BRATISLAVA – Vznik Slovenskej republiky v roku 1993 neprišiel podľa bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu zdola, teda nebol sformovaný nejakým masívnym ľudovým hnutím, ale na strane druhej svoju legitimitu mal. Ako povedal , ľudia v masovom merítku alebo obrovským konsenzom hneď a zaraz Slovenskú republiku neprijali.
„Mnohí sa báli, čo to bude za republika pod diktátom Vladimíra Mečiara. Najmä vďaka tým ďalším fázam, najmä vďaka kľúčovému rozhodnutiu v roku 1998, napokon tá kritická masa, rozhodujúca väčšina občanov Slovenskej republiky Slovensko za svoju vlasť prijala,“ zdôraznil.
Rozpad Rakúsko – Uhorska, zákon o československej federácii z roku 1968 a dohoda politických elít, ktoré sa sformovali vo vtedajšom Československu, v Čechách a na Slovensku po páde komunizmu sú podľa bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu tri najdôležitejšie udalosti, ktoré viedli k vzniku samostatného Slovenska. Už pred vznikom Československa, počas konca prvej svetovej vojny bola slovenská otázka na stole. „Mnohí slovenskí lídri sa v tom čase trápili, kde a ako ukotviť Slovensko po páde monarchie. Takže nepochybne sa môžeme odraziť od tohto obdobia. Potom cez desaťročia vývoj túto otázku formuloval, až vyústila do procesu po páde totality, keď sa nie uvoľnila sloboda, ale vytryskla,“ povedal.
V prvom rade sa o vznik samostatnej SR podľa Dzurindu zaslúžila politická garnitúra obdobia Andreja Hlinku, ktorá sa hlboko zamýšľala bez ohľadu na politické tričká a ležala jej na srdci slovenská otázka. Rozmýšľali ako Slovensko ukotviť tak, aby sa mohlo rozvíjať. „Hlinku uvádzam s vedomím, že o vznik prvej Československej republiky sa zo všetkých Slovákov najviac zaslúžil Milan Rastislav Štefánik,“ konštatoval Dzurinda. Ako druhého by som pomenoval Alexandra Dubčeka. „On je nielen symbolom Pražskej jari, ale aj symbolom politiky, ktorá viedla k uvoľneniu, ktorá viedla k demokratizácii a ktorá viedla k nastoľovaniu aj takých otázok ako je postavenie republík v rámci vtedajšieho Československa. Ale opäť by som skôr hovoril o generácii alebo o politickej elite vtedajšieho obdobia,“ uviedol.
Napokon sa podľa Dzurindu nemôžeme vyhnúť tomu, že vznik Slovenskej republiky budeme personifikovať s Vladimírom Mečiarom. „Tomu sa vyhnúť nedá. Bol, taká je pravda, ani sa tomu vyhýbať netreba,“ uviedol s tým, že Vladimír Mečiar bol kľúčovou postavou vtedajšieho obdobia. On viedol rozhodujúce rokovania, ktoré prebiehali na rôznych hradoch a zámkoch, v rôznych hoteloch.
