BRATISLAVA - Príliš mnoho stratených rokov. Taká je situácia od rozdelenia Slovenska a Česka. Tak si to aspoň myslí český historik Pavel Seifert. Podľa neho bolo ľuďom v spoločnom štáte lepšie.
V texte s titulkom "Čechom a Slovákom bolo spolu lepšie" bývalý veľvyslanec Českej republiky v Británii v rokoch 1997 až 2003 tvrdí, že Škóti by sa v nadchádzajúcom referende o nezávislosti "nemali dopúšťať rovnakých chýb", akých sa dopustilo Československo.
Z Čechov sa podľa Seiferta stal blúdiaci národ v blúdiacej krajine, ktorá nie je taká dôležitá a zaujímavá ako jej predchodkyňa, a na ktorej svetu naozaj nezáleží. Približne dve desaťročia je v nej rozšírený pocit depresie, takzvanej "blbej nálady", ako ju nazval niekdajší prezident Václav Havel. Podľa Seiferta všetko začalo práve rozdelením Československa, čo však jeho občania vtedy ešte netušili.
Autor článku pripúšťa, že česká ekonomika previazaná hlavne s tou nemeckou funguje dobre a že české zdravotníctvo je na lepšej úrovni než to britské, kritizuje ale nárast "maločeského" nacionalizmu, populizmu a xenofóbie v národe, ktorý nezdieľa osud so svojimi historickými partnermi, ako boli Slováci, Nemci, Židia, Poliaci a Maďari.
Najnovšie sa podľa neho "tými druhými" stali Rómovia. Vedľa vzrastajúceho negativizmu voči politike a Spojeným štátom, Európskej únii i Nemecku poukazuje Seifert na prekvapivo rastúce proruské sympatie v reakcii na ukrajinskú krízu.
Podľa historika a bývalého diplomata zostali Česi po "nežnej revolúcii" v západnej časti bývalého Československa akosi "na ocot" podobne ako Rakúšania po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918. Česi sa prebudili 1. januára 1993 do novej krajiny bez toho, aby si to vôbec uvedomili.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%