BRATISLAVA - Presne rok vedie úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák. Niekdajšia splnomocnenkyňa Klára Orgovánová a Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry sa pri hodnotení jeho ročného pôsobenia zhodujú hlavne v jednom.
Pollák pôsobí aj ako poslanec NR SR za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, čo mu znemožňuje venovať sa vládnemu úradu a rómskej agende naplno, myslia si. Orgovánová hovorí, že rómska problematika je jedna z najťažších tém a okrem dobrých nápadov a manažmentu potrebuje aj politickú oporu.
"Peter Pollák však nie je žiaden nováčik a preto som dúfala, že spojenie funkcie vysokého štátneho úradníka s jeho pôsobením v parlamente využije a prinesie razantnejší ťah na bránku a akčnejšie pokračovanie v dobrých zámeroch predchádzajúceho obdobia. Zastávať obe funkcie nebolo dobré rozhodnutie," hodnotí Pollákova predchodkyňa.
Rómska politika nie je jednoduchá, pridáva sa k Orgovánovej Lajčáková a vysvetľuje, že jej konkrétne výsledky priam zákonite vidieť až o niekoľko rokov neskôr, ako sa s prácou začne. Pollákovi v riadnej práci bráni podľa nej aj istá "schizofrenickosť" vo výkone oboch funkcií. Vidieť to bolo napríklad pri policajnom zásahu v Moldave nad Bodvou.
Pollák vzal vtedy šetrenie inšpekcie ministerstva vnútra o policajnom zásahu na vedomie a nevystúpil rázne voči údajnému policajnému násiliu. Lajčáková dodáva, že ako prvý rómsky a opozičný poslanec by mal takéto udalosti a politiky otvorene kritizovať, ako zástupca vlády má však zviazané ruky aj ústa. Podobne je to aj v ostatných témach, akými sú segregácia rómskych žiakov či búranie obydlí Rómov.
"Žiaľ, politici, ktorí sa po voľbách prihlásili k rómskej agende, ju využili na propagáciu samých seba, na frázy ako `za 22 rokov sa nič neurobilo` a na falošné zaliečanie sa verejnosti, že s `neslušnými` urobíme poriadok. Ako jedno zo zlyhaní Petra Polláka považujem práve to, že týmto poskytol tvár pre utvrdenie stereotypu, že chudoba Rómov, na ktorej riešenie zbytočne míňame peniaze, je spojená s ich lenivosťou, zneužívaním sociálneho systému či kriminalitou," konštatuje Orgovánová a dodáva "akoby platilo, že všetci, slušní, usilovní a čestní sa v tejto krajine majú dobre, majú prácu a slušné bývanie".
Bývalý splnomocnenec pre Rómov Miroslav Pollák pri svojom vlaňajšom odchode z úradu povedal, že najťažšou úlohou bolo presviedčanie rezortov, aby finančne podporili rómske programy. Orgovánová teraz v podobnom duchu hodnotí pôsobenie súčasného splnomocnenca.
Zdá sa jej, že politici, ktorí mu sľubovali podporu v zásadných veciach, ju doteraz neposkytli. Napríklad vo vysporiadavaní pozemkov alebo zaraďovaní detí do špeciálnych škôl. Pollák tu bojuje s administratívou ministerstva školstva. "Ani minister vnútra, ako reprezentant vládneho Smeru, ani Igor Matovič, predseda OĽaNO, ktorej členom je Peter Pollák, sa za sľubované pozitívne opatrenia zatiaľ nezasadili," myslí si Orgovánová.
Lajčáková tiež kritizuje, že každá vláda sa snaží v riešení rómskej problematiky presadiť vlastné nové tempo a nevychádza z prístupov, ktoré sa už osvedčili. Mimovládkam chýba, že sa súčasná vláda nezaviazala k napĺňaniu Národnej stratégie pre integráciu Rómov do roku 2020. Túto stratégiu odobrila aj EÚ. Je v nej napríklad aj záväzok presunúť deti zaradené do variantu A špeciálnych škôl do bežného vzdelávacieho prúdu. Na toto Pollák nepotreboval opäť novú "reformu".
V neposlednom rade vidí Lajčáková problém v tom, aký jazyk Pollák používa. Prezentuje Rómov ako hrozbu. Do veľkej miery akceptuje predsudky a stereotypy, ktoré o nich v spoločnosti kolujú. Podľa Lajčákovej celkovo presadzuje hlavne represívne opatrenia, najmä aby naplnil spoločenský dopyt po uspokojivých témach. Z toho, čo možno prezentovať ako výsledok aj jeho reformy, je zákon o pomoci v hmotnej núdzi.
O ňom poslanci v NR SR definitívne rozhodnú na októbrovej schôdzi. Podľa Lajčákovej chudobným ľuďom vôbec nepomôže, skôr naopak, je založený na princípe takzvaných aktivačných prác, o ktorých už teraz ministerstvo práce vie, že nefungujú. Na tomto princípe štát neušetrí, naopak, bude ho stáť ďalších deväť miliónov eur ročne, tvrdí Lajčáková. Zrejme aj rozšíri úžeru a napokon, keďže je vo viacerých bodoch v rozpore s viacerými ľudskoprávnymi dohovormi, bude mať zrejme aj ústavnú a medzinárodnú dohru, uzatvára Lajčáková.
To, že v konečnom dôsledku neprinesie tento zákon sľubovanú zmenu, nemá žiaden rozvojový aspekt a v obciach iba zhorší spolunažívanie, si myslí aj Orgovánová. "Na Slovensku je množstvo starostov, ktorí si pomohli aj bez existencie takýchto represívnych opatrení a pre ktorých nie je najdôležitejšia ich politická príslušnosť a voličská základňa," uzatvára.
