Radičovej spoveď o tom, prečo nekandidovala: Nemôžem rozdávať nádej, keď ju sama nemám!

Sledujete po odchode z politiky politické dianie na Slovensku?

• Sledujem olympijské hry. Využijem príležitosť a chcem zagratulovať našej skvelej Naste Kuzminovej a tiež Adamovi Žampovi. Nastino víťazstvo je nesmierne dôležité aj pre rozvoj biatlonu na Slovensku. Viem, prečo to hovorím.

A čo politiku?

• Usmievam sa pri tejto otázke. Samozrejme, že ju sledujem. Nie je možné ju nesledovať. Sledovala som ju aj v časoch, keď som nebola vo vrcholovej politike. Sociológ nemôže byť odstrihnutý od politického diania.

Stretávate sa s bývalými kolegami? Kontaktujete ich, keď niečo urobia alebo povedia?

• Sú politici, ktorým som nikdy netelefonovala a ani telefonovať nebudem. Potom sú takí, s ktorými som telefonovala a aj budem telefonovať. Bývalým vládnym partnerom občas telefonicky alebo esemskou dávam spätnú väzbu.

Myslíte si, že to oceňujú?

• To je otázka na nich. Predpokladám, že pokiaľ napíšem pozitívnu správu, poteší ich to. Kritika asi nie. Doteraz som sa však nestretla s reakciou, vychádzajme z toho, že môže byť úprimná, že by neboli povďační za spätnú väzbu.

Spätnú väzbu dostávajú od vás bývalí kolegovia z SDKÚ – DS alebo z celej bývalej koalície?

• Komunikujem s ľuďmi z každej politickej strany, s ktorou sme boli vo vláde.

Ešte stále cítite hnev na poslancov, ktorí položili vašu vládu?

• Nie som nahnevaná. Hnev som zacítila, keď padla vláda. Bolo by smiešne a absurdné, keby to nebola zmes hnevu, smútku a všetkých takýchto pocitov. Hnev je ale nepresné vyjadrenie. To, čo pociťujem je permanentný a neutíchajúci údiv nad tým, že sme nedokázali navzájom preklenúť stranícke videnie a nájsť kompromis.

Blížia sa prezidentského voľby. Chystáte sa voliť?

• Určite.

Koho?

• Nie je to o pocite hanby za vlastný výber a rozhodnutie. Každé voľby, prezidentské zvlášť, sú súťažou sebadôvery, obrovským rizikom. Do súťaže vkladáte svoju sebadôveru. Preto si vážim každého kandidáta. A nie je to len fráza. Dovolím si povedať, že viem, o čom hovorím, keďže som v tejto súťaži bola. Chce to kus odvahy, veľkého rozhodnutia, obrovskej tolerancie najbližšieho okolia a veľkej odolnosti, aby súboj nezalomcoval sebadôverou. Je potrebná elementárna úcta voči tým, ktorí sa do súťaže pustili.

Máte pocit, že nemajú dostatok úcty?

• Niektoré prejavy a reakcie, niekedy až útoky špeciálne na sociálnych sieťach, sú za hranicou elementárnej výchovy a slušnosti. Kritika je namieste. Sama som kritický človek. Voľby sú vždy výberom z reálnych, nie teoretických či ideálnych možností.  Každý človek je z mäsa a kostí. So svojimi plusmi, mínusmi a aj so svojimi náladami. Žiadny politik nie je stroj. Jeden z predpokladov politiky je vzájomná dohoda, na základe vzájomných ústupkov. A to je kompromis. Pri prezidentovi, ktorý z Ústavy má byť schopný reprezentovať všetkých občanov SR, je kompromis nevyhnutný. Musí to byť teda človek, ktorý dokáže reprezentovať aj svojich oponentov.

Vy budete voliť takého, ktorý to dokáže?

• Budem určite voliť reprezentanta, o ktorom som presvedčená, že je schopný akceptovať a reprezentovať aj svojich nepriateľov.

 Kto je podľa vás takýto človek?

• Média na mňa tlačia, aby som povedala meno. Nepoviem ho.  Ponuka kandidátov je naozaj v mnohom veľmi kvalitná a vyrovnaná. Postupujem vylučovacou metódou. Nemal by to byť kandidát, ktorý najviac rozdeľuje spoločnosť. A tým je jednoznačne Robert Fico. Má dve naj. Najdôveryhodnejší a najmenej dôveryhodný politik. Rozbíja spoločnosť a oponentov uráža a neváži si ich. Zatiaľ vo svojich vystúpeniach neprejavil schopnosť aspoň sa pokúsiť pochopiť, keď mu niekto oponuje. A najmä mytologizuje spoločnosť. Tvrdí trom štvrtinám nespokojných občanov s povolebným vývojom, že sa mýlia a vývoj je správny a dobrý. Potom máme kandidátov...

Z pravicového spektra.

• Nie. Nie sú z pravicového spektra. A Fico a Smer – SD nie sú ľavicová strana. Ich zákony by im závidela aj pani Thatcherová. To sú v mnohom typické „pravicové“  zákony, pokračovanie vo výkonovej sociálnej politike. Preto aj parlamentná opozícia je zamrznutá. Smer – SD robí politiku, ktorá je opozícií vlastná. Je veľmi ťažké kritizovať liberálno – konzervatívnu politiku, ktorú presadzuje „ľavicová“ Smer – SD.

Presadzujú pravicové zákony preto, lebo je ekonomická kríza a treba šetriť alebo z iných dôvodov?

• Ťažká otázka, ale pokúsim sa. Autor deficitu Slovenskej republiky je pán Fico a Smer – SD. Dnes stoja pred úlohou riešiť vlastné zlyhanie. V tomto kontexte je to dôsledok, a to podotýkam vlastnými rozhodnutiami, vyhnaného deficitu na úroveň 8 a 7,7 percenta. Preto dodnes je SR v procedúre nadmerného deficitu, teda pod kontrolou európskych inštitúcií a nemôže čerpať výnimku na rozvoj infraštruktúry. Môžeme robiť ramená, že sa pozeráme, ako si s tým poradí Grécko a iné krajiny, ale sme v podobnej procedúre. Nie až tak dramaticky padnutí, ale v procedúre nadmerného deficitu. Z tohto hľadiska sú to dôsledky, ktoré si vyžadujú robiť opatrenia na zrazenie deficitu pod 3 percentá. Pokiaľ samozrejme nechceme opakovať scenár Španielov, Grékov, Írov a podobne. 

Myslíte si aj vy, tak ako to tvrdia niektorí prezidentskí kandidáti, že Robert Fico chce do prezidentského kresla utiecť pred predvolebnými sľubmi?

• Nemyslím si, že voliči Smeru – SD sú citliví na plnenie sľubov. Keby boli, tak výsledok volieb by vyzeral inak.

Oslovil vás niektorí z kandidátov, aby ste ich podporili v predvolebnej kampani?

• Viacerí z nich sú pre mňa viac, ako len kandidáti. Sú moji priatelia. Jednoducho nechcem žiadnemu ublížiť. V jednom z rozhovorov som už spomenula slabé stránky kandidátov, preto to teraz opakovať nebudem. Moja dilema nie je o tom, že by som považovala kandidátov za nie vhodných na podporu. Budem ich menovať abecedne. Pán Gyula Bárdos je skúsený politik. Pavol Hrušovský bol podľa môjho názoru najlepší predseda parlamentu, akého sme doteraz mali. Andrej Kiska je  človek s výbornou spätnou väzbou. Vie, kde sú jeho silné stránky a naopak, kde by musel dobiehať. Je otvorený konzultáciám a radám. Milan Kňažko je môj priateľ. Máme veľmi korektný a otvorený vzťah. Mám rada jeho humor. A napokon Rado Procházka je výborný ústavný právnik. Má ťah na bránu. Želám mu úspech v politike. Toto je moja dilema. Zvolila som si kritérium, aby to bol človek, ktorý dokáže podať ruku aj voličom strany Smer – SD.

Myslíte si, že dokáže jeden z nich poraziť v druhom kole Roberta Fica?

• Odpovedať trápnou frázou, že vždy je šanca, nechcem. Zároveň od roku 1992 neverím v politike na zázrak. V tom roku sme ako autori a spoluautori novembra 1989 dostali od občanov totálnu nakladačku. Novembroví protagonisti  sa nedostali do parlamentu. Vývoj po roku 1992 nebol kontinuálny s hodnotami novembra 1989. Nielen preto, že tam neboli jeho protagonisti, ale vízie a volebné programy protagonistov nedostali šancu na ďalšie rozpracovanie. Z tohto pohľadu všetko záleží na tom, ako si volič zadefinuje svoju voľbu pri nastávajúcich prezidentských voľbách. Teda, že existuje voľba z reálnych možností. Treba mať reálne kritéria na kandidátov. Ideál v politike neexistuje. Neexistuje ani pri výbere ženy či muža. V politike  neexistuje ani rozdelenie na anjelov a diablov. Každý je tak trochu anjel s diablom v tele. Sme mix. Keďže je to výber z reálnych možností, nie je to voľba menšieho zla, ale kompromisu, ktorý nám dovoľuje  svedomie a morálka.

To znamená, že má či nemá jeden z nich podľa vás šancu poraziť Roberta Fica?

• Určite áno. Keby v to neverili, sami by do toho nešli. Viem, že existujú teórie, že mnohí to robia len kvôli vlastnému zviditeľneniu, alebo že kandidatúra slúži ako odrazový mostík pre založenie novej strany...

Hovorí sa to o Radoslavovi Procházkovi.

• Takéto úvahy sú o viacerých. Je namieste sa zaoberať otázkou, čo bude ďalej, ak kandidát neuspeje. Nevidím na tom nič zlé. Nikto z nich nevstupoval do súboja s tým, že ich šanca je nulová. Dôvera v istú šancu tu určite existuje. Myslím si, že najpodstatnejšie bude rozhodnutie voličov, či si myslia, že skutočne stabilita znamená vláda jednej strany.

Čo bude znamenať pre Slovensko, ak sa prezident stane Robert Fico?

• Vláda jednej strany tu už bola. Každý demokrat má z vlády jednej strany obavy. Je to monokracia – jednovládnutie. Je to riskantné a pre Slovensko zvlášť nebezpečné. Máme za sebou obdobie mečiarizmu. Máme k tomu sklony. Máme sklony k vodcovskému princípu a tým pádom väčšiu toleranciu k autoritatívnemu režimu. Hovorím tomu efekt žaby.

Ako to myslíte?

• Keď žabe nalejete do hrnca vriacu vodu, vyskočí a zachráni sa. Ak vodu v hrnci pod ňou postupne prihrievate, nakoniec si na to zvykne, až zahynie. My si tak postupne začíname zvykať... Z toho mám obavy. Tvárime sa, že je v poriadku, že tu bude jedna strana, jeden vodca, že opozícia a oponenti majú mlčať a držať hubu a krok. Keď sa vrátim k hodnotám novembra 89, toto všetko je presný opak. Povedzme si to priamo, Smer – SD je vláda najväčšej menšiny. A to si treba uvedomiť. Je to cca 25 percent oprávnených voličov. Nemyslím si, že je to parketa na uzurpovanie si moci na všetkých ústavných pozíciách. Neviem, či táto moja úvaha je aj úvahou voličov. Či im to prekáža, alebo naopak uveria tomu, že stabilita bude, keď  Fico so svojou stranou ovládne všetky ústavné posty.

Zapojíte sa v druhom kole do prezidentských volieb? Budete oficiálne podporovať kandidáta proti Robertovi Ficovi?

• Zapájam sa do kampane už teraz. Napríklad aj takýmto rozhovorom. Pokiaľ bude mať kandidát záujem a nebude to proti môjmu vnútornému presvedčeniu a svedomiu, aktívnej úlohe sa nebránim.

Oslovil vás doteraz jeden z tých piatich, aby ste ho podporili?

• Naznačila som už, že s viacerými komunikujem. Ani jeden z dotyčných pánov nevyslovil vetu: Prosím ťa, poď ma podporiť.

Nepovedal vám to ani jeden?

• Nie. Je to aj o vzájomnej úcte. Nechávajú to na mojom vlastnom rozhodnutí.

Ako ste prijali fakt, že Ján Kováčik, ktorý vás podporoval v prezidentskej kampani, teraz podporuje Roberta Fica? Je to pre neho len biznis, alebo zmenil názor?

• V tomto prípade dodržím svoje vyjadrenie, že to nebudem komentovať. Nebudem to komentovať, lebo sa to komentuje samo.

Až do poslednej chvíle sa hovorilo, že aj vy budete kandidovať za prezidenta. Uvažovali ste vôbec nad tým? Boli ste do toho tlačená?

• Presviedčaní bolo naozaj veľa. Nebudem spomínať politikov, ktorí ma presviedčali. SDKÚ – DS to dokonca prijali vo svojom uznesení. To, čo malo na mňa vplyv a spôsobovalo mi bezsenné noci, boli prosby od ľudí. Bolo ich veľmi veľa. Odmietalo sa mi to ťažko. Naozaj som nebola sama v politike. Vždy som podporu ľudí cítila. Dávali mi energiu. Dala som si záležať a na všetky tie tisícky listov som odpovedala sama.

Naznačili ste, že ste o tom aj uvažovali. Prečo ste sa nakoniec rozhodli, že nejdete do prezidentských volieb?

• Nemôžete rozdávať nádej a vkladať energiu do riešení, keď sám v sebe nádej nemáte.

Stratili ste ju po páde vašej vlády?

• Dlhé obdobie táto veta bola pravdou. Tento pocit stále vo mne prevažuje. Nemôžete urobiť iného človeka šťastným, ak sám nie ste vnútorne šťastný. Nemôžete presviedčať, že máte ťah na bránu, keď to tak necítite.

Myslíte si, že ju ešte získate?

• Úpenlivo sa o to snažím.

Keď ju znovu získate, vrátite sa späť do politiky?

• Neviem to. Hovorím to dnes a neviem, ako bude vyzerať zajtrajšok. Zvažujem všetko. A aj to, či mám ešte niečo ponúknuť. Je nemalá skupinka, ktorá hneď vykríkne: Ty sa už nevracaj! Toto ma však nerozbíja. Iba nezaujímavá neosobnosť nerozdeľuje spoločnosť. Ak človek rozdeľuje spoločnosť, tak nesie výzvu, ktorá oponentúru vyvoláva.

Prejdime k súkromiu. Máte po boku partnera, s ktorým ste spokojná a šťastná?

• Som spokojná, kým si nezapnem správy.

A teraz mi skúste odpovedať na otázku.

• Viete, že áno. Mám neskutočné šťastie, že mám úžasnú dcéru. Napriek tomu, že som prišla o všetkých najdrahších a najbližších, som stretla človeka, ktorého si veľmi vážim. Našla som v pánovi Balázsovi neuveriteľného partnera.

Premýšľate nad svadbou?

• Počkám, aký príjmu ústavný zákon o manželstve (Smiech).