RUŽOMBEROK - Erik Hilár Lakatošovie (50) to v živote nemal ľahké. Po tom, čo vyhral reality šou VyVolení, bol ako na horskej dráhe. Raz hore a raz dolu. Najnovšie priznal, že pri poslednom pobyte v base prekonal mozgovú mŕtvicu. Ďakuje Bohu, že prežil!
Erik Hilár Lakatošovie sa do povedomia širšej verejnosti dostal vďaka reality šou Vyvolení, ktorú v roku 2006 aj vyhral. Potom, ako viedol hektický život plný hýrenia, sa dostal do sporu so zákonom. Veruže sa nepoučil z chýb z mladosti, kedy už bol raz súdne trestaný, a potom, čo napadol dvoch verejných činiteľov, dostal trojročnú podmienku.
Erik bol milovníkom hlasnej hudby, čo sa jeho susedom veľmi nepáčilo, a tak naňho zavolali policajtov. Počas trvania podmienky mal na konte už tretí priestupok, a preto musel poputovať do ružomberskej väznice, kde si mal odpykať svoj trest.
Ocitol sa v strednom stupni stráženia a jeho spoluväzni boli vrahovia a tyrani. Erik to v base určite nemal ľahké a najnovšie priznal, že sa potýkal s vážnymi zdravotnými ťažkosťami. Niekdajší vyvolený totiž prekonal mozgovú príhodu v spánku.
„Prekonal som mozgovú príhodu, z ničoho nič v spánku. Zhruba o druhej hodine v noci som zacítil, že mi stŕpla ruka, samozrejme v spánku. Myslel som si, že som si zaľahol ruku, a že to mám z toho. No lenže potom, po nejakých pár sekundách, som zistil, že mi to pokračuje až na tvár. Začala ma veľmi bolieť sánka, nemohol som rozprávať. Vracalo sa to naspäť do nohy, nemohol som sa pohnúť,“ prehovoril otvorene pre Topky.sk.
Erikovi pomohol spolubývajúci, ktorý mal lôžko nad ním. „Nado mnou, keďže ja som spal dole, spal jeden spoluväzeň. Tak som mu búchal do postele, zišiel dolu a ja som sa nemohol pohnúť. S druhou rukou som sa ho zachytil a snažil som sa chodiť. Akoby som bol iba na pravej strane ochrnutý, nemohol som rozprávať a vedel som, že je niečo zle,“ pokračoval.
Síce zo začiatku nechcel privolať na pomoc dozorcov, ale keď sa mu to ani po chvíli nezlepšovalo, nič iné mu nezostávalo. „Myslel som si, že to prejde, že to je nejaký kŕč, ale keďže som videl, že mi to v podstate kriví aj ústa a už mi to zachádzalo až do oka, tak som naňho zavolal. Zobrali ma záchranári na všelijaké vyšetrenia. Následne ma poslali do trenčianskej nemocnice. Tam som chodil na cvičenia,“ prezradil nám.
Po tom, ako ho lekár vyšetril, zhodnotil, že mal veľmi veľké šťastie. Ľudia, ktorí prekonajú takúto mozgovú príhodu v spánku, ako Erik, sa väčšinou už nezobudia alebo ostanú ochrnutí. Ako sám priznal, isté stopy to na ňom zanechalo. Začal zabúdať, musel sa odznovu učiť rozprávať a zhoršil sa mu zrak.
„Učil som sa sám rozprávať, otvárať viacej ústa, cvičiť so sánkou, vyslovovať ťažké slová a jazykolamy. Čiže mi to trvalo nejakých päť mesiacov, začal som sa dosť rýchlo zotavovať z toho. Zabúdal som, mal som také problémy, že som si nevedel spomenúť, čo bolo pred rokom,” dodal. Ale ani to ho neodradilo od toho, aby začal na sebe viac pracovať a zdokonaľovať sa vo všetkom.
Trvalo mu to presne 5 mesiacov, kým sa ako-tak zaradil späť do normálneho života. Najväčšou oporou mu bol jeho kamarát Jožko. Denno-denne s ním chodil na prechádzky v rámci areálu väznice a dlho sa s ním rozprával. Sám priznal, že chôdza mu pomohla najviac.
Ako sa cíti Erik dnes? „Zrak mám dodnes taký slabší, slzia mi oči, vidím rozmazane, hlavne, keď píšem. Stále sa zdokonaľujem vo výrečnosti. Snažím sa rozprávať pomaly. Ráno, vždy keď vstanem a večer, keď idem spať, si precvičujem nejaké slovíčka a cvičím so sánkou. Zachytilo mi pravú stranu a malíček mám trošičku vykrivený, ale je to neviditeľné. Lekár mi zakázal fajčiť, keďže mám tú cievu, cez ktorú prúdi krv do mozgu, upchatú. Beriem aj lieky na riedenie krvi. Môžem povedať, že ten môj zdravotný stav je oveľa lepší,“ dodal na záver.
