GLASGOW - Jedným z mála konkrétnych záväzkov, ktoré boli prijaté na tohtoročnej konferencií COP26 v Glasgowe, je záväzok znížiť svetovú produkciu metánu o 30% do roku 2030. Napriek tomu, že výsledky klimatickej konferencie vo všeobecnosti nie sú dostatočne ambiciózne, záväzok zníženia produkcie metánu je dôležitým krokom, nakoľko metán je približne štyri krát silnejší skleníkový plyn ako CO2. Pre Slovensko tak tento záväzok predstavuje značnú výzvu, nakoľko zatiaľ je pre nás veľmi ťažké realisticky zvážiť možnosť navždy sa s plynom rozlúčiť.
Základný problém s plynom je produkcia metánu, ktorá vzniká pri jeho spracovaní
Metán je hlavným prispievateľom k tvorbe prízemného ozónu, nebezpečnej látky znečisťujúcej ovzdušie a skleníkového plynu, ktorý priamo spôsobuje každoročne 1 milión predčasných úmrtí na celom svete. Historicky je metán zdrojom zhruba 30 percent globálneho otepľovania od predindustriálnych čias a dnes šíri sa rýchlejšie, ako kedykoľvek inokedy.
Hlavnými zdrojmi produkcie metánu v súvislosti s ľudskou činnosťou sú dnes najmä výroba a spaľovanie zemného plynu a uhlia. Okrem činností spojených s energetikou, produkcia metánu súvisí so spaľovaním biomasy, chovom dobytka a odpadovým hospodárstvom, najmä v rámci problematiky skládok a spaľovania komunálneho odpadu.
Napriek tomu, že zemný plyn, na ktorom je závislá aj slovenská energetika, produkuje menej oxidu uhličitého, ako uhlie, či iné fosílne palivá, je tu jeden háčik. Metán je v skutočnosti oveľa silnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý, čím planétu ohrieva omnoho rýchlejšie. Emisie metánu, ku ktorým dochádza pri ťažbe a transporte zemného plynu, majú v rozmedzí 20 rokov až 85-krát vyšší potenciál globálneho otepľovania ako oxid uhličitý, čím je zemný plyn fosílne palivo porovnateľne škodlivé ako uhlie. Podľa hodnotiacej štúdie OSN publikovanej v máji 2021 je na dosiahnutie klimatických cieľov kľúčové znížiť emisie metánu o 45% do roku 2030. Aj preto je okamžitý útlm plynu nevyhnutnou súčasťou riešenia klimatickej krízy.
Podiel plynu v rámci energetického mixu Slovenska
Podľa údajov analytického subjektu EMBER z roku 2019 predstavuje plyn približne 7% v rámci energetického mixu Slovenska. Inými slovami, približne 7% energie vyrobenej na Slovensku vzniká prostredníctvom plynu, ktorého väčšinu dovážame zo zahraničia, prevažne z Ruska. V súčasnosti tak plyn nepredstavuje len neekologickú, ale aj neekonomickú investíciu, nakoľko plynová infraštruktúra je obvykle plánovaná na desiatky rokov dopredu. Pokiaľ sa nové vrty, plynovody či elektrárne postavia dnes, bude veľmi ťažké sa ich zbaviť, aj keď k tomu budeme neskôr nútení s ohľadom na naše záväzky znižovania emisií. Zatváranie zariadení pred koncom ich životnosti totiž znamená zmarenie vstupných investícií a vo väčšine trhových demokraciách čelí právnym a politickým prekážkam.
V kontexte záväzku znížiť produkciu metánu do roku 2030 o 30%, ktorý bol prijatý v Glasgowe, musíme zastaviť investície Slovenska do rozvoja novej fosílnej infraštruktúry, akou je napríklad plánovaná výstavba LNG terminálu na skvapalnený zemný plyn priamo v bratislavskom prístave.
Ako vo svojej verejnej výzve proti výstavbe tohto zariadenie uvádza organizácia Greenpeace Slovensko, “zámer výstavby terminálu LNG, ktorý predstavila spoločnosť Verejné prístavy a.s., je zastaraný a nezohľadňuje najnovší vývoj s ohľadom na boj s klimatickou krízou a dosiahnutím uhlíkovej neutrality do roku 2050”.
Nielen najekologickejšou, ale aj najekonomickejšou cestou pre Slovensko tak naďalej ostáva rozšíriť investície do obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Podľa štúdie Natural Defense Resource Council z roku 2020, totiž nahrádzanie špinavých fosílnych palív ich variantmi, akou je napríklad LNG, nie je efektívnou stratégiou znižovania emisií. Medzi OZE vo všeobecnosti radíme slnečnú, veternú a vodnú energiu, rovnako aj geotermálnu energiu a podľa súčasných legislatívnych rámcov aj napríklad biomasu. Rastúci potenciál, najmä na Východnom Slovensku má práve geotermálna energie, ktorá umožňuje dodávky energie nepretržitých 24 hodín, bez výraznejších výpadkov. Dostupnosť geotermálnej energie štatisticky dosahuje až 97 %.
