BRATISLAVA – Strach a beznádej! Tieto pocity momentálne lomcujú rodinou, kamarátmi a kolegami známeho markizáka Borisa Prša (33), ktorý v sobotu nečakane skolaboval na generálke tanečnej šou Let´s Dance. S krvácaním do mozgu skončil v petržalskej nemocnici, kde doslova bojuje o život. Ako totiž prezradil najznámejší slovenský neurológ Pavel Traubner (72), pacientom po krvácaní do mozgu hrozí nielen ochrnutie polovice tela, porucha reči, ale aj smrť. Blízki sa obávajú toho najhoršieho!
Známy redaktor a šéfdramaturg projektu Let´s Dance Boris Pršo nečakane počas sobotnej generálky skolaboval - prišlo mu zle, odpadol a po urgentnom prevoze do nemocnice už nasledovali iba hrôzostrašne správy.
Obľúbený markizák mal krvácanie do mozgu. Hoci je stabilizovaný, podľa posledných správ stále leží v umelom spánku. Podľa našich informácií to však s pracovitým markizákom nevyzerá najlepšie a blízki sa obávajú najhoršieho. „Vyzerá to na mŕtvicu, krivili sa mu ústa a ruky, keď odpadol. Keď sa aj preberie, tak sa bude musieť zrejme naučiť opäť rozprávať a chodiť. V nasledujúcich dňoch sa uvidí, či to krvácanie bolo vážne,“ tvrdí náš zdroj blízky Pršovi, ktorý ale dúfa, že sú to iba tie najhoršie prognózy a Boris sa z toho dostane bez vážnych komplikácií.
Oslovili sme preto odborníka, známeho neurológa a bývalého prednostu I. neurologickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave Pavla Traubnera a zisťovali sme, čo hrozí pacientom s krvácaním do mozgu, aké sú prognózy i ako dlho sa takíto pacienti liečia.
„Krvácanie do mozgu je vážnou cievnou mozgovou príhodou, ktorá postihuje všetky vekové kategórie, ale na rozdiel od nedokrvenia je častejšia u mladších ľudí. Samozrejme, príčina môže byť rôzna, môže to byť porucha celistvosti steny cievy, kde sa vytvára občas taká výduť (aneuryzma), alebo môže to byť v dôsledku dlhodobého vysokého krvného tlaku, kedy dôjde k prasknutiu cievy. Samozrejme u starších ľudí to býva podmienené artériosklerotickými zmenami, u mladšieho to býva často v dôsledku tejto výdute alebo vysokého krvného tlaku.
Zakrvácanie mozgu a jeho prejavy sú veľmi závislé od toho, kde dôjde k zakrvácaniu, lebo môže byť bodkovité krvácanie, ktoré spôsobí totálne ochrnutie poloviny tela, alebo môže byť aj rozsiahle krvácanie, ktoré môže skončiť niekedy aj smrteľne. Takéto krvácanie je veľmi vážnou vecou, treba robiť okamžite diagnózu a okamžite zahájiť liečbu.
Mnohí sa pýtajú na perspektívu, ešte raz opakujem, závisí to od lokalizácie a veľkosti krvácania, ktoré sa môže upraviť až do normálneho stavu, najmä pri kvalitnej liečbe a rehabilitácii, ktorá sa zaháji čo najskôr, alebo môže aj pri malinkom krvácaní zostať trvalý dôsledok, či už to ochrnutie alebo skončenie života smrťou,“ povedal topkám Traubner.
Zaujímalo nás, či môže pacient následkom krvácania trpieť aj poruchou reči. „No áno, môže byť porucha, podľa toho kde, keď to býva v tzv. dominantnej hemisfére, ktorá u 85 % ľudí je ľavá pre praváka a u tých 15% hemisféra pravá pre ľaváka, tak v tej sú umiestnené aj centrá reči, centrá vedomia, atď. Takže tieto poruchy, keď je to v dominantnej hemisfére, sú často spojené s poruchou reči a vnímania reči, ale samozrejme aj porucha vedomia môže byť sprievodný znak, podľa toho, ktorú časť mozgu to krvácanie zasiahne,“ prezrádza známy neurológ.
Zisťovali sme aj, ako dlho sa liečia takíto pacienti. „To je veľmi individuálne, záleží to od lokácie, miesta toho krvácania, keď je veľmi rozsiahle to krvácanie, tak to treba aj neurologicky riešiť a treba to odsať - tú krv, alebo keď je menšie, tak sa to rieši medikamentózne, teda liekmi, pretože tá krv sa pomerne rýchlo vstrebáva, i keď často môže v mieste zakrvácania zostať poškodenie mozgu, ktoré má potom za dôsledky to, čo som povedal.
Rýchlosť nápravy môže byť aj pomerne rýchla, to závisí, opakujem, jednak od miesta a jednak od rozsahu toho krvácania. Niekedy stačí bodkové krvácanie a ak je presne zacielené, tak ten človek ostane doživotne ochrnutý, alebo naopak môže byť aj rozsiahlejšie, ale keď sa to vstrebe a postihlo to tzv. hluchú zónu, teda miesto, kde nie sú tie najdôležitejšie nervové dráhy a centrá, tak sa to môže aj pri väčšom krvácaní upraviť pomerne rýchlo,“ vysvetľuje odborník, ktorý nám prezradil aj to, aké pacientom hrozia komplikácie.
„Hlavné nebezpečie sú komplikácie, ktoré pri tomto vznikajú, nebezpečie zápalu pľúc, nebezpečie vzniku preležanín, nebezpečie vzniku trombózy, atď., ktoré môžu veľmi komplikovať stav pacienta. Pacient musí mať excelentnú starostlivosť. Ak je v bezvedomí, môže sa s pacientom komunikovať, komunikácia je dôležitá, lebo v podvedomí aj v hlbokom bezvedomí človek môže vnímať.“
Ako dlho býva takýto pacient v bezvedomí? „Opäť je to individuálne. Ak je poškodená šedá kôra mozgová, teda povrch mozgový, tak môže byť v bezvedomí dlhšiu dobu. Čím dlhšie je pacient v bezvedomí, tým je situácia horšia. Čím je kratšiu dobu v bezvedomí, tým je väčšia šanca zlepšenia alebo aj úpravy. Niekedy používame metódu, že sa dá pacient do umelého spánku, pretože vtedy tie všetky metabolické pochody sú trochu jednoduchšie a ten pacient sa skôr zlepšuje, čiže niekedy tá porucha vedomia je podmienená tým, že pacient je uspatý pomocou chémie, pomocou liekov,“ dodal na záver profesor Traubner.
