BRATISLAVA - Uplynul presne rok od zvolenia Andreja Kisku za prezidenta. Z takmer neznámeho kandidáta je dnes obľúbená hlava štátu. Dokonca porazil aj silného protivníka v podaní súčasného premiéra Fica. Ale ako sa mu darilo odvtedy, ako zasadol do prezidentského úradu?
Oslovili sme politických expertov, aby sme sa pozreli na účinkovanie Andreja Kisku v prezidentskom úrade. V podstate sa všetci zhodli, že prezident má veľmi nízke kompetencie, ale oproti Ivanovi Gašparovičovi urobil v úrade rozhodne viac. Okrem otvárania dôležitých otázok na domácej politickej scéne sa v pozitívnom svetle ukázal aj v zahraničí. Jeho prvý rok však nebol dokonalý, mohol urobiť aj viac.
Čo sa Kiskovi podarilo
„Ročné pôsobenie prezidenta môžeme hodnotiť známkou veľmi dobre,“ povedal nám politický analytik Michal Horský s tým, že „ak si uvedomíme, že ide o politického laika, až nadpriemerne“. Kiska podľa neho obstál aj v zahraničnej politike. „Osobitne prezident spolu s predstaviteľmi vlády (Lajčák, Glváč) výrazne demonštroval našu príslušnosť k euroatlantickej aliancii a potvrdil integračné úsilie v EÚ a jej podporu medzinárodnému právu a územnej celistvosti Ukrajiny.“
Na domácej scéne otvoril Kiska podľa Horského niektoré pálčivé otázky. „Z vnútropolitického hľadiska otvoril problémy právneho štátu a súdnictva ako aj upozornil na krízový stav nášho zdravotníctva,“ zareagoval politológ.
Politický expert Miroslav Kusý si tiež myslí, že po Gašparovičovi to Kiska nemal príliš ťažké. „Po Gašparovičovi bola latka veľmi nízko. Ktokoľvek by prišiel, bol by pozitívny, ale Kiska urobil viac,“ myslí si Kusý. Podľa neho obstál aj proti premiérovi. Slovenský prezident má však málo právomocí. „Má tak nízke právomoci, že nemusí robiť nič, keď nechce. To bol prípad Gašparoviča. Kiska ho však prekročil,“ povedal nám Kusý.
„Potvrdil a posilnil proeurópsku a proatlantickú orientáciu, čo považujem v kontexte ukrajinsko-ruskej vojny za kľúčové,“ myslí si politológ Grigorij Mesežnikov. Podľa neho tiež prispel k stabilizácii pomerov v slovenskom súdnictve. „Aktívne vstúpil do prípravy riešenia problémov v sociálnej oblasti a oblasti zdravotníctva, tým splnil svoje sľuby. Snažil sa vyhýbať konfliktu s vládou a parlamentom. Nebol pôvodcom konfliktov ani vtedy, keď prezentoval odlišné názory. Dobre komunikoval s občanmi, zachoval si vysokú dôveryhodnosť a je jeden z najdôveryhodnejších politikov,“ menuje pozitíva Kiskovho prezidentovania Mesežnikov s tým, že aj medzi straníckymi sympatiami zachovával nadstraníckosť, nedali by sa teda vystopovať postoje, ktoré by uprednostňovali nejakú stranu.
Čo sa mu nepodarilo
Kiskovi by sa dal vytknúť pomalší nástup. „Prezident sa uplatnil na politickej scéne pozitívne. Nebol to možno razantný nástup ako to očakávala časť verejnosti, ale v podstate to zvládol,“ hodnotí prezidenta Kusý. Zároveň však dodáva, že hodnotenie občanov môže byť subjektívne a záleží na tom, kto čo od prezidenta očakával. „Je to vec názoru – kto očakával razantnejší postup, môže byť sklamaný.“
Podľa Michala Horského by prezident mohol byť aktívnejší aj v ďalších otázkach. „Paleta jeho vnútropolitických iniciatív, aj keď ide iba o jeden rok, je však zatiaľ iba skromná. Očakával sa hlas prezidenta aj k sociálnym otázkam, problémom chudoby, ale aj väčšia podpora ľudským právam a národnostným menšinám.“
Za negatívum považuje Mesežnikov Kiskov postoj k referendu o rodine. Politológ by očakával neutrálnejší postoj k otázkam, nemusel teda oznámiť ako bude hlasovať. No zároveň dodal, že sa našli aj takí občania, ktorí toto rozhodnutie mohli uvítať. Vyslovene negatívny krok však reálne nevidí. „Z toho, čo urobil, neviem, čo by som hodnotil negatívne,“ zakončil Mesežnikov.
