BRATISLAVA - Koniec roka nastane za necelé dve hodiny a pre mnohých nastal čas hodnotenia uplynulého roka. Inak to nie je ani medzi politikmi. Na Slovensku to bol v rámci politiky naozaj turbulentný rok plný zvrat, kríz, káuz a slovenskí politici sa preto rozhodli zhodnotiť, čo to pre nich znamenalo.
Bugár hovorí o úspešnom, no ťažkom roku
Končiaci sa rok bol podľa predsedu strany Most-Híd Bélu Bugára ťažký, ale úspešný. Ako povedal v rozhovore, bol ťažký v koalícii, keď v auguste bola vládna kríza. "Zároveň bol ťažký, pretože opozícia stupňovala svoje útoky a krik," uviedol. Na druhej strane však bol podľa Bugára rok úspešný.
"Keď už veľvyslanec USA i ďalší veľvyslanci ocenili prijímanie protikorupčných opatrení, to o niečom hovorí. Ale môžem pripomenúť aj ďalšie oblasti. Vyriešili sme dvadsaťročný spor o zrušení amnestií Vladimíra Mečiara. Už aj preto sa oplatilo byť v tejto vláde. Pomohli sme starodôchodcom, čo je dobrá správa. Podarilo sa nám presadiť zvýšenie odpočitateľnej položky pre živnostníkov zo 40 na 60 percent. Zachránili sme menšinové školy a málotriedky. Podarilo sa nám zvýšiť dotáciu na žiaka pre rusínske a maďarské školy. Prijali sme zákon o menšinovom kultúrnom fonde. Na jednej strane teda to bol ťažký rok, ale z hľadiska plnenia programových priorít to bol rok úspešný," zdôraznil Bugár.
V parlamentných voľbách Most-Híd získal 6,5 percenta. "Neplánovali sme ísť do vlády ani so Smerom, ani s SNS. Ale voľby dopadli, ako dopadli. Čo sa zmenilo? V prieskumoch sme približne na rovnakej úrovni ako v marci 2016. Raz vyššie, raz nižšie. Zároveň však plníme volebné sľuby. To, že na nás kričia tí, ktorí pred voľbami intenzívne masírovali voličov, nás a KDH kritizovali za neochotu povedať, že nepôjdeme so Smerom. Po voľbách zas na nás útočili, že sme zradcovia, lebo sme so Smerom išli, aj keď sme nikdy nepovedali, že nepôjdeme. Tí, ktorí nás kritizovali, nás nevolili," vysvetlil Bugár, podľa ktorého tí, ktorí jeho stranu dnes kritizujú, od nej očakávajú kroky, ktoré by robili oni, ak by boli vo vláde.
"Mám na mysli SaS a OĽANO. Ale to takto v politike nikdy nefungovalo. Politik, ak sa dostane k moci, plní svoj program. My sme za necelé dva roky splnili väčšinu našich priorít. To sa nám nepodarilo v žiadnej predchádzajúcej vláde. Ani vo vláde Ivety Radičovej, ktorú spomínané strany položili," dodal.
Fico má za sebou rok plný dobrých rozhodnutí
Premiér Slovenska reakpituloval svoj rok na Facebooku. "Čas rekapitulácie nastáva každý rok touto dobou. Myslím si, že máme za sebou rok plný dobrých rozhodnutí a verím, že rok 2018 so sebou prinesie aj množstvo nových podnetov, s ktorými sa bude dať dobre pracovať. Aj v novom roku budem bojovať za férovosť a práva ľudí. Nevzdám sa. Prajem každému príjemné silvestrovské oslavy."
Danko nabral veľké skúsenosti
Pre predsedu NR SR a predsedu Slovenskej národnej strany (SNS) Andreja Danka bol rok 2017 rokom veľkých politických skúseností. "Ako predseda parlamentu som sa naučil, že politiku nemám brať osobne. Naučil som sa, že sa nemám viazať na ľudí ani na veci. Naučil som sa, že mám všetko, teda akúkoľvek skúsenosť, nástrahy či úspech vnímať ako to, čo ma má posilniť. Vnútorne som mnoho vecí pochopil, ktoré som pred vstupom do riadenia štátu nevnímal," povedal Danko v rozhovore.
Danko pripomenul, že až do parlamentných volieb v roku 2016 pôsobil ako advokát. "Politiku som vnímal ako možnosť. Nemôžem meniť veci v spoločnosti, ak sa nedostanem k riadeniu štátu. Najskôr som mal stranícke funkcie. Stal som sa predsedom SNS. Nikto ma vtedy nepoznal, strana bola určená na odpis," povedal. Danko si za podpredsedov vybral ľudí, ktorí v SNS pôsobili aj za Jána Slotu.
"Musel som vtedy staviť na ľudí, ktorí odišli z SNS v 90-tych rokoch na protest proti Jánovi Slotovi, ako napríklad Anton Hrnko. Pochopil som, že v strane musím odstaviť negatívne emócie. Snažil som sa vyberať ľudí, ktorí pozitívne myslia, ako napríklad Štefan Zelník alebo Jaroslav Paška. Medzi 7 500 členmi sú aj mladí, táto nová generácia časom nahradí aj mňa. Staviame na jednotnom poslaneckom klube," dodal Danko.
Matovič chce byť súčasťou budúcej alternatívy
Hnutie OĽaNO čakajú po formálnych zmenách aj tie hlbšie. Počet členov naďalej jeho líder Igor Matovič neuvádza a nechce bližšie hovoriť ani o pripravovaných zmenách. Tieto zmeny by však podľa neho mali ochrániť OĽaNO pred prípadnými "zlomyseľnými" návrhmi. Takým je podľa Matoviča napríklad úprava zákona o politických stranách avizovaná šéfom SNS a parlamentu Andrejom Dankom.
"Keďže sme zodpovední, máme nachystané riešenia, keby prešli zlomyseľné nápady Andreja Danka. Vopred ale o nich nebudem hovoriť. Bolo by netaktické prezradiť politickým nepriateľom, čo chystáme," povedal v rozhovore Matovič. Aktuálny počet členov neprezradil, uviedol iba, že k 31. 12. 2016 malo hnutie 13 členov.
"Sú tam ľudia z poslaneckého klubu aj mimo neho. Prijímali sme za členov ľudí, ktorí nezištne dlhé roky pomáhali hnutiu. Ale viac zatiaľ nemá zmysel prezrádzať. Chystáme sa na to, aby sme neohrozili hnutie ani voličov. Nedáme Ficovi, Dankovi a Bugárovi zámienku, aby nám nejakým spôsobom zabránili kandidovať v ďalších parlamentných voľbách. Ide o veľa," vyhlásil Matovič.
OĽaNO nikdy nebolo proti štandardným hnutiam
Tvrdí, že OĽaNO nikdy nemalo nič proti štandardnému politickému hnutiu. "Ale na Slovensku máme taký zvláštny karpatský typ štandardnosti, že štandardná politická strana má za cieľ okradnúť vlastných voličov, alebo ich zapredať. Takúto nechceme. Ale uvedomujeme si, že deň po Ficovi sa blíži, nastane najneskôr deň po voľbách 2020 a dovtedy musíme ľuďom ukázať, že sme hnutie schopné byť súčasťou budúcej alternatívy," doplnil Matovič.
OĽaNO podľa jeho slov mieni pokračovať v robení "vzorovej opozičnej politiky", ktorú robilo aj tento rok. Pripomenul, že vďaka tejto politike OĽaNO zabránilo tomu, aby ľudia platili viac za elektriku, výrazne prispelo k zrušeniu Mečiarových amnestií či k odchodu Petra Plavčana z postu ministra školstva po eurofondovom škandále.
Hnutie malo podľa Matoviča teda úspešný rok. "Tých úspechov bolo celkom dosť a končíme rok tým, že budú príplatky za nočnú a víkendovú prácu, čo sme trikrát predkladali tento rok, trikrát nám to smeráci odmietli, nakoniec si naše dieťa Fico adoptoval a zavádza to. A medzi časom sa prihodilo aj to, že našu prácu ľudia ocenili a prejavilo sa to vo výsledku vo voľbách do VÚC," doplnil s tým, že každý z hnutia prispel k úspechu.
Matovič si tiež stojí za rozhodnutím nechodiť do parlamentu, kým mu šéfuje Danko. Tomu okrem iného nevie odpustiť, že podľa neho čítal listy, ktoré písali občania poslancom. "Väčšiu hanbu parlamentná demokracia na svete nezažila. Ja takéhoto človeka odmietam vnímať ako autoritu. Človek, ktorý vedie parlament, by prvý mal ctiť ústavu," poznamenal. Matovič hovorí, že mu jeho voliči nevyčítajú nechodenie do práce, kam ho zvolili. Jeho dôvody vraj chápu.
Pokuta a Kiska
Matovič tiež naďalej trvá na tom, že nemal dostať pokutu za to, že nemal zrušenú živnosť. Opakuje, že nevytváral zisk, teda nepodnikal a tak neporušil zákon. O porušení zákona rozhodol parlamentný výbor odvolávajúc sa na zákon a pokutu mu potvrdil aj Ústavný súd. Matovič nepovažuje za dvojaký meter, keď iní musia rešpektovať pravidlá a on to odmieta. Hovorí, že tu išlo o politický proces, ktorý bežne ľudia na súdoch nezažívajú.
Ústavný súd označil za hanbu slovenského súdnictva, čo podľa neho potvrdilo aj rozhodnutie tohto súdu v prípade nevymenovania ústavných sudcov prezidentom SR Andrejom Kiskom. Kiska síce rozhodnutie Ústavného súdu tiež kritizuje, ale na rozdiel od Matoviča ho rešpektoval a vymenoval ústavných sudcov. Matovičovu pokutu vymôže exekútor. "Mňa títo ľudia nezlomia a neprinútia ma, aby som sklonil hlavu pred zlom. Radšej zaplatím viac cez exekútora, ako by som zaplatil menej dobrovoľne," povedal.
Dominovalo prebudenie Smeru do škaredého rána
V roku 2017 podľa predsedu hnutia Sme rodina Borisa Kollára najviac zarezonovalo, keď sa Smer zobudil pre nich do škaredého rána a zistil, že sa začína posledná fáza strany. Ako povedal Kollár v rozhovore, Smer už dosiahol svoj vrchol. "Je úžasné, čo sa im podarilo, že vládli samostatne. To sa podarí v európskom priestore málokedy. Prišlo však poznanie, že to padá,“ konštatoval s tým, že pád Smeru nastal už v roku 2016, ale po tohtoročných regionálnych voľbách to ešte viac akcelerovalo. "Smer svoj pád zle vyhodnotil, nevhodne komunikoval, čím to chcel zvrátiť, ale akoby prilieval olej do ohňa. Následne prišla hysterická reakcia Roberta Fica na celú opozíciu, akoby to všetkým v opozícii dával za vinu. Stačilo sa pri tom pozrieť do vlastného taniera,“ uviedol Boris Kollár.
Hnutie Sme rodina v regionálnych voľbách postavila len niekoľko kandidátov. "OĽaNO prvé regionálne voľby vypustilo úplne. SaS bola dva roky v parlamente. Richard Sulík bol predsedom parlamentu, boli v koalícii, ale v roku 2013 mali len jedného župného poslanca. Tieto voľby sú inak postavené, ako parlamentné. Ja som s regionálnymi voľbami spokojný,“ povedal Kollár, podľa ktorého Sme rodina postavila 80 kandidátov, čím ukázali, že nie sú stranou troch ľudí. "Naši kandidáti dosiahli veľmi pekné čísla. My sme potrebovali ukázať, že nie sme štyria, že máme okresné štruktúry, že máme 1 000 členov. Kandidáti síce nevyhrali, neporazili primátorov vo svojich okrskoch, ale o štyri roky bude úplne iná situácia,“ myslí si Kollár.
V roku 2018 budú na Slovensku komunálne voľby. Kollár verí, že jeho hnutie v nich uspeje a získa kreslá primátorov a starostov. Okresné organizácie má totiž hnutie vybudované na 90 percent. "Stále sa nám hlásia noví členovia. Rátam, že do budúcich parlamentných volieb budeme mať štruktúry v každom okrese,“ dodal.
Školstvo stagnuje a prešľapuje na mieste
Rok 2017 v oblasti školstva znamenal podľa poslankyne NR SR hnutia Sme rodina Adriany Pčolinskej ďalšiu stagnáciu a prešľapovanie na mieste. Ako povedala, zmena na čele rezortu sa zatiaľ neprejavila ako skutočná zmena. "Okrem megaškandálu s eurofondami vláda ani takmer po dvoch rokoch nepredstavila stratégiu ako ďalej. Všetci vieme, že žiadny Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania neexistuje. Vypracovaný návrh pani ministerka takpovediac hodila do skartovačky,“ povedala s tým, že sa teda ide ide „po starom“, aj keď na stratégii sa vraj stále pracuje.
V 21. storočí žiakom na Slovensku podľa Pčolinskej stále chýbajú učebnice. "Deťom so zdravotným znevýhodnením, či s rôznymi poruchami správania a učenia chýbajú asistenti. Školské budovy sú v havarijnom stave. Internáty pre vysokoškolákov tiež. Na školách pôsobí najmä finančne a spoločensky nedocenená staršia učiteľská generácia. Najkvalitnejší mladí ľudia odchádzajú na zahraničné vysoké školy, no naspäť na Slovensko sa už vrátiť nechcú. Výkonnostná úroveň slovenských žiakov v prírodovednej, matematickej a čitateľskej gramotnosti neustále klesá. Rovnako ako ich sebadôvera ohľadom vlastných schopností. Vláda na to zareagovala okresaním rozpočtu pre vzdelávanie na rok 2018 o takmer 70 miliónov eur,“ povedala Pčolinská.
Poslankyňa sa domnieva, že ak vedenie rezortu školstva nie je schopné strategicky posunúť naše školstvo dopredu, mohlo by sa zamerať aspoň na definitívne vyriešenie niektorých čiastkových problémov, ktoré kvária náš systém vedy a vzdelávania. "Zvýšiť platy učiteľom. Zabezpečiť učebnice. Opraviť školské budovy. Podporiť slovenských vedcov. Garantovať asistenta pre každé dieťa, ktoré ho v škole potrebuje. Jednoducho povedané - pomôcť ľuďom,“ povedala. Podľa nej by si po skončení mandátu tejto vlády pani ministerka mohla povedať aspoň toto: programové vyhlásenie vlády sa nám síce naplniť nepodarilo, ale deti majú dostatok kvalitných učebníc a spoločenské postavenie učiteľov sa výrazne zlepšilo. "Bolo by fajn, keby žiaci a ich rodičia, učitelia a vedci mohli mať na túto vládu aspoň nejakú dobrú spomienku,“ dodala.
