BRATISLAVA – Zákon o pomoci v hmotnej núdzi je súčasť mozaiky riešenia problémov s vylúčenými komunitami, ale nie je všeliekom. Každá veľká reforma so sebou prináša riziko problémov, tie je však možné, aj po diskusii s opozíciou, časom doriešiť.
V dnešnej relácii RTVS O päť minút dvanásť to povedal minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD). Zákon parlamentu vrátil prezident Ivan Gašparovič s námietkou, že niektoré jeho časti sú pravdepodobne v rozpore s ústavou. Národná rada však 26. novembra jeho veto prelomila. "Vraciame sa k tomu, že pre každého musí platiť, že sú najprv povinnosti, a potom práva. Aby si tu niekto nevytváral zo sociálneho systému živobytie, aby sme nemali profesionálnych poberateľov dávok," vyhlásil v RTVS Kaliňák.
Zákon o hmotnej núdzi začne platiť od januára 2014. Ak obec požiada ľudí v hmotnej núdzi o prácu v rámci menších obecných služieb alebo dobrovoľných činností, budú mať nárok na finančnú pomoc od štátu vo výške 61,60 eura len ak odpracujú 32 hodín mesačne. "Chceme, aby lídrami projektov boli najúspešnejší starostovia, ktorí niečo za sebou majú. Je podstatné, aby sme to vedeli implementovať z malých komunít na väčšie," povedal Kaliňák. "Budú existovať obce, ktoré sa do projektu zapoja a obce, ktoré to neurobia," dodal. "Dôležitou súčasťou tohto zákona je aj zrušenie priestupkovej imunity. Dodnes pre nich priestupkový zákon nebol žiadny problém, pretože nemuseli platiť žiadne pokuty, lebo sa to na sociálne dávky nikdy nevzťahovalo," upozornil minister vnútra.
Čo sa týka otázok ústavnosti, Smer-SD je pripravený navrhnúť aj ústavnú zmenu, na ktorú je však potrebných deväťdesiat hlasov poslancov. Keďže OĽaNO v parlamente podporilo návrh zákona o hmotnej núdzi, je možné, že by pri tejto ústavnej iniciatíve Smer-SD podporili. "Chceme, aby v tejto oblasti nastala zásadná zmena a tento zákon je prvou lastovičkou," zdôraznil Kaliňák.
Podľa Lucie Žitňanskej (SDKÚ-DS) zákon z dielne Smeru-SD problém nerieši. "Pokiaľ nebude vláda robiť dobrú hospodársku politiku, teda neupustí od toho, aby zvyšovala odvody, nebude sa venovať vymožiteľnosti práva, nespraví zmeny Zákonníka práce, aby fungoval flexibilnejšie, pokiaľ budeme stále konfrontovaní s návrhmi, ako je daň zo straty, ekonomika nebude rásť, nebudú sa vytvárať pracovné miesta a budeme v zakonzervovanom stave," vyhlásila. Základným problémom rómskych komunít je podľa nej nezamestnanosť a tú zákon o hmotnej núdzi vyriešiť nemôže. "Pokiaľ vláda nebude riešiť vymožiteľnosť práva, je ilúziou si myslieť, že ju vyriešime akurát v niektorých lokalitách, ak je to celoslovenský problém," zdôraznila s tým, že pre budúcnosť je v prípade rómskych komunít kľúčová práca s deťmi.
"Všetci si uvedomujeme, že frustrácia je veľká, nakoniec, prejavilo sa to aj vo voľbách v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Ale je dôležité všetky opatrenia správne zarámcovať a nevzbudzovať nerealistické očakávania," povedala Žitňanská.
