BRATISLAVA - Ak sa nezrealizuje oddlženie nemocníc, ktorých dlhy sa blížia k pol miliarde eur, môže dôjsť k zhoršeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Myslí si to expert KDH na zdravotníctvo Marian Faktor, podľa ktorého už ministerstvo zdravotníctva s oddlžovaním tento rok zrejme nepočíta. Upozornil, že 50 miliónov eur na tento účel sa teraz využije na aktuálne dofinancovanie rezortu vo výške 86 miliónov.
"Je na čase, aby minister otvorene priznal, že žiadne oddlžovanie nebude," povedal Faktor. Upozorňuje, že niektoré nemocnice majú záväzky aj tri roky po lehote splatnosti a hrozí, že im dodávatelia obmedzia dodávky. "Minister by mal povedať, ako sa k tejto situácii postaví," doplnil. Problémom je podľa Faktora aj to, že s oddlžovaním nepočíta ani návrh budúcoročného štátneho rozpočtu. „V aktuálnom návrhu rozpočtu pre rok 2016 nie sú vykryté ani zvýšené mzdy zdravotníkov, ktoré vláda už schválila,“ dodáva M. Faktor. Tvrdí, že pokiaľ bude vláda poskytovateľov zdravotnej starostlivosti držať s financovaním v neistote a potom im narýchlo dá peniaze, "domček z karát sa rozpadne". Riešenie vidí napríklad v odkladanom zavedení systému platieb za diagnózu (DRG).
"Nevidíme dôvod komentovať ničím nepodložené domnienky pána Faktora. Návrh budúcoročného štátneho rozpočtu nie je uzatvorený, o jeho finálnej podobe naďalej rokujeme s ministerstvom financií," reagoval hovorca ministerstva zdravotníctva Peter Bubla. Ministerstvo Faktorovi odkázalo, že v čase, keď rezort viedlo KDH, 300-miliónové oddlženie nemalo žiaden efekt, nezastavilo zadlžovanie nemocníc. "Peniaze, ktoré minister zdravotníctva Viliam Čislák vybojoval (86 mil. eur), boli práve na pokrytie platov zdravotníkov, ktoré pred voľbami nasľubovalo, avšak nezabezpečilo KDH," uzavrel Bubla.
Nemocnice sa v minulosti oddlžovali trikrát, prvýkrát za vlády Mikuláša Dzurindu prostredníctvom spoločnosti Veriteľ. Na tento účel sa vtedy využilo asi 664 miliónov eur. Oddlžoval aj prvý kabinet Roberta Fica, nemocniciam poskytol 130,2 milióna eur, ktoré mali pôvodne do 15 rokov vrátiť, v rámci oddlžovania sa im však tento dlh odpustil. Posledné oddlžovanie bolo v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej. Nemocnice vtedy dostali na zmazanie dlhov vyše 300 miliónov eur. Oddlžovanie malo byť pôvodne spojené s transformáciou nemocníc na akciové spoločnosti, tá sa nakoniec zastavila. Minister Čislák štvrté oddlžovanie pripustil začiatkom roka, peniaze mali dostať nemocnice, ktoré zastavili tvorbu nových dlhov.
KDH obviňuje Fica: Nadraďuje svoje záujmy nad záujmy krajiny!
Väčšinové rozhodnutie ministrov vnútra EÚ o prerozdelení migrantov na základe povinných kvót KDH neteší, ale rešpektuje ho. Zároveň neochotu premiéra Roberta Fica (Smer-SD) postupovať podľa tohto verdiktu považujú kresťanskí demokrati za krok proti zmluve o EÚ a proti našim záväzkom. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil líder KDH Ján Figeľ, podľa ktorého Fico dostáva Slovensko do izolácie.
"Konfliktom s EÚ strana Smer-SD nadraďuje svoj volebný záujem nad národnoštátny záujem Slovenska. Avizovanú žalobu na Európskom súdnom dvore odborníci od začiatku považujú za dubióznu záležitosť. Na toto konanie premiér nemá mandát od parlamentu," zdôraznil Figeľ. On sám Ficovo vystupovanie za hrdinstvo nepovažuje. "Hrdinstvo vyzerá inak," povedal. Šéf KDH vidí v tejto situácii priestor pre prezidenta Andreja Kisku, aby zvolal rokovanie politických strán k tejto téme.
Napriek tomu, že KDH kvóty odmieta, Figeľ tvrdí, že ak si Slovensko bude môcť vyberať, vie pomôcť výrazne väčšiemu počtu ľudí, ako stovke, o ktorých hovorí vláda. "Schengen je v kóme, ak nie je mŕtvy. Potrebujeme obnoviť dôveru v spoločnú migračnú politiku. Frontex sa má stať skutočnou európskou silou, nielen agentúrou, ktorá nestíha svoju zodpovednosť. EÚ nemôže byť obrom na hlinených nohách - ekonomickým gigantom, ale bezpečnostným trpaslíkom," upozornil.
KDH podľa jeho slov hovorí áno Schengenu, minimálnym štandardnom pri poskytovaní azylu a nie pašovaniu ľudí. "EÚ potrebuje zvýšenú ochranu hraníc aj obyvateľstva. Ten, kto nemá nárok na ochranu, mal by byť bezodkladne vrátený do krajín pôvodu. Toto je pozícia KDH aj Európskej ľudovej strany (EPP)," deklaroval Figeľ s tým, že problém s utečencami treba riešiť zvládnutím situácie v ich domovských krajinách. "Požiar treba hasiť tam, kde vzniká. Ak sa nezastaví konflikt na Blízkom východe, nezlepšia sa ani pomery v EÚ," dodal.
Premiér po schválení povinných kvót oznámil, že SR sa bude voči tomuto kroku brániť. Fico zároveň uviedol, že Slovensko neimplementuje do svojej legislatívy prijatý záväzný právny akt. Dobrovoľne tak podstúpi infringement, čo je konanie proti členským krajinám v takýchto prípadoch. Premiér kritizoval, že sa o takej zásadnej otázke rozhodlo už v utorok väčšinovým hlasovaním, a nie na dnešnom summite šéfov členských krajín, kde by muselo byť rozhodnutie prijaté konsenzom.
Odpor Slovenska bude mať podľa Fica „veľkú pridanú hodnotu“. Vysvetlil, že sa nebude týkať iba povinných kvót, ale aj ďalšieho fungovania únie. „Aj v tom je veľká pridaná hodnota žaloby, ktorú ideme podať, veľká pridaná hodnota nášho odporu, že nemôžeme si dovoliť, aby Európa fungovala na princípe väčšiny proti menšine. Potom sme skončili,“ uviedol. Slovensko podľa Fica naďalej zotrváva na stanovisku, že kvóty sú iracionálne a nie sú pragmatickým riešením problému. "Sme krajina, ktorá chce na dobrovoľnom princípe prejaviť veľkú mieru solidarity a takto sa budeme aj správať v najbližších dňoch, týždňoch a mesiacoch," doplnil.
