BRUSEL - Nevyhnutnou súčasťou diskusií o budúcnosti Európskej únie, ktoré sa začnú neformálnym summitom 27 lídrov EÚ v Bratislave, musí byť aj zmena systému jej financovania. Uviedol slovenský europoslanec Ivan Štefanec (KDH).
Štefanec, ktorý je v rámci štruktúr Európskeho parlamentu (EP) členom Výboru pre rozpočet upozornil, že súčasný mechanizmus tvorby eurorozpočtu je "nepriehľadný, nepružný a príliš závislý od politických rozhodnutí". Slovenský poslanec to uviedol po skončení dvojdňovej medziparlamentnej konferencie, ktorú na pôde EP v Bruseli viedol šéf Pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje financovania EÚ Mario Monti.
"Európsky rozpočet je z viac ako 70 % napĺňaný z príspevkov členských štátov. Zvyšok tvoria niektoré poľnohospodárske poplatky a podiel z výberu DPH. Platobná disciplína niektorých štátov je pritom veľmi slabá a hoci musíme v Európskom parlamente každoročne riešiť výpadky v rozpočte, ani my, ani Európska komisia nemá k dispozícii nijaké nástroje, ako národné vlády prinútiť, aby si plnili svoje povinnosti," opísal situáciu Štefanec.
Upozornil, že ak má Európska únia plniť úlohy, ktoré od nej občania očakávajú, čiže efektívne chrániť vonkajšie hranice a robiť aktívnejšiu vonkajšiu politiku, musí mať aj stabilný a autonómny zdroj príjmov na finančné pokrytie týchto politík. Podotkol, že na odbornej úrovni už prebiehajú diskusie o novom mechanizme, ktorý by mal byť v prvom rade "fiškálne neutrálny".
"V žiadnom prípade nemôžeme zavádzať nejakú novú daň, ktorá by zaťažila občanov či firmy, ani nemienime ukrajovať z verejných financií členských štátov," zdôraznil. Spresnil, že model, na ktorom intenzívne pracujú aj slovenskí odborníci zo Slovenskej akadémie vied a Ekonomickej univerzity v Bratislave, počíta so zavedením environmentálneho poplatku z dovozu z tretích krajín, vypočítaného na základe indexovania spotreby CO2 pri výrobe. Tým by sa vytvoril priestor pre zníženie príspevkov členských krajín a zároveň by sa vyvinul tlak na tretie krajiny, aby znižovali znečisťovanie ovzdušia. "Fiškálna neutralita by bola dosiahnutá alikvotným znížením iného zaťaženia, napríklad práce, čo by predstavovalo silný impulz pre zvyšovanie zamestnanosti," dodal.
Štefanec tiež upozornil, že na takéto rozhodnutie bude potrebná politická vôľa na úrovni Európskej rady, čiže názorová zhoda premiérov a prezidentov.
"Premiér Robert Fico s obľubou hovorí o slabej akcieschopnosti Európskej únie. Zmena jej financovania by tento problém čiastočne vyriešila. Na bratislavskom summite má šancu túto tému otvoriť a ukázať svojim partnerom, že Slovenská republika vie ponúkať aj systémové a odborné riešenia," odkázal Štefanec do Bratislavy, kde prebiehajú prípravy na neformálne debaty európskych lídrov o budúcnosti EÚ.
