BRATISLAVA - Na zákon o pomoci v hmotnej núdzi je vládny splnomocnenec pre rómske komunity Peter Pollák hrdý. Povedal to na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave, kde prezentoval odpočet rómskej reformy a súhrn ročného pôsobenia na čele úradu.
O zákone, ktorý mnohé mimovládne organizácie považujú za protiústavný a v rozpore s medzinárodnými dohovormi, je Pollák presvedčený, že chudobným a zodpovedným ľuďom neuškodí. Ako dodal, obsahuje tri piliere z rómskej reformy, ktorú približne pred rokom predstavil spolu s ministrom vnútra SR Robertom Kaliňákom.
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi sa dostal do druhého čítania, definitívne o ňom rozhodnú poslanci na októbrovej schôdzi. Pollák vysvetľuje, že je namierený voči tým, ktorí dlhodobo a intenzívne páchajú priestupky alebo sa nezodpovedne starajú o svoje deti.
"My nemáme veľa nástrojov, aby sme postihovali nezodpovedné prístupy napríklad vo výchove svojich detí," hovorí Pollák. Ak nejaké dieťa nechodí do školy, je za to podľa neho priamo zodpovedný jeho rodič. Mimovládne organizácie tvrdia, že schválenie zákona bude mať medzinárodnú a ústavnú dohru. O ústavnosti zákona nech rozhodne Ústavný súd SR, hovorí Pollák.
"Ja sa toho vôbec nebojím, že ústavný súd povie, že to je neústavné," povedal splnomocnenec. Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry hovorí, že sa tento zákon zakladá na princípe takzvaných aktivačných prác, o ktorých už teraz ministerstvo práce vie, že nefungujú. Na tomto princípe štát neušetrí, naopak, bude ho stáť ďalších deväť miliónov eur ročne, tvrdí Lajčáková.
To, že v konečnom dôsledku neprinesie tento zákon sľubovanú zmenu, nemá žiaden rozvojový aspekt a v obciach iba zhorší spolunažívanie, si myslí aj bývalá splnomocnenkyňa pre rómske komunity Klára Orgovánová. "Na Slovensku je množstvo starostov, ktorí si pomohli aj bez existencie takýchto represívnych opatrení a pre ktorých nie je najdôležitejšia ich politická príslušnosť a voličská základňa," uzatvára.
Okrem tejto legislatívy je Pollák hrdý na ďalšie veci. Ako vyhlásil, eurofondy sa podarilo nastaviť tak, aby v rokoch 2014 až 2020 s veľkou pravdepodobnosťou nevyšiel ani cent na zmar. "Nastavili sme jasné pravidlá, na čo sa budú používať tieto peniaze," doplnil. Po novom nebudú peniaze na rozvojové projekty rómskych komunít z eurofondov roztrúsené na šiestich ministerstvách, budú pod ministerstvom práce v operačnom programe Ľudské zdroje.
Upraviť chce aj možnosti čerpania pre samosprávy. Tie najprv dostanú základný balík, z ktorého zaplatia určené veci ako napríklad škôlky či práce potrebné pre vysporiadanie pozemkov pod osadami, a až potom sa dostanú k peniazom na ďalšie rozvojové projekty, vysvetlil Pollák.
Za ďalší úspech považuje Pollák to, že sa od jeho nástupu na úrad otvorila téma špeciálnych škôl, v ktorých neraz končia rómske deti neprávom. Záväzok presunúť deti zaradené do variantu A špeciálnych škôl do bežného vzdelávacieho prúdu však priniesla už Národná stratégia pre integráciu Rómov do roku 2020, hovorí Lajčáková.
Na to Pollák vlastnú a novú reformu nepotreboval. Na margo stratégií Pollák hovorí, že od roku 1991 ich vzniklo na Slovensku 17 a život rómskych komunít sa fakticky nezlepšil. V porovnaní s informáciami z roku 2004 narástol počet segregovaných rómskych komunít zo 149 na 231.
