarchii odpadového hospodárstva," zdôraznil minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd).
Slovensko podľa údajov Eurostatu z roku 2016 patrí medzi členské štáty s najnižším podielom recyklovaného či kompostovaného komunálneho odpadu (približne 23 percent). Väčšina komunálneho odpadu sa na Slovensku skládkuje (66 percent).
Aby Slovensko splnilo recyklačné ciele Európskej únie, musí do roku 2035 znížiť skládkovanie pod 25 percent a v roku 2040 pod desať percent. Okrem toho musí Slovensko zvýšiť recykláciu odpadu. Do roku 2025 má recyklovať 55 percent komunálneho odpadu, v roku 2030 to má byť 60 percent.
Novela zákona o odpadoch má zlepšiť triedený zber
Zlepšenie triedeného zberu komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov a zníženie množstva odpadov ukladaných na skládky má priniesť novela zákona o odpadoch, ktorú podpísal v stredu prezident Andrej Kiska. Prísnejšie pravidlá postihnú prevádzkovanie aj uzatváranie skládok odpadov, dôjde aj k zjednoteniu postupu štátnej správy vo veci riešenia zodpovednosti za nezákonné umiestnenie odpadu.
Ministerstvo životného prostredia SR pripomína, že prevádzkovateľ skládky odpadov bude musieť finančné prostriedky, ktoré budú tvoriť účelovú finančnú rezervu, odvádzať na osobitný účet v Štátnej pokladnici. Zároveň bude môcť tieto finančné prostriedky z účelovej finančnej rezervy čerpať len na základe písomného súhlasu či potvrdenia envirorezortu.
Podpísal viacero energetických zákonov
Prezident SR Andrej Kiska podpísal viacero noviel zákonov týkajúcich sa energetiky. Definitívne tak do platnosti vstúpi veľká novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energií (OZE) a vysoko účinnej kombinovanej výroby (KVET). Ide o novú štruktúru podpory OZE. Štát už nebude automaticky vyplácať paušálny doplatok za obnoviteľný zdroj energií. Podľa novely bude elektrina vyrobená z nových OZE a KVET podporená už len prostredníctvom aukcií.
Prezident tiež podpísal zákon o Národnom jadrovom fonde, vďaka ktorému by sa prevádzkovateľom jadrových zariadení mali zvýšiť príspevky do fondu. Taktiež by sa mali zaviesť príspevky aj pre spoločnosti vlastniace jadrové zariadenia, ktoré nevyrábajú elektrinu. Národný jadrový fond by mal v rokoch 2019 až 2021 dostať od spomínaných subjektov navyše viac ako 31 miliónov eur. Zvýšenie príspevkov, respektíve zavedenie nových sa na Slovensku týka dvoch spoločností. Slovenských elektrární, ktoré vlastnia a prevádzkujú jadrové bloky, ako aj štátnej Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti (JAVYS), ktorá vlastní jadrové zariadenia určené na vyradenie.
Podľa novely Slovenské elektrárne počas budúcich troch rokov zaplatia na zadný palivový cyklus oproti doteraz platnej legislatíve navyše 17,7 milióna eur a JAVYS prispeje sumou 13,4 milióna eur.
Do praxe po prezidentovom podpise vstúpi aj novela zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR. Vďaka nej by malo mať ministerstvo hospodárstva možnosť poskytovať dotácie aj pre oblasť elektromobility. Okrem elektromobilov by mal mať rezort hospodárstva možnosť dotovať aj automobily s inými alternatívnymi palivami a budovanie príslušnej infraštruktúry. Taktiež by mali po novom mať vďaka spomínanej novele prístup k dotáciám na obnoviteľné zdroje energií malé a stredné podniky ako aj samosprávy.
Prezident odobril aj návrh zákona o dohľade nad dodržiavaním povinností pri štítkovaní energeticky významných výrobkov. Ten upravuje dohľad nad dodržiavaním povinností dodávateľa a predávajúceho pri sprístupňovaní energeticky významného výrobku na trh podľa európskeho nariadenia z minulého roku.
Nepodpísal novelu zákona o politických stranách a politických hnutiach
Prezident SR Andrej Kiska nepodpísal novelu zákona o politických stranách a politických hnutiach a vrátil ju s pripomienkami poslancom Národnej rady SR na opätovné prerokovanie. Ako informoval Martin Lipták z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR, viaceré ustanovenia zákona podľa názoru prezidenta neprimerane a neodôvodnene zasahujú do ústavného práva občanov Slovenskej republiky zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. „Ústava SR hovorí jednoznačne. Toto právo možno obmedziť len ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Iné dôvody ústava nepripúšťa,“ zdôraznil prezident Kiska. Zákonodarca neuviedol žiadne skutkové alebo právne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že obmedzenia, ktoré schválený zákon zavádza, sú odôvodnené a primerané.
Prezident je presvedčený, že viaceré otázky a problémy fungovania politických strán na Slovensku by mali byť podrobené dôkladnejšej diskusii. Poznamenal však, že slobodná politická súťaž je základom demokracie. „Môžeme súhlasiť alebo nesúhlasiť s tým, ako sú strany a hnutia organizované, koľko majú členov, či sú postavené na jednom človeku alebo na tíme. Je však napokon na voličoch, aby si vybrali stranu, ktorú považujú za schopnú reprezentovať ich záujmy,“ dodala hlava štátu. Zákon bol navrhnutý z iniciatívy poslancov parlamentu, neprešiel štandardným pripomienkovým konaním, chýbala mu širšia spoločenská diskusia. Podľa prezidenta by bolo žiaduce, aby prípadné zmeny boli výsledkom širšej politickej zhody po dostatočnom vyhodnotení možných rizík. To sa v prípade schváleného zákona nestalo.
Prezident v rozhodnutí pripomenul, že obmedzovanie diskusie o prijímaných zákonoch je na úkor kvality legislatívy. „Diskusia o vecnej podstate zmien, ich vplyvoch, možnosť vyjadriť sa a vypočuť si argumenty viacerých strán sú stavebnými kameňmi parlamentnej demokracie. Je ich potrebné chrániť a kultivovať,“ dodal prezident.
