BRUSEL/BRATISLAVA – List britského premiéra Davida Camerona, ktorý v pondelok dostal predseda Európskej rady Donald Tusk a Londýn v ňom požaduje niektoré reformy fungovania Európskej únie, sa na pôde Európskeho parlamentu stretol s veľkou odozvou. Europoslanci sú ústretoví voči myšlienke reforiem, ale niektoré požiadavky britskej strany striktne odmietajú.
Šéf skupiny liberálov a demokratov v europarlamente (ALDE) Guy Verhofstadt vyhlásil, že Európa sa musí zreformovať, aby bola efektívnejšia, pričom pri možnej revízii zmlúv o fungovaní EÚ spomenul otázky spojené s riadením eurozóny či nezvládanie migračnej krízy.
Priznal, že Cameronove výzvy sú dobrou príležitosťou začať diskusie o všetkých reformách, ktoré EÚ potrebuje, a dodal, že dohoda s britskou vládou by znamenala dohodu všetkých krajín únie na časovom rozvrhu a postupnosti pre revíziu základných zmlúv EÚ. "Ak však stále užšie prepájanie nie je správne pre britský ľud, tak dobre, ale potom Briti nesmú blokovať tých členov EÚ, ktorí chcú hlbšiu integráciu," uviedol Verhofstadt v správe pre médiá.
Šéf ALDE zároveň zopakoval svoje staršie výzvy, aby Cameron prišiel osobne pred poslancov EP vysvetliť dôvod svojich požiadaviek. Už aj preto, že europarlament bude mať zásadnú úlohu pri schvaľovaní požiadaviek Londýna a zavádzaní prípadných zmien v legislatíve EÚ.
Slovenský europoslanec Ivan Štefanec (KDH plus) z tábora Európskej ľudovej strany (EĽS) v reakcii na Cameronov list odmietol tlak na obmedzovanie voľného pohybu osôb v rámci EÚ. "Voľný pohyb občanov naprieč členskými štátmi a mobilita pracovnej sily je jedným zo základných kameňov existencie zjednotenej Európy. Jeho obmedzovanie alebo rušenie ako podmienka pre zotrvanie Británie v EÚ je neakceptovateľné," zdôraznil Štefanec pre TASR.
Dodal, že Spojené kráľovstvo je dôležitou súčasťou Európskej únie a prípadný "brexit" by bol obojstranne nevýhodným krokom. Podľa jeho slov však britský premiér nemôže žiadať prístup k jednotnému európskemu trhu a zároveň odmietať občanov z iných členských štátov. Riešenie situácie vidí v dosiahnutí kompromisu medzi ostrovným kráľovstvom a EÚ.
"Rôzne výnimky zo spoločných pravidiel sú dané špecifickým postavením a históriou Británie a nik ich nespochybňuje. Nie je vylúčené, že by v budúcnosti mohla získať aj ďalšie. Podmienkou je, aby sme sa pri rokovaniach sústredili na to, čo nás spája," prízvukoval poslanec.
Pripomenul, že všetky krajiny eurobloku majú spoločný záujem na zastavení nelegálnej migrácie, prehlbovaní hospodárskej spolupráce v podobe zmluvy TTIP a naštartovaní európskeho rastu. Spresnil, že na pôde Európskeho parlamentu sú medzi britskými poslancami a ich kolegami z ostatných krajín konštruktívne vzťahy a funguje spolupráca na viacerých témach. V podobnom duchu by sa podľa neho mali niesť aj rokovania medzi britskou vládou a európskymi inštitúciami.
Poslankyňa Monika Flašíková-Beňová (Smer-SD) z tábora európskych socialistov a demokratov (S&D) uviedla, že pondelňajšie vyhlásenie britského premiéra o obmedzení voľného pohybu osôb pre nové členské štáty EÚ je prejavom absolútneho nacionalistického sebectva. Spresnila, že volanie po zrušení jednej zo základných hodnôt a slobôd Európskej únie by postihlo aj okolo 100.000 Slovákov žijúcich a pracujúcich v Británii, ktorých by tak mohol postihnúť osud utečencov.
"Jeho vyhlásenia sú prejavom absolútneho nacionalistického sebectva a nepochopenia spoločného fungovania únie. Viazať základné práva občanov na hospodárske výsledky ich členského štátu je v tomto storočí absolútne neakceptovateľným postojom," uviedla poslankyňa.
V tejto súvislosti pripomenula, že Londýn si uplatnil jeden z najväčších počtov výnimiek zo spoločných pravidiel - vrátane schengenského systému. "Cameron je v tomto smere podlý a pokrytecký, keď prichádza s návrhom, ktorý z nás robí ľudí nižšej kategórie. Na jednej strane chce reformovať EÚ spôsobom, kde miera hospodárskej prosperity členského štátu bude určovať rozsah základných práv jeho občanov, a na druhej strane samostatne nedokáže rešpektovať pravidlá stanovené úniou a napĺňať hospodárske kritériá," poznamenala Flašíková-Beňová.
