BRATISLAVA - Slovenské národné povstanie (SNP), ktoré vypuklo pred 70 rokmi 29. augusta 1944, bolo ozbrojeným zápasom, v ktorom vyše 60-tisícová armáda so široko rozvetveným, asi 15-tisícovým partizánskym hnutím viazala na Slovensku sedem ťažko vyzbrojených nemeckých divízií dva mesiace vo frontovom a ďalších päť mesiacov v partizánskom boji.
Historiografia druhej svetovej vojny ho označuje za druhé najväčšie ozbrojené vystúpenie európskeho protifašistického odboja. Do histórie SNP sa zapísali partizáni, príslušníci národov bývalého ZSSR - Rusi, Ukrajinci, Bielorusi, Arméni, Turkméni, Azerbajdžanci, Kazachovia, Tadžici, Uzbeci, Gruzínci. Boli to ďalej Česi, Poliaci, Bulhari, Srbi, Maďari, Francúzi, Rumuni, Židia, Nemci, Taliani, Španieli, Holanďania, Belgičania, Američania, Austrálčania.
Na jeho vzniku, priebehu i následkoch sa v plnej miere podieľali najširšie vrstvy obyvateľstva. Jedným z mnohých názorných príkladov toho je výdatná pomoc obyvateľov obcí Dolnej a Hornej Lehoty 2. samostatnej paradesantnej brigáde, najkompaktnejšej a najskúsenejšej jednotke s bojovými skúsenosťami z východného frontu, Duklianskeho priesmyku.
Brigáde zverili velitelia povstania po zatlačení SNP do hôr v oblasti Krpáčova na strednom Slovensku úlohu kryť ústup povstaleckých jednotiek. V tomto období tak pomoc obyvateľstva zohrala nenahraditeľnú úlohu. Povstanie vysoko hodnotené v zahraničí a chápané ako boj proti fašizmu a za slobodu sa považuje za občiansky akt odvety národa za krivdy páchané na ňom nemeckým fašizmom a jeho pomáhačmi.
Žiadna porážka?
Medzi viacerými slovenskými historikmi dodnes prevláda názor, že Slovenské národné povstanie nebolo porazené. Historik Vojenského historického ústavu v Bratislave František Cséfalvay pokladá toto tvrdenie za nesprávne.
Podľa neho SNP sa skončilo ovládnutím centra povstaleckého územia Banskej Bystrice a jej okupovaním 27. októbra 1944 nemeckou armádou. "Povstanie sa odohráva na konkrétnom území, hneď ako sa skončí jeho ovládnutie, povstanie už prestáva existovať," myslí si Cséfalvay.
Ako ďalej tvrdí, ozbrojený zápas proti nemeckej armáde sa neskončil, ale pokračoval ďalej v horách. Intenzita tohto boja sa podľa neho nedá vôbec porovnať s povstaním. Za jeden z kľúčových okamihov, ktorý rozhodol o osude SNP, považuje historik nasadenie nových nemeckých jednotiek v druhej polovici októbra.
Tie obkľúčili povstalecké územie a spustili útok z juhu. "Povstalci útok z tohto smeru vôbec neočakávali. Na južnej strane sa totiž nebudovala obrana, lebo sa nepredpokladalo, že Nemci môžu zaútočiť z Maďarska," vysvetlil vojenský historik s tým, že v Maďarsku v tom čase došlo k zmene režimu a Nemci tak mohli odtiaľ zaútočiť na povstaleckú armádu.
Podľa Cséfalvaya mnohých povstalcov zajali a odvliekli do zajateckých táborov v dnešnom Rakúsku, Nemecku alebo Poľsku. Niektorí sa mohli za prísľub vrátiť do služieb nacistického Slovenského štátu či domobrany. "Nacisti zajali aj generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta. Po vypočutí v Bratislave a vo Viedni ich transportovali do Berlína a ich osud je dodnes nejasný," dodal Cséfalvay.
