PRAHA – Napriek tomu, že už má dávno po deväťdesiatke, bola ešte donedávna relatívne čiperná a sebestačná. Reč je o herečke Zdenke Procházkovej (93), ktorá stvárnila staršiu Lídu Baarovú v rovnomennom filme. Momentálne je v opatere lekárov a pripútaná na lôžko. Brala lieky, ktoré jej spôsobili halucinácie a kvôli nim sa jej podstatne zhoršil zdravotný stav. Aktuálne ju prepadávajú také bolesti, že žiadala eutanáziu!
Zdenku Procházkovú prestalo poslúchať zdravie. Kým donedávna bola sebestačná, teraz je starostlivosť o ňu v rukách lekárov. Herečku, ktorá v apríli oslávi 94. narodeniny, trápia silné bolesti a má problém vstať z postele. „Pred tromi rokmi ma začalo bolieť ľavá slabina, bola som u doktora, ten mi povedal, že je to asi prietrž, vzali ma na ultrazvuk a zistili, že žiadna nie je, ale nikto nič nerobil. Keby som už vtedy šla na operáciu, bolo by všetko dobré. Teraz ma už operovať nemôžu, pretože mám o mesiac 94. Nikdy som si nemyslela, že sa toho dožijem, ale toto nie je život, to je živorenie, keď sa nemôžete hýbať,“ vyjadrila sa filmová Lída Baarová pre expres.cz.
Momentálne sa nachádza v liečebni, kde dostala maličkú izbu, no nesťažuje sa. Do liečebne ju previezli po tom, čo si pri páde zlomila zápästie, pričom ide údajne o výsledok nesprávnej liečby. Bolesti, ktoré ju trápili, ju doviedli do Motolu, kde dostávala opiátové náplasti. Tie si lepila a zo začiatku jej aj istým spôsobom pomáhali. No potom: „Ja som z nich ale dostávala halucinácie, nevedela som, čo je pravda a čo je lož. Pri jednej takej príležitosti som vstala z postele, spadla som a zlomila som si pravú ruku. Šlo o otvorenú fraktúru. Neviem, ako sa to stalo, ale aj tak som mala trošku rozumu v hlave, že som vzala telefón a zavolala kamarátke, ktorá ma odviezla do nemocnice,“ opísala Procházková, ako prišla k zlomenine ruky.
Pred pádom sa pohybovala sama, no potom ostala odkázaná na iných. Dostala sa tak do liečebne pre dlhodobo chorých v Prahe, kde má izbičku sama pre seba. Má tam malú kuchynskú linku s chladničkou, televízor, nemocničné lôžko so stolčekom a stoličky. Nesťažuje sa a je rada, že je sama. „Nemohla by som byť s niekým. Som rada, že mám túto izbičku. Inak som tu ale trošku vo väzení,“ hovorí s úsmevom.
Napokon však predsa len so smútkom priznáva, že sú chvíle, keď cíti bezmocnosť. Premýšľa totiž nad tým, čo bude robiť po tom, keď bude musieť liečebňu opustiť. Ako sama hovorí, je sama a nemá nikoho, kto by ju podporoval. Byť na izbe niekde v ústave s ďalšími ľuďmi, ktorí trpia rôznymi ochoreniami, by nezvládla. „Teraz som revala po eutanázii, pretože už to nebolo k vydržaniu. Mám super byt s veľkou terasou. Vždy som si hovorila, že by som dokázala spáchať samovraždu, ale nedokázala by som skočiť z terasy. Predvčerom som si hovorila, že keby som bola doma, skočila by som a už som nemusela nič vedieť. Je hlúpe o tom hovoriť, ale človek sa dostane do situácie, keď to nie je život, ale živorenie. V tomto veku, keď už nemáte plány a možnosti sa z toho dostať, je lepšie zavrieť oči a umrieť v pokoji,“ vyjadrila sa Zdenka, ktorá aj napriek týmto rečiam má stále chuť žiť.
Napokon, aj tak stále myslí pozitívne, i keď ju mnohokrát sužuje zúfalstvo. „Operovať sa to nedá, iným spôsobom sa to nedá zlepšiť. Kosti už nedržia pohromade. Blbé sú bolesti a tie sú naozaj príšerné. Už ale neberiem tie náplasti, pretože sa bojím, aby sa mi zase niečo nestalo. Lekári mi dávajú tabletky, ktoré nepomáhajú. Zaujímavé je, že cez deň je to oveľa znesiteľnejšie než v noci. V noci kričím od bolesti,“ prezradila herečka. Ostáva len veriť, že Zdenke Procházkovej lieky zaberú a uľavia jej od bolesti.
