BRATISLAVA - Slovenské národné povstanie (SNP), ktoré vypuklo 29. augusta 1944, malo svoj význam nielen z politického, ale aj vojenského hľadiska, tvrdí historik Tomáš Klubert.
"Počet príslušníkov okupačných vojsk priamo nasadených na likvidáciu povstania nebol vysoký - maximálne 25-tisíc mužov. Oveľa väčšiu komplikáciu spôsobila nemeckému hlavnému veleniu skutočnosť, že dva mesiace nemohlo využívať slovenské komunikácie na doplňovanie a zásobovanie svojich vojsk na východnom fronte," povedal Klubert. Povstalci podľa historika vzdorovali okupačným vojskám dva mesiace, hoci pôvodný odhad bol štyri dni.
V lete a na jeseň 1944 bolo podľa Kluberta v nacistami kontrolovanej či priamo okupovanej Európe niekoľko viac alebo menej úspešných povstaní. "Čo do počtu účastníkov boli najvýznamnejšie Varšavské povstanie (1. augusta - 2. októbra 1944) a Parížske povstanie (19.- 25. augusta 1944). Do Varšavského a Parížskeho povstania sa aktívne zapojilo asi 50-tisíc ľudí," vysvetľuje. Povstalecká armáda na Slovensku mala na začiatku októbra 1944 takmer 60-tisíc príslušníkov (z toho asi 45-tisíc ozbrojených) a okrem nich operovalo na povstaleckom území okolo 12-tisíc partizánov (z toho asi osemtisíc ozbrojených).
"Varšavské a Parížske povstanie však mali na rozdiel od SNP teritoriálne obmedzený charakter a odohrávali sa na území, ktoré bolo v bezprostrednom dosahu spojeneckých vojsk. Odpor povstaleckej armády, ktorá dokázala dva mesiace udržovať súvislý front v hlbokom tyle nemeckých vojsk, predstavuje ojedinelý fenomén v dejinách druhej svetovej vojny," tvrdí o SNP Klubert.
Historik pripomína, že Povstanie bolo v prvom rade ozbrojeným vystúpením Slovákov proti cudzej okupácii, čo je podľa Kluberta v našich dejinách veľmi ojedinelý jav. "Ďalej treba zdôrazniť, že Edvard Beneš mal v úmysle potrestať Slovákov za ich zradu v marci 1939 a na Slovensku mala byť po prechode frontu nastolená vojenská diktatúra. Vypuknutie SNP však tomu zabránilo," dodal.
Slovenský národ už po 29. auguste 1944 nemohol byť podľa historika ako celok obviňovaný z kolaborácie s nacistickým Nemeckom a Povstanie umožnilo Slovákom, aby si zachovali svoju štátnosť, aj keď v obmedzenej forme.
Počet obetí v bojoch na povstaleckom fronte (29.augusta - 27. októbra 1944) nebol doposiaľ presne vyčíslený a publikované údaje značne kolíšu. Podľa nemeckých údajov, ktoré boli zverejnené krátko po potlačení SNP, padlo až 5 000 povstalcov, čo je však podľa Kluberta dosť nadsadený počet.
"Naopak, počas komunistického režimu bol počet padlých povstalcov zredukovaný na 1 700, čo je zasa príliš málo. Niektoré súčasné odhady hovoria o troch tisíckach padlých povstalcov. Ďalších 450 účastníkov SNP zahynulo v zajateckých táboroch a 350 zostalo nezvestných," doplnil. Na strane okupačných vojsk straty podľa historika určite nepresiahli 1 500 mužov.
