TOMÁŠOV - Ak sa Smeru-SD nepodarí zostaviť vládu, SNS podporí vládu odborníkov. Vyhlásil to dnes po sneme strany opätovne zvolený predseda národniarov Andrej Danko. Ako povedal, druhé kolo rokovaní o zostavení vlády, ktoré by mal viesť predseda SAS Richard Sulík, je podľa neho zbytočné.
"SNS je pripravená znášať aj predčasné voľby," vyhlásil Danko s tým, že jeho strana nemá záujem o "šialené kombinácie štandardných a neštandardných politických subjektov". "Pri prvých rokovaniach len Smer-SD a SNS ukazujú svoju politickú schopnosť rokovať," skonštatoval Danko.
Predseda SNS tvrdí, že súčinnosť a stabilitu politických strán zatiaľ odzrkadľujú strany SNS a Smer-SD a dokážu garantovať stabilitu i v rokovaní v Národnej rade SR. Na otázku, či to znamená definitívne nie pravicovej vláde, Danko skonštatoval, že to znamená absolútne nie hybridom a chaosu. "Problém nie je pravica alebo ľavica, ale to, či tu bude deštrukcia, alebo nie," uviedol šéf SNS s tým, že je politik s pravicovými prvkami a SNS pôjde radšej cestou úradníckej vlády, akoby mala zradiť hodnoty.
Ako Danko zdôraznil, programovú stabilitu dnes vníma predovšetkým pri SNS a strane Smer-SD. Úlohou štandardných strán je podľa neho presadzovať svoj program. Strany by tiež podľa predsedu národniarov mali rešpektovať, že prvý sa o zostavenie vlády pokúša ich víťaz, čo sa však momentálne nedeje.
"Po parlamentných voľbách je politika v takom úpadku, že sa vlády zostavujú v kaviarňach," vyhlásil. Danko pripustil že aj SaS, Most-Híd a Sieť sú programovo štandardnými stranami, nepriamo ich však kritizoval za ochotu spájať sa s neštandardnými subjektmi, s ktorými sa podľa neho nedá diskutovať o funkčnosti štátnosti. Taktiež povedal, že nemôže zradiť program, s ktorým išla strana do volieb. "Hovorím definitívne nie hybridom a chaosu," uviedol Danko.
Na otázku novinárov, či by si v čele prípadnej úradníckej vlády vedel predstaviť napríklad súčasného ministra zahraničia Miroslava Lajčáka odpovedal "nemyslím si, že by bol zlým človekom na to," pričom zdôraznil jeho úlohu pri príprave predsedníctva SR v Rade EÚ. Ako Danko dodal, chce, aby SNS v politike symbolizovala rozvahu, odbornosť a ctenie si zákonov a ústavy.
Kaliňák odmieta úradnícku vládu
Neoficiálne rokovania o zostavení pravicovej vlády pritom podľa podpredsedníčky strany SaS Jany Kiššovej prebiehajú v pozitívnom duchu. Ako vyhlásila v relácii RTVS Sobotné dialógy, dáva jej to nádej na zostavenie slušnej, zodpovednej pravicovej vlády. Aby mohla by takáto vláda stabilná, podľa Kiššovej si treba sadnúť za stôl a vyrokovať presné, detailné pravidlá. Ako dodala, nechce sa nechať vyrušovať nejakými odkazmi cez sociálne médiá.
Podľa podpredsedu strany Smer-SD Roberta Kaliňáka je jediným kandidátom na predsedu vlády predseda ich strany Robert Fico. Zároveň je to Fico, kto má na vytvorenie vlády mandát, zdôraznil Kaliňák s tým, že nerieši, či si Fico mandát ponechá až do piatku.
Pri odpovedi na otázku, či s Radoslavom Procházkom (Sieť) rokoval po voľbách o zostavení vlády, zdôraznil, že on žiadny mandát na rokovania o vytvorení vlády nemá. "Ako minister vnútra som sa stretával so všetkými zástupcami politických strán, sme normálni ľudia, normálne sa stretneme, to si teraz nemáme ani podať ruky?" okomentoval Kaliňák stretnutie s lídrom Siete.
SNS preferuje spoluprácu s Ficom
Trojicu hostí dopĺňal podpredseda SNS Jaroslav Paška. Ten zopakoval stanovisko strany, že budú rokovať len s tým, kto má poverenie od prezidenta Andreja Kisku. Na druhej strane priznal, že ich cieľom je usilovať sa o vytvorenie stabilnej vlády, pričom vidia istú výhodu v strane Smer-SD, ktorá ponúka podľa národniarov stabilnejší poslanecký klub. Isté riziká vidia na pravej strane, keďže je tam zastúpených viac strán, pričom niektoré sa do parlamentu dostali na kandidátkach iných strán.
Paška priznal, že ak by Smer v prvom kole vládu nezostavil, v druhom kole by museli hľadať prieniky v programoch s väčším počtom strán. SNS by si podľa jeho vlastných slov chcela vyriešiť otázky školstva či jednej zdravotnej poisťovne. Zároveň Paška vyzval na to, aby sa nezabúdalo na predvolebné témy ako školstvo a zdravotníctvo. Vyslovil predstavu, že vláda nemusí vzniknúť "hneď zajtra", keďže je Slovensko parlamentná demokracia. Strany by sa teda mali orientovať na to, aby fungoval parlament, kde sa možno dopracujú k ďalšej spolupráci aj so subjektmi, ktoré majú teraz k sebe výhrady.
SaS verí v pravicový kabinet
Kiššová sa zatiaľ k podobným úvahám vyjadrovať nechcela, tvrdí, že liberáli urobia všetko preto, aby slušná pravicová vláda vznikla. "Špekulácie o tom, ako by to teoreticky mohlo fungovať si nechajme na neskôr, až keď sa to nepodarí," povedala. "Pri zostavovaní vlády je dôležité pozerať sa na programové prieniky, ale aj na to, či chceme alebo nechceme zastaviť obrovskú korupciu, ktorá tu je," priblížila ďalej. Úvahami o úradníckej vláde nie je nadšený Kaliňák. "Voliči rozdali karty a sme povinní ich rešpektovať. Musíme brať zodpovednosť vážnejšie ako kedykoľvek predtým," povedal s tým, že keď opadnú povolebné emócie, všetci sa budú musieť začať riadiť rozumom.
Podľa Pašku sa dá problém korupcie riešiť aj v parlamente bez vlády. Strana SNS je podľa neho pripravená aj na predčasné voľby, aj keď na druhej strany by to bolo zlyhaním politických strán. "Znamenalo by to ďalšie výdavky a je otázne, či by predčasné voľby priniesli zásadné zmeny," dodal. Ako by fungovala koalícia so stranou Sme rodina Borisa Kollára sa zatiaľ nezaoberajú, tvrdí Paška. Podpredseda SNS, podobne ako Kiššová, dodal, že o chúlostivých témach treba hovoriť na rokovaniach, a nie posielať si odkazy cez médiá. Pokiaľ ide o údajné kupovanie poslancov, Kaliňák aj Kiššová sa zhodli, že ak niektorí poslanci takúto ponuku dostali, majú ísť na políciu a podať trestné oznámenie.
Most-Híd chce presadzovať liberálne princípy
Podmienky strany Most-Híd pre prípadný vstup do vlády vychádzajú z hodnotovej a programovej orientácie strany. Ako povedal dnes hovorca strany Matej Kováč, strane ide o dôsledné uplatňovanie princípov liberálnej demokracie. „Chceme posilniť právny štát, ale zároveň chceme aj vyjadriť jednoznačnú preoeurópsku a proatlantickú orientáciu vlády,“ povedal s tým, že Most-Híd je tiež za konštruktívny a koordinovaný prístup pri riešení utečeneckej krízy a otázok budúcnosti eurozóny, Schengenského priestoru a Európskej únie.
Strane podľa Kováča ide tiež o posilnenie štandardov občianskych a menšinových práv. Most-Híd požaduje aj garanciu jednoty v poslaneckých kluboch, vrátane odmietnutia neštandardných metód pri koaličnej spolupráci. Aké metódy má však strana na mysli Kováš nespresnil.
„Budúca vláda musí byť stabilná a mala by presadiť opatrenia v boji proti korupcii z nášho protikorupčného balíčka,“ uviedol. Spoločným záväzkom vlády musí byť rýchle vyriešenie krízovej situácie v školstve a zdravotníctve. Most-Híd odmietol pozvanie na rokovania o zostavení vlády od Smeru-SD. O zostavení možnej pravicovej vlády rokuje s SaS.
OĽaNO: Veria, že strany so Smerom nepôjdu a nepodvedú svojich voličov
K rozhodnutiu strany SNS, ktorá tvrdí, že ak sa Smeru-SD nepodarí zostaviť vládu, podporia úradnícku vládu, sa strana SaS vyjadrí až po stretnutí lídrov strán Richarda Sulíka a Andreja Danka. Uviedla to hovorkyňa strany Katarína Svrčeková.
Z aktuálneho postoja strany SNS je sklamaná strana OĽaNO - NOVA. "Napriek tomu sa SNS stále môže rozhodnúť, či pôjde v šľapajach Jána Slotu, alebo spoločne s ľuďmi ocenenými za statočný boj proti korupcii v našom poslaneckom klube, vytvorí vládu pre ľudí, a nie zbohatlíkov v pozadí," uvádza sa v stanovisku strany OĽaNO - NOVA, ktoré poskytol hovorca strany Dano Mitas. V strane zároveň veria, že žiadna demokratická strana nepodľahne pokušeniu vládnuť so stranou Smer-SD a nepodvedie takto svojich voličov.
Podľa strany Most-Híd rozhodnutie SNS znamená možnosť nevytvorenia stabilnej pravicovej vlády. "Úradnícka vláda, ktorú pripúšťa SNS, znamená predčasné voľby. Ich výsledkom by bolo posilnenie extrémistických síl, čo strana Most-Híd jednoznačne odmieta," uviedol pre hovorca strany Matej Kováč.
Andrej Danko bude aj ďalšie štyri roky lídrom národniarov
Slovenskú národnú stranu (SNS) povedie aj ďalšie štyri roky jej súčasný predseda Andrej Danko. Rozhodol o tom dnešný snem strany v Tomášove, ktorý opätovne zvolil aj členov úzkeho predsedníctva SNS – prvého podpredsedu Jaroslava Pašku, podpredsedníčku Evu Smolíkovú, podpredsedu Antona Hrnka, podpredsedu Štefana Zelníka a nového podpredsedu Cyrila Leška.
Snem v Tomášove bol podľa Danka historickým, pretože sa SNS opäť vracia do Národnej rady SR a znova môže národ stmeliť. "Chcem, aby SNS bola symbolom rozvahy, odbornosti, ctenia si zákonov, hlavne toho najhlavnejšieho - Ústavy SR," skonštatoval predseda SNS. Ako povedal, Slovensko vchádza do ťažkého obdobia, v ktorom sa bude bojovať o zachovanie suverenity, zvrchovanosti a rozhodovať o otázkach, ktoré môžu krajinu dostať do područia iných záujmov.
"Politiku, ktorá hanobí ľudí podľa národnosti, farby pleti a uráža. Politiku, ktorú donedávna niektorí pripisovali aj SNS," podotkol Danko s tým, že v parlamente sú aj strany, ktoré sú projektmi bez členov, programu a bez zodpovednosti. Strany, ktoré podľa jeho slov ani nevedia, čo budú v Národnej rade SR robiť. SNS má podľa Danka jasný program, víziu a hodnoty, ktoré nesmie zrušiť a zradiť.
Slovenská národná strana získala v tohtoročných parlamentných voľbách 8,64 percenta platných hlasov. Stranu volilo 225.386 občanov.
