BRATISLAVA – Pokiaľ by Slovensko zostalo v spojenectve s Nemeckom a nezorganizovalo by odboj, bolo by porazené. Slovenské národné povstanie (SNP) bolo preto východiskom v povojnovom usporiadaní. Pre TASR to povedal historik Vojenského historického ústavu (VHÚ) v Bratislave František Cséfalvay.
SNP vzniklo podľa Cséfalvaya v situácii, keď bolo Slovensko vo vojne už viac ako tri roky a táto situácia sa čoraz viac odzrkadľovala aj na politicko-spoločenskom dianí. "Najmä v armáde a mocenských štruktúrach začala prevládať nespoľahlivosť. Prejavovalo sa to tak, že tieto zložky už neboli tak silné, ako predtým, alebo prestali úplne slúžiť," uviedol historik.
K vzniku povstania podľa neho prispel fakt, že v roku 1944 už bola porážka nacistického Nemecka jasná. Došlo tak k zblíženiu rôznych prúdov odboja a vzniku Slovenskej národnej rady. "Cieľom týchto orgánov bola snaha vytrhnúť Slovensko spod nacistickej nadvlády a pridať ho na stranu víťaziacich štátov. Tak začali prípravy na povstanie," vysvetlil Cséfalvay z VHÚ.
Ako uviedol, jeho iniciátormi boli intelektuáli a politici, ktorých strany boli zakázané. Išlo hlavne o predstaviteľov bývalých členov agrárnej a národnej strany či komunistov. "Z komunistov to bol Karol Šmidke, Gustáv Husák či Ladislav Novomeský a z občianskej skupiny Jozef Lettrich, Ján Ursíny a Matej Josko," spresnil vojenský historik. Podľa neho prípravy na ozbrojené povstanie začali v marci až v apríli v roku 1944.
Programovo bol odboj zjednotený na zásadách Vianočnej dohody, ktorá ukladala Slovenskej národnej rade viesť povstanie proti Prvej Slovenskej republike na čele s prezidentom Jozefom Tisom. Cséfalvay tvrdí, že povstalci museli na začiatku riešiť personálne i veliteľské zabezpečenie odboja. Dôležité bolo, aby z armádneho prostredia získali čo najviac ľudí.
"Po dlhých prieťahoch vedením antifašistických vojenských akcii poverili Jána Goliana. On však nemal toľko veliteľských skúseností. Spočiatku preto existovali obavy, či ho vyšší dôstojníci budú akceptovať," konštatoval historik.
Ako ďalej informoval, Golian spolu so štábom Vojenského ústredia vypracoval v júni 1944 prvý rámcový vojenský plán SNP, ktorý počítal s koordináciou povstaleckej armády so sovietskou armádou. "Tá sa v tom období nepodarila hlavne pre nedostatok času, 29. augusta už totiž nemeckou okupáciou vypuklo povstanie," dodal Cséfalvay.
Čaplovič: Na SNP môžu byť Slováci právom hrdí
Slovenské národné povstanie (SNP) bolo historickým činom, ktorý preukázal vôľu slovenského národa vziať osud do vlastných rúk. Povedal to riaditeľ Vojenského historického ústavu (VHÚ) v Bratislave Miloslav Čaplovič.
Podľa Čaploviča sa povstalci za pomoci domáceho a zahraničného odboja i najširších vrstiev obyvateľstva odhodlali vytrhnúť Slovensko z nadvlády nacizmu a priviesť ho na stranu víťaziacich spojeneckých armád. "Dvojmesačnú obranu povstaleckého územia proti náporu nemeckých okupačných síl zabezpečovala Prvá československá armáda a partizánske formácie. Nebola by však možná bez pomoci spojencov a civilného obyvateľstva," spresnil riaditeľ VHÚ.
Čaplovič zároveň odmieta tvrdenia odporcov povstania, podľa ktorých SNP nebolo dielom demokraticky zmýšľajúcich Slovákov a išlo len o zbytočný čin skupiny nespokojencov. "Toto povstanie sa stalo neoddeliteľnou súčasťou európskej protifašistickej a národnooslobodzovacej vlny. Slovenský národ sa týmto činom zaradil medzi demokratické sily protihitlerovskej koalície," uviedol. Podľa jeho slov si vďaka tomu Slovensko vybojovalo predpoklady na vytvorenie demokratickej štátnosti a položilo základy novej národnej idey.
Vojenský historik si myslí, že na slovenské povstanie môžu byť Slováci právom hrdí, pretože prispelo k porážke nacistického Nemecka a jeho spojencov. "SNP je pre nás sviatkom. Preukazujeme ním úctu základným hodnotám a všetkým, ktorí za ne bojovali," dodal Čaplovič.
