BRATISLAVA – Svojich práv sa budú môcť občania Slovenska domáhať už aj elektronicky podanou sťažnosťou. Rozšírenie možností prináša návrh novely zákona o sťažnostiach, ktorý dnes schválila vláda.
Zavedenie elektronickej sťažnosti je jednou zo zmien, ktoré navrhol Úrad vlády (ÚV) SR. Doplní listinnú podobu sťažnosti, ÚV tak reaguje na proces informatizácie spoločnosti a snaží sa realizovať úpravy smerujúce k efektívnemu vybavovaniu sťažností.
Po novom nebude možné podať sťažnosť ústne, ani telefaxom. Elektronicky ju bude môcť podať občan, ktorý disponuje občianskym preukazom s elektronickým čipom a úspešne sa autentifikuje, vysvetlil ÚV v dôvodovej správe. Ak by e-mail odoslal bez autorizácie kvalifikovaným elektronickým podpisom, musel by sťažnosť do piatich pracovných dní potvrdiť. Inak bude odložená.
K v poradí už štvrtej novele zákona o sťažnostiach pristúpil Úrad vlády s úmyslom odstrániť jeho systémové a vecné nedostatky zistené v aplikačnej praxi. Zároveň sa do novely premietajú prijaté právne normy, ktoré by mohli mať vplyv na postup alebo spôsob prešetrovania a vybavovania sťažností. „Návrh novely zákona o sťažnostiach preto novým spôsobom upravuje niektoré doterajšie postupy pri podávaní, posudzovaní, prešetrovaní a vybavovaní sťažností. Zároveň konkretizuje obsah niektorých pojmov, úkonov a povinností, ktoré s problematikou vybavovania sťažností súvisia,“ odôvodnil Úrad vlády SR.
V návrhu upravil spôsob vybavovania sťažnosti proti vybaveniu alebo odloženiu predchádzajúcich sťažností, zavedenie možnosti podávania sťažností prostredníctvom elektronických schránok, spôsob podávania sťažnosti sťažovateľom osobne. Novela tiež konkretizuje rozsah podaní, ktoré nespĺňajú podmienky sťažnosti podľa zákona a upravuje aj povinnosti sťažovateľa pre jeho zastupovanie v konaní o jeho sťažnosti.
Úrad vlády predložil návrh s rozporom s verejnosťou. Jej zástupcovia v hromadnej pripomienke žiadali, aby boli úrady aj naďalej povinné zaoberať sa anonymnými sťažnosťami, ktoré obsahujú konkrétne informácie nasvedčujúce porušeniu právnych predpisov. Protestovali tiež proti tomu, aby sa predĺžila lehota na vybavenie sťažnosti z 30 na 60 pracovných dní a nesúhlasili napríklad ani s tým, aby mohla byť táto lehota prerušená počas poskytovania súčinnosti iným orgánom verejnej správy.
S digitálnym rozhlasovým vysielaním by sa mohlo začať od roku 2019
Digitálne rozhlasové vysielanie by sa na Slovensku mohlo začať v rokoch 2019 až 2021. Počíta s tým stratégia jeho zavádzania, ktorú dnes schválila vláda. S experimentálnym vysielaním už začali spoločnosti Towercom a Avis. Prechodom na digitálne vysielanie by sa mala odstrániť hlavná technická prekážka rozvoja rozhlasového vysielania, ktorou je nedostatok frekvencií.
"Aby bol proces prechodu na digitálne vysielanie úspešný, musia byť predovšetkým splnené nasledujúce podmienky: pokrytie digitálnym signálom porovnateľné s „analógovým“ pokrytím, obsah s pridanou hodnotou, nižšie náklady na programovú službu, spolupráca medzi účastníkmi, komunikácia s verejnosťou a ďalšími zúčastnenými stranami a dobrovoľný záväzok všetkých zúčastnených strán podieľať sa na tomto procese," píše sa v stratégii z dielne ministerstva dopravy.
Dôležitú úlohu v procese prechodu bude podľa stratégie zohrávať vytvorenie atraktívneho a účinného právneho rámca, prípadne zavedenie ďalších stimulov, a to aj finančných. Už súčasný zákon o vysielaní a retransmisii umožňuje digitálne rozhlasové vysielanie, ako aj obmedzovanie analógového vysielania, budú však potrebné ďalšie legislatívne zmeny. "Pre výrobcov, dovozcov a predajcov prijímačov dáva táto stratégia signál, že digitalizácia sa v SR stane skutočnosťou, čo si vyžiada potrebu zabezpečenia hybridných analógovo-digitálnych prijímačov a digitálnych set-top boxov. Očakáva sa, že na naznačené trendy adekvátne zareaguje aj automobilový priemysel," konštatuje sa v materiáli.
Prechod z analógového na digitálne vysielanie sa má realizovať v troch fázach. Prípravná fáza má predpokladané obdobie na roky 2017 až 2019, v druhej fáze sa počíta so začiatkom digitálneho vysielania (2019 – 2021) a v tretej s postupným prechod od analógového na digitálne vysielanie (2022 – 2026). V nej ministerstvo pripraví aktualizáciu stratégie v závislosti od stavu digitalizácie. Súčasťou bude návrh termínu na úplné vypnutie analógového pozemského rozhlasového vysielania, o ktorom definitívne rozhodne vláda. Pozemské digitálne rozhlasové vysielanie v Európe a vo svete - pravidelné vysielanie T-DAB / T-DAB+ je v súčasnosti zavedené v 19 krajinách sveta, z toho v Európe v pätnástich.
Vláda odsúhlasila zlúčenie volieb a jednokolovú voľbu predsedov VÚC
Voľby do VÚC a do samosprávy obcí sa konajú v súčasnosti samostatne. Krajské budú tento rok, komunálne o rok neskôr. Ústavným zákonom chcú koaliční poslanci predĺžiť funkčné obdobie pre predsedov a poslancov kraja zo súčasných štyroch na päť rokov. To by znamenalo, že by sa pri ďalšom hlasovaní v roku 2022 oboje voľby stretli. Tam by sa už volili kandidáti na štvorročné obdobie tak v krajoch, ako aj v mestách a obciach. "Pre voliča to znamená voliť tieto orgány v jeden deň, na rovnakom mieste, čo v konečnom dôsledku mu nielen usporí čas, ale najmä zvýši pozornosť vo vzťahu ku kandidátom a prirodzenému výberu tých z nich, ktorí sú spôsobilí plniť jeho predstavy v jednotlivých orgánoch," vysvetľujú svoj zámer koaliční poslanci.
Zmeny v tomto duchu navrhujú aj v novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Upravujú tu spôsob hlasovania aj zisťovania výsledkov oboch volieb. Najskôr by sa mali zisťovať výsledky komunálnych volieb a po ich oficiálnom vyhlásení nasledujúci deň zas výsledky volieb do VÚC. Pokiaľ by zmeny prešli a voľby by sa konali súčasne, hlasovania by boli farebne odlíšené. Svoju farbu by mala volebná schránka, prenosná volebná schránka, hlasovacie lístky,
Koaličné strany navrhujú aj to, aby sa predseda kraja nevolil v dvoch kolách, ale iba v jednom. Zmeny odôvodňujú praktickými skúsenosťami, ktoré podľa nich ukázali, že voliči chodia voliť skôr v prvom kole. "Účasť na druhom kole volieb býva veľmi nízka, a preto ani voľby v tomto prípade nie sú úplným odrazom vôle voličov," vysvetľujú navrhovatelia.
Zmena by mala podľa nich priniesť úspory. Pripomínajú, že vo voľbách v roku 2013 sa druhé kolo konalo v piatich samosprávnych krajoch. Ak by sa druhé kolo volieb v tomto čase nekonalo, ušetrilo by sa podľa koalície približne 2,4 milióna eur. Novela má okrem toho určiť odmenu zapisovateľovi štátnej komisie.
Dodržiavanie jazykových práv národnostných menšín malo limity a rezervy
Jazykové práva národnostných menšín sa v niektorých prípadoch v uplynulých dvoch rokoch nedodržiavali a v niektorých oblastiach nedostatočne využívali. Konštatuje to Úrad vlády SR, ktorý v spolupráci s Úradom splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny vypracoval správu o stave používania jazykov národnostných menšín za roky 2015 a 2016. Dokument dnes schválila vláda.
V správe sa uvádza, že v niektorých oblastiach používania jazykov národnostných menšín orgánmi verejnej správy nastali pozitívne zmeny. Výsledky dotazníkového prieskumu však odhalili viaceré limity a rezervy. Monitorovanie ukázalo, že v 1712 prípadoch mohlo dôjsť nedodržaniu povinných jazykových práv.
Obce občanom patriacim k národnostnej menšine neumožnili komunikovať v ústnom alebo písomnom styku v jazyku národnostnej menšiny, na ich požiadanie nevydali rozhodnutie, rodný, sobášny alebo úmrtný list v jazyku národnostnej menšiny, nezabezpečili označenie obce v jazyku národnostnej menšiny, alebo napríklad nezabezpečili na požiadanie informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch aj menšinovom jazyku.
V 590 prípadoch mohlo ďalej dôjsť k nedodržaniu jazykových práv v prípadoch, keď ich dodržiavanie je povinné, ale nedodržanie nie je správnym deliktom. Orgán verejnej správy je napríklad povinný odpovedať na podanie napísané v jazyku národnostnej menšiny aj v tomto jazyku. V 2440 prípadoch sa potom nevyužívali a v 698 prípadoch sa využívali iba čiastočne jazykové práva, ktorých uplatňovanie zákon stanovuje ako možnosť.
Príkladom je označenie ulíc v obci v jazyku národnostnej menšiny, alebo vedenie úradnej agendy určenej pre verejnosť aj v jazyku národnostnej menšiny. Vláda uložila vedúcemu jej úradu vypracovať metodické usmernenie k zákonu o používaní jazykov národnostných menšín, zriadiť medzirezortnú pracovnú skupinu, ktorá má vypracovať analýzu všeobecne záväzných právnych predpisov v tejto oblasti a v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska identifikovať potreby v rámci systematického vzdelávania úradníkov.
Na Slovensku je celkom 638 obcí, v ktorých príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 percent obyvateľstva. Povinnosť označenia obce v jazyku národnostnej menšiny na dopravnej značke na začiatku a na konci obce spĺňalo 87 percent z nich. Mierne poklesla znalosť jazykov národnostných menšín úradníkmi v obciach. Pri rómskej menšine ho v roku 2016 ovládalo desať percent zamestnancov obcí, v roku 2012 to bolo ešte 26 percent.
Správa sa po prvý raz zaoberala aj situáciou v bezpečnostných a záchranných zboroch. Ak príslušníci ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, hasičského a záchranného zboru či obecnej polície ovládajú jazyk národnostnej menšiny, môžu ho v komunikácii s príslušníkmi národnostných menšín používať. Prieskum napríklad ukázal, že z celkového počtu 2206 príslušníkov dotknutých 18 okresných policajných riaditeľstiev ich 387 ovládalo menšinový jazyk slovom a 350 písmom.
