BRATISLAVA - Debata o Iráne je oveľa širšia, nemala by sa zužovať len na odstúpenie Spojených štátov amerických od jadrovej dohody s Teheránom a ostatnými mocnosťami (JCPOA). S Washingtonom zdieľame podobný názor na to, že pôsobenie Iránu na Blízkom východe a ich balistický program sú problémové. Slovensko, a ani EÚ, ktorá je v tomto jednotná, si však nemyslí, že väčší tlak na Teherán vyvoláme odstúpením od dohody. Vyplýva to zo slov štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka po dnešnom rokovaní vlády.
„Logicky je celá pozornosť sústredená v tejto chvíli na to, že USA odchádzajú z jadrovej dohody, ale debata o Iráne je oveľa širšia. Sú veci, o ktorých sa rozpráva menej, ale tu máme aj blízke stanoviská. Tým prvým je, že evidujeme a považujeme za problém aktivity Iránu v širšom regióne na Blízkom východe. To výrazne komunikujú aj USA. Potom je to druhá oblasť – pokračujúci balistický program Iránu,“ povedal Korčok. Hoci si tieto dve veci uvedomujeme, nezdieľame prístup USA, že vytvoríme väčšiu páku na Irán tým, keď vystúpime z tejto dohody. „Treba si stále uvedomiť jedno – táto dohoda je to, akým spôsob chceme dostať pod kontrolu iránsky nukleárny program. Desať inšpekcií Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu potvrdilo, že toto pod kontrolou je."
Na otázku, či je možné negociovanie podobnej dohody, akou je JCPOA, ale o balistickom programe, Korčok odpovedal, že je to otázka, o ktorej sa musíme rozprávať. Dodal, že to bolo aj hlavným posolstvom ministra zahraničných vecí USA Mika Pompea, ktorý takýmto spôsobom chce dosiahnuť novú dohodu.
V pondelok prišli Spojené štáty ústami svojho ministra zahraničných vecí Mika Pompea s náčrtom novej zmluvy, ktorá by mala JCPOA podľa nich nahradiť. Irán by sa mal podľa Pompea zaviazať okrem iného k tomu, že nebude za žiadnych okolností obohacovať urán a že umožní bezpodmienečný prístup medzinárodných inšpektorov "na všetky miesta po celej krajine". Medzi dvanástimi navrhovanými bodmi budúcej zmluvy, ktoré Pompeo označil za "základné požiadavky" zo strany Spojených štátov, je ešte okrem iného prepustenie všetkých amerických občanov zadržiavaných v Iráne, stiahnutie iránskych síl zo Sýrie a tiež to, že sa Irán prestane vyhrážať zničením Izraela.
Na výmenu Spojené štáty podľa Pompea ponúkajú Teheránu okrem iného úplné zrušenie sankcií, obnovenie diplomatických aj hospodárskych vzťahov s touto krajinou a tiež zabezpečenie prístupu k najmodernejším technológiám. Ak bude Irán súhlasiť s novou jadrovou zmluvou a bude ju dodržiavať, Američania môžu podľa Pompea dokonca finančne podporiť modernizáciu iránskeho hospodárstva a pomôcť pri jeho návrate na medzinárodné trhy.
Irán a USA, Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko, Rusko, Čína a EÚ podpísali 14. júla 2015 historickú dohodu, ktorá urovnala roky trvajúce spory a podozrenia o iránskom jadrovom programe. Zmluvné strany prijali plán krokov, ktoré mal Irán splniť výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických a finančných sankcií.
Od talianskej vlády očakávame plnenie záväzkov
Od novej talianskej vlády má Slovensko také očakávania, aké sú očakávania aj od nás. Teda, že si budú plniť spoločné záväzky, osobitne, pokiaľ ide o Taliansko ako člena eurozóny, vo fiškálnej oblasti. Slovensko si želá, aby bola nová talianska vláda stabilná. „Máme spoločnú menu a tu musíme každý plniť to, k čomu sme sa zaviazali,“ povedal dnes po rokovaní vlády štátny tajomník rezortu diplomacie Ivan Korčok.
V Taliansku vzniká vláda protisystémových strán – Hnutia piatich hviezd a Ligy. Nepokoje z týchto strán sa odrážajú aj na akciových trhoch. Francúzsky minister hospodárstva Bruno Le Maire varoval, že pokiaľ si budúca talianska vláda nesplní záväzky týkajúce sa verejného dlhu, mohlo by to ohroziť finančnú stabilitu eurozóny.
Ako dnes po rokovaní vlády povedal minister financií Peter Kažimír, novovznikajúca talianska vláda predstavuje „obrovské riziko“. „Samozrejme, môžem teraz len veriť v zdravý rozum a ústavné brzdy tej-ktorej krajiny, aby neprevládli niektoré menej racionálne, niekedy až šialené scenáre,“ povedal Kažimír s tým, že vo štvrtok odchádza na rokovanie euroskupiny aj ekofinu a očakáva, že sa tam budú rozprávať aj o týchto veciach. Na otázku, či považuje za reálne, že by Taliansko – tretia najväčšia krajina eurozóny – opustilo spoločnú menu, povedal, že to nepovažuje za reálne, „do momentu, než niekto nezačne nejaké populistické referendum. Potom to začína byť veľmi vážne, obzvlášť po tej skúsenosti, ktorú tu máme. My môžeme rešpektovať názor iných, môžeme dokonca tolerovať niekedy aj samovrahov, problém je, keď s nimi sedíme v jednom kupé.“
Taliansky prezident Sergio Mattarella si v stredu predvolal na konzultácie právnika Giuseppeho Conteho, ktorého navrhli za premiéra lídri euroskeptického Hnutia piatich hviezd a protiimigračnej Ligy. Mattarella si chce overiť, či bude navrhovaný kandidát schopný zostaviť budúcu vládu. Conte je univerzitným profesorom práva a na politickej scéne úplným nováčikom. Oba populistické bloky sa v nedeľu dohodli na kompromisnom kandidátovi na funkciu premiéra, ktorým má byť práve Conte. O svojom rozhodnutí v pondelok informovali Mattarellu, ktorý však musí ich plán schváliť. Vládu v Taliansku sa nedarí zostaviť od parlamentných volieb, ktoré sa v krajine konali 4. marca.
