BRATISLAVA - Verejnosť a médiá už nejaké obdobie upozorňujú, že všetky PET fľaše z takzvaného žltého kontajnera nekončia v recyklačnom centre, ale v cementárenskej peci. Systém recyklácie totiž nie je nastavený tak, aby zberová spoločnosť práve túto metódu preferovala. Naopak, viac sa jej oplatí, aby takýto materiál predala napríklad cementárom do ich spaľovní, či dokonca rovno vyhodila na skládku odpadu. PET materiál je pritom stopercentne recyklovateľný a dá sa z neho urobiť nová PET fľaša.
Výrobcovia to financujú, ale kontrolu nemajú
Paradoxom celého systému je fakt, že tí, ktorí celý systém nakladania s obalmi (odpadom) financujú, nemajú nad celým procesom kontrolu. Výrobcovia, ktorí svoje výrobky balia do obalov, platia poplatky do organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV). Tie podľa zákona zaplatia zberovým spoločnostiam minimálne 550 € za tonu odpadu. Zberová spoločnosť by mala odpad pretriediť a ten recyklovateľný posunúť do recyklačných spoločností. Naopak, nerecyklovateľný odpad sa môže energeticky zhodnotiť (spaľovne). Tak by to malo fungovať, ale nie vždy to platí.
Dôvodom je tabuľka poplatkov pre zberové spoločnosti, ktorá vyšla na konci roka 2020. Je to niečo ako cenová vyhláška. Pre plasty síce definuje poplatok vo výške minimálne 550€/tona, ale nerozlišuje recykláciu a energetické zhodnotenie. A zberová spoločnosť tým pádom robí to, čo je pre ňu výhodnejšie. Čiže napríklad spomínaný PET materiál nevozí do recyklačných centier, ale do spaľovní odpadu.
Najhoršie sú teda na tom práve výrobcovia, ktorý tento kolotoč cez OZV financujú. Štát na nich tlačí cez stanovené limity, aby zabezpečili najmä recykláciu, ale v praxi ju zabezpečiť nevedia, pretože nemajú kontrolu nad zberovou spoločnosťou, ktorá sa zase riadi svojimi ekonomickými výsledkami. A tie sú lepšie pri odvoze plastu do spaľovní.
Úradníci ministerstva životného prostredia pritom v čase prípravy tejto vyhlášky sľubovali, že k zmene dôjde, a za zvýšené poplatky budú môcť výrobcovia cez OZV požadovať, aby sa s odpadom nakladalo podľa ich požiadaviek. Čiže aby sa recykloval ten odpad, ktorý sa recyklovať dá.
Cena na úkor kvality
Ďalším paradoxom je fakt, že OZV nemá žiadnu kontrolu ani nad výberom zberovej firmy. Tú si vždy na zber komunálneho odpadu vyberie obec, alebo mesto. Takáto zberová firma, čiže vlastne známy „smetiari“ nezbierajú len komunálny odpad, ale aj ten triedený – známe farebné kontajnery. Tie, ktoré financuje daná OZV. „Slovensko by malo zaviesť̌ povinný́ výber zberových spoločností na základe tendra. Práve organizovanie otvorených tendrov v pravidelných intervaloch, prispôsobenie dĺžky trvania zmluvy ekonomickej životnosti dlhodobých aktív a spoločné́ zmluvy pre viaceré́ samosprávy s možnosťou zmeniť̌ dodávateľa služby podnecujú́ konkurenciu,“ uvádza sa v štúdii Inštitútu environmentálnej politiky s názvom Ako pretriediť triedený zber s tým, že obce pristupujú k výberu zberovej firmy často iba cez kritérium ceny.
To znamená, že starosta, alebo primátor, ktorý je odkázaný na voličov, nechce dopustiť, aby títo platili za odvoz a triedenie odpadu viac. Odpady tým pádom po celom Slovensku zbierajú často miestne a malé zberové firmy, ktoré ani nemajú kapacity na riadne triedenie a dodržiavanie nastavených pravidiel. Je to ako začarovaný kruh.
Hrozia nám pokuty od EÚ?
Zdá sa, že áno. Skládkovanie odpadu je totiž už dnes na teritóriu EÚ považované za krajnú a najmenej podporovanú metódu. Na prvom mieste je recyklácia a na druhom energetické zhodnotenie. Šetrenie na strane slovenských obcí, ktoré sa snažia držať ceny za odvoz odpadu pre svojich občanov čo najnižšie, ide ale proti tomuto prúdu.
„Napriek viacerým úpravám slovenský systém stále nedosahuje stabilitu na trhu. Odporúčame preto aplikovať̌ systém zdieľaných nákladov, ktorý sa uplatňuje v Rakúsku. Jednotlivé združené samosprávy by boli na základe losovania prideľované organizáciám zodpovednosti výrobcov a to na obdobie približne 4 až̌ 5 rokov. Náklady na triedený zber by OZV vykazovala koordinačnému centru (KC). To by na základe aktuálnych trhových podielov zazmluvnených výrobcov určovalo aký podiel na nákladoch má mať konkrétna OZV. Trhové podiely by sa určovali pravidelne pre všetky OZV a prúdy osobitne. Samotnú službu by zabezpečovala zberová spoločnosť̌, ktorá vzíde z tendra. Takýmto riešením budú mať obce zabezpečenú OZV na dlhšie obdobie,“ uvádza vo svojej analýze Inštitút environmentálnej politiky.
V súčasnosti nastavený systém totiž prakticky znemožňuje Slovensku dosiahnuť ciele, ku ktorým sme sa v rámci EÚ zaviazali. A to bude mať za následok vysoké pokuty, ktoré krajina od EÚ dostane a tie zaplatia všetci občania Slovenska.
PET je drahý a je po ňom dopyt
Posledným paradoxom nášho hazardovania s možnosťou recyklácie PET materiálu je rastúci dopyt. Recyklované PET vločky sú dnes dokonca drahšie ako primárna surovina na výrobu PET fliaš. Mnohí výrobcovia, ale aj mnohí obchodníci, dnes tlačia na ekologizáciu a chcú používať recyklované a recyklovateľné obaly.
PET materiál je na to priam predurčený, pretože sa dá efektívne a prakticky aj stopercentne recyklovať. A to u nás na Slovensku – napriek tomu, že výrobcovia to platia a recyklačné centrá to dokážu – nie vždy robíme.
