BRATISLAVA - Začiatkom septembra minulého roka sa počas generálky tanečnej šou Let's dance odohrala obrovská dráma, ktorú absolútne nikto nečakal. Známy markizák Boris Pršo (35) skolaboval a záchranka ho urýchlenie previezla do nemocnice. Diagnóza bola ešte šokujúcejšia - krvácanie do mozgu. Redaktor zo všetkých síl o svoj život bojoval a po pol roku od nešťastia prehovoril o najhorších chvíľach, z ktorých sa dnes pomaly, ale isto zotavuje.
Boris bol pred pár dňami navštíviť svojich kolegov z Markízy, ktorí ho privítali s neskrývanou radosťou a dojatím. Pri tejto príležitosti ho pozvali na rozhovor do magazínu Reflex, kde otvorene porozprával o tom, čo bolo pre verejnosť doteraz len záhadou.
Hneď v úvode priznal, že vzhľadom na okolnosti sa má momentálne dobre. „Snažím sa napredovať, snažím sa nejako fungovať, takže hádam to je v pohode,“ povedal a krátko nato začal spomínať na chvíle predchádzajúce mŕtvici. „Bol som sa ešte ráno naraňajkovať a keď som sa vrátil, už mi bolo zle. Ochabovalo mi svalstvo, tá jedna polovica mi odchádzala, ale pamätám si všetko. Aj keď prišla záchranka, aj keď ma odviezli. Ty si to uvedomuješ, riešiš to, len s tým nemôžeš nič robiť,“ prezradil o nešťastnej skúsenosti, z ktorej až mrazí.
Na prvé dni v nemocnici si však už zvyčajne usmievavý markizák nespomína. „Ja som vraj rozprával, ale ja si to vôbec nepamätám, nabiehal som až po nejakých dvoch troch týždňoch opäť,“ povedal a zároveň priznal, že nedokázal spoznať ani vlastnú matku. Krvácanie do mozgu zanechalo svoje následky a operačný zákrok, ktorý mu nakoniec pomohol dostať sa z najhoršieho, sa vydaril až na tretíkrát.
„Ja som najprv ani svoju mamu nepoznal. Mama sa už teraz na tom smeje, ale na začiatku to bolo také, že vy možno ste niekto, ale určite nie ste ani moja mama, ani môj otec. Ja som ju úplne odpísal. Až postupne som prišiel na to, že je to moja mama, že sa volá Daniela a všetky tieto veci okolo. Ale začiatok vôbec,“ zaspomínal si na trpké chvíle v nemocnici.
Dnes už je sympatický redaktor, vďakabohu, z najhoršieho vonku, no stále chodí za pomoci malej barly, ktorú nazýva paličkou. Tá nahradila vozíček, ktorý bol sprvu potrebný k tomu, aby sa po ochrnutí vôbec mohol presúvať. „Odniesla si to tá pravá strana s tým, že noha je už v pohodičke, ruku musím rozhýbať oveľa viac. Ale ľavou sa podpíšem a podobné veci, to zvládnem,“ priznal s tým, že stále má isté problémy so znecitliveným telom.
„Ešte si necítim niektoré časti tváre. Ale oproti tomu, čo to bolo, je to podľa mňa úspech, lebo keďže už chodím a môžem nejako fungovať, tak to je fakt posun,“ hovorí Boris, ktorý sa odmieta nechať týmto nešťastím zlomiť. „Úprimne, ja som nemal zlý deň, odkedy sa to stalo. Ja sa len usmievam alebo si hovorím, že okej, chápem tieto veci. Neberiem to ako nejakú veľkú vec, riešim si to tak sám v sebe. Nedávam to navonok ani nič podobné. Ľútosť žiadna,“ povedal úprimne na záver. Borisovi v jeho rekonvalescencii držíme palce a veríme, že len čo sa na to bude cítiť, opäť sa ocitne na markizáckych obrazovkách.
