Odpovede na vaše otázky, ktoré vám pomôžu prežiť hypotéku a iné operácie spojené s bankami, vám dáva Eva Černá – banková ombudsmanka. V prípade, že i vy potrebujete poradiť, napíšte nám na e-mailovú adresu ombudsman@topky.sk.
1. Dobrý deň, chcela by som sa opýtať: Mám úverovú kartu VISA z Tatrabanky s limitom 2000 €, a momentálne ju chcem čo najskôr vyplatiť a už nepoužívať. Sú tam nejaké poplatky, keď kartu nebudem pravidelne používať na nákupy, kde je minimálny limit na nákup 270 €, aby som neplatila mesačný poplatok cca 3,50€, poprípade či sa dá tento limit znížiť? Mám tam aj bežný účet, ktorý by som chcela zrušiť. Budem musieť aj zaň niečo platiť, poprípade či mi ho dovolia zrušiť, nakoľko mám túto úverovú VISA kartu. Ďakujem
Vaša otázka sa týka dvoch odlišných produktov – kreditnej karty a bežného účtu. Kreditná karta O podmienkach, za ktorých ste získali a používate prípadne chcete zrušiť kreditnú kartu hovorí vaša zmluva. Ceny sú upravené v cenníku, ktorý nájdete na internetovej stránke a banky a je k dispozícii na každej pobočke. Vo vašom prípade za vedenie kreditnej karty platíte mesačný poplatok. V prípade, ak uskutočníte na karte nákupy v stanovenej hodnote, je Vám tento mesačný poplatok odpustený. Ak kreditnú kartu neplánujete využívať a zároveň ju nezrušíte, budete aj naďalej platiť tento poplatok. Bežný účet Zrušenie bežného účtu, ktorý je od kreditnej karty nezávislým produktom, nie je problém, samozrejme za predpokladu, že máte s bankou vysporiadané všetky povinnosti a pohľadávky, ktoré sa viažu k bežnému účtu. Nový zákon o platobnom styku priniesol zmenu pri zrušení účtu, ktorý bol vedený v banke najmenej 12 mesiacov. Zrušenie účtu je v takomto prípade bezplatné, pričom posledný mesiac vedenia účtu bude spoplatnený iba za dni, keď bol účet otvorený. Tieto podmienky nadobudli platnosť 1. decembra 2009. Ak ste si našli vhodnejší balík služieb v inej banke a rozhodnete sa presunúť svoj účet tam, prechod do novej banky bude pre vás jednoduchší. Všetky potrebné informácie získate na www-sbaonline.sk/presun-uctov/
2. Dobrý deň, obraciam sa na Vás so žiadosťou o radu v tomto probléme: Manžel je nezamestnaný, vedený na úrade práce bez príspevku v nezamestnanosti. VÚB mu navýšila účet o povolené prekročenie. Problém je v tom, že ho banka žiada spať, ale nemáme ho z čoho vrátiť. Žiadali sme o splátkový kalendár s tým, že sa bude splácať z môjho dôchodku. Splátky sú po 32,8O eur na tri roky, a to ak požiadame o spotrebný úver. Ja budem spoludlžník. Viem, že to musíme vrátiť, len sa chcem poradiť, či by nebolo lepšie splátkový kalendár na splácanie povoleného prekročenia a nie riešiť to úverom, ktorým vlastne zaplatíme povolené prekročenie. Dôchodok dostávam 20. v mesiaci a žiadala som zmenu splátok do 20. v mesiaci, ale banka na to nepristúpila. Obávam sa toho, lebo ja nemám na pokuty. Obrátila som sa na ombudsmana VÚB a vôbec mi nedal odpoveď. Prosím Vás o urýchlenú odpoveď, lebo tú zmluvu mám poslať podpísanú už tento týždeň. Manžel má 59 rokov, prácu si nemôže nájsť a ja som na predčasnom starobnom dôchodku. Z dôchodku 350 eur musím financovať domácnosť a ešte iné veci, ktoré musím splácať a samozrejme živiť i manžela. Za odpoveď ďakujem. Anna Šimčíková, Chabenecká 2,97411 Banská Bystrica
Vážená pani Šimčíková, svoje záväzky voči banke vyplývajúce zo zmluvy musíte splniť. Ak vám banka poskytla písomné vyjadrenie k Vašej žiadosti o posunutie termínu splácania a nie ste s jej vyjadrením spokojná, podajte žiadosť na môj úrad. Kontaktovať ma môžete telefonicky (každú stredu od 9:00 do 17:00) na telefónnom čísle 02/57205309. Viac informácií o Vašom prípade mi môžete zaslať poštou na adresu: Rajská 15/A, 811 01 Bratislava, alebo mailom na adresu: ombudsman@bankovyombudsman.sk, prípadne nás navštívte osobne každú stredu od 9.00 – 17.00 hod.
3. Dobrý deň, poprosím Vás o radu. V Tatra banke som si otvorila účet cenných papierov, na ktorý som vložila akcie, ktoré som zdedila po rodičoch. Po nejakom čase som akcie predala, až na jedny, z ktorými sa už neobchoduje. Kvôli nim nemôžem účet zrušiť a príde mi nelogické platiť tento účet. Viete mi poradiť, čo mám ďalej robiť? A najnovšie mi prišlo vo výpise, že poplatok za vedenie účtu mi zvyšujú zo 4,15 € štvrťročne na 25 € štvrťročne! Za odpoveď vopred ďakujem. S pozdravom Jarmila Matuláková
Jedným z riešení, ako sa zbaviť nepredajných cenných papierov a následne zrušiť účet, je bezodplatný prevod (darovanie) cenných papierov na Fond národného majetku. Aj keď sa táto možnosť týka účtov vedených u Centrálneho depozitára cenných papierov (CDCP), je podľa medializovaných informácii predstaviteľov FNM možne previesť na fond bezcenné cenné papiere vedené na účtoch aj u členov CDCP, t.j. aj u bánk, čo ja Váš prípad. Odporúčame Vám skontaktovať sa s bankou a informovať sa o tejto možnosti darovania bezcenných papierov fondu národného majetku.
4. Dobrý deň pani ombudsmanka, dovoľujem si Vás poprosiť o radu. Môj priateľ bol ešte v roku 2000 ručiť jednému svojmu kamarátovi. Prvé ručenie bolo pre banku vo výške 150 000 Sk, druhé pre SFRB vo výške 600 000. Z banky nám prišiel v polovici minulého roka list s výzvou na úhradu. Nič sme neuhradili, stále sme naivne verili, že sa niečo zmení, ale mýlili sme sa. Keď nám prišiel pred 2 mesiacmi list o začatí exekučného konania, radšej sme celú sumu, bolo to s úrokmi takmer 300 000, uhradili. (zobrala som si pôžičku, lebo som sa bála, že by priateľovi skôr či neskôr siahli na plat, pričom by sme potom nemali z čoho platiť vlastnú hypotéku, nakoľko ja som na rodičovskej dovolenke. Teraz mi však omnoho väčší problém robí pôžička zo SFRB. Podotýkam, že ručenie v SFRB malo priateľovi trvať len do doby, kedy malo byť vložené záložné právo na nehnuteľnosť v prospech SFRB, tj. 3 mesiace po kolaudačnom rozhodnutí. A tu vzniká celý problém. Dlžník byt nikdy v prospech SFRB nezaložil, založil ho však v prospech inej banky, od ktorej si zobral úver, avšak neviem, v akej čiastke. Dozvedeli sme sa, že ani tento úver nesplácal. Banka dala teda byt do dražby, táto sa aj uskutočnila, dlžník sa presťahoval do sociálneho domu, zinkasoval peniaze a SFRB zostal nevyplatený. Písala som aj SFRB, že ako je to vôbec možné, že dlžník založil byt niekomu inému. Ich odpoveď bola strohá, vraj oni majú prednosť záložného práva a pri porušení podmienok odstupujú od zmluvy. K podmienkam, ako to majú celé ošetrené, sa vôbec nevyjadrili. Tak sa pýtam, čo teraz. Ako je možné, že sa dlžníkovi vôbec podarilo založiť tento byt niekomu inému. Banka si predsa mala overiť, či na byte neleží nejaká ťažoba. Teraz každým dňom čakáme list, v ktorom nás exekútor vyzve uhradiť dlh, už je to viac ako 30 000 eur. Napriek tomu, že dlžník spáchal podvod, predpokladám, že priateľova povinnosť splatiť úver stále existuje a bude existovať až do splatenia celej pohľadávky. Mám pravdu? Alebo sa to dá celé nejako napadnúť s tým, že dlžníkovi dokážeme úmysel a zbavíme sa tak splácania? Veľmi pekne dakujem za odpoveď.
Ako banková ombudsmanka často klientov upozorňujem, že si treba poriadne zvážiť a dať pozor na to, komu a za akých okolností sa zaviažeme byť ručiteľom. Ručiteľ totiž na seba berie záväzok splácať dlh dlžníka, ak je to potrebné. Kto raz na seba zoberie túto povinnosť, mal by vedieť, že ručiteľ musí platiť až dovtedy, pokiaľ pohľadávka nie je splatená. Váš priateľ samozrejme môže žalovať svojho známeho o náhradu škody, prípadne, ak došlo k spáchaniu podvodu, obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní.
5. Dobrý deň. Viem, že môj problém nepatrí do oblasti, v ktorej pomáhate ľudom svojimi radami, ale už neviem, kam sa obrátiť. Môj priateľ sa stal účastníkom malej dopravnej nehody, kedy do neho nabúrala na parkovisku žena. Polícia to vyšetrila, bolo dokázané, že to bola jej vina a tak si dal auto opraviť akože na jej náklady. Lenže po oprave auta, ktorá stála okolo 2300 eur, chcel daný opravár sumu od môjho priateľa, tak ten ju samozrejme žiadal od vinníčky. No žiadnych sa nedočkal. Tým pádom na neho padla exekúcia, kedy mu začal exekútor sťahovať vysoké splátky. Dokonca stiahol viac, ako mal. A preto sa chcem spýtať, či mal právo stiahnuť viac, ako mal, čo máme aj na papieri od neho. A po ďalšie, či máme právo vymáhať svoje peniaze späť. Nehoda sa stala pred rokom a pol. Veľmi pekne ďakujem.
Váš problém nespadá do kompetencie bankového ombudsmana. Môžem vám však poskytnúť radu, pretože všeobecne platí, že pri exekučnom konaní sa vymáha nielen istina, ale aj úroky, resp. úroky z omeškania a tiež odmena exekútora. Pokiaľ by ste chceli podať sťažnosť na exekútora, alebo spôsob vykonania exekúcie, treba ju podať na súd, ktorý vydal rozsudok (resp. platobný rozkaz), na základe ktorého bola vykonaná exekúcia, resp. na sud podľa vášho trvalého bydliska, alebo sťažnosť na postup exekútora pri vykonávaní exekúcie na Exekútorskú komoru.
6. Dobrý deň! Chcem Vás požiadať o informáciu ohľadom povinnosti banky informovať klienta (daňovníka) v bankovom výpise o výške dane z úrokov vyberanej bankou. V roku 2008 Slovenská sporiteľňa, a.s., (SLSP a.s.) masívne propagovala bankový produkt – vkladový účet, pri ktorom banka vyplácala úroky vopred, konkrétne v deň uzavretia zmluvy a v eurách. Keďže išlo o zaujmavý produkt, rozhodla som sa ho využiť. V mojom prípade išlo o vklad vo výške 100.000,- Sk, doba viazanosti bola 18 mesiacov a úrok vyplatený vopred predstavoval sumu 180 eur. Išlo o úrok, po odpočítaní dane. Keďže som dôchodkyňa, rozhodla som sa požiadať daňový úrad o vrátenie úrokovej dane. A tu nastal problém. Banka mi počas celej doby trvania tohto produktu (ani pri uzavretí zmluvy a ani po jej skončení) nedoručila žiaden výpis, z ktorého by bola zrejmá výška zrazenej dane. Naopak, informáciu o presnej výške zrazenej dane banka podmienila zaplatením bankového poplatku vo výške 100,- Sk, resp. 3,32 € za vystavenie osobitného potvrdenia o výške zrazenej dane. Chcem sa spýtať, či bol tento postup správny, resp. či banka nemala zo zákona povinnosť uviesť mi v prvom, alebo v nasledujúcich výpisoch výšku zrazenej dane, resp. ma ako daňovníka bezplatne informovať o jej výške? Doteraz som sa totižto s ničím takým nestretla, lebo akýkoľvek výpis, ktorý mi bol doteraz doručený, vždy automaticky obsahoval aj informáciu o výške zrazenej dane (resp. brutto a netto úrok). Nie som znalá právnych predpisov v danej oblasti (bankových, resp. daňových), no nechce sa mi veriť, že by banke aj v tomto prípade povinnosť riadne uviesť vo výpise klientovi – daňovníkovi výšku zrazenej dane, nevyplývala priamo zo zákona. Vystavovať osobitné potvrdenia na niečo, čo by mala banka uviesť automaticky a následne tieto osobitné potvrdenia spoplatňovať, ako tomu bolo v tomto prípade, sa mi zdá scestné. Ďakujem! S úctou pani Mária
Ak v zmluve, alebo obchodných podmienkach nie je uvedené inak, banka je povinná oznámiť majiteľovi výšku zostatku účtu ku koncu kalendárneho roka, spôsobom určeným v zmluve. Banka samozrejme na Vaše požiadanie vystaví aj potvrdenie o výške zrazenej dane. Za tento úkon si môže účtovať poplatok podľa platného cenníka. Ak sa domnievate, že Vám bol stiahnutý poplatok neoprávnene, môžete podať sťažnosť priamo v banke a následne u bankového ombudsmana.
7. Dobrý deň. Prosím o vyjadrenie k nižšie popisovaným problémom a návrh ďalšieho postupu. Vzhľadom na časovú i finančnú úsporu používame s manželkou najčastejšie elektronické bankovníctvo. Ja mám účet v mBank (využívajú predčíslie účtu) a manželka v ČSOB (bez predčíslia). Pre flexibilnejší pohyb prostriedkov sme si navzájom povolili inkasné transakcie na naších účtoch dňa 8.3.2010. Dňa 17.3. som cez elekektronické bankovníctvo (webportál https://sk.mbank.eu/) zadal inkasný príkaz na prevod peňazí z manželkynho účtu v ČSOB na môj účet v mBank. 18.3. som mal na mBank portáli našiel správu "Zamietnutý príkaz k inkasu" a popisom príčiny "not authorized". 19.3. prišiel manželke domov list z trenčianskej pobočky ČSOB s avízom, že sa inkasný príkaz nezrealizoval, a bude jej účtovaný poplatok podľa sadzobníka poplatkov ČSOB a skutočne sme zaznamenali zúčtovanie poplatku v sume 1 €. Dnes som teda zavolal na helpdesk ČSOB (0850 111 777) a požiadal o vysvetlanie. Žiaľ bez úspechu som dostal oddôvodnenie, že helpdesk je len pre elektronické bankovníctvo a nemajú možnosť skúmať takéto operácie. Tak zom zavolal na pobočku do Trenčína, odkiaľ prišlo manželke avízo. Pracovníčka pri telefóne mi najskôr tvrdila, že žiadne povolené inkaso do mbank nemám, no keď som jej povedal, že ho mám zriadené cez internet-banking, tak sa opravila, overila údaje, trochu sa začudovala a povedala mi, že to musí overiť v Bratislave a potom mi zavolá. Skutočne mi do 15 minút zavolala a informovala ma, že inkaso bolo povolené v ČSOB pre účet s predčíslím a požiadavka na inkaso prišla bez predčíslia účtu. Snažil som sa argumentovať faktom, že uvádzanie predčíslia účtu nie je v medzibankovom styku povinné podľa nariadení NBS, no pani mi tvrdila, že to povinné je. Nie som bankový odborník, preto som sa poďakoval a rozlúčil (inak bola veľmi ochotná). Ak je predčíslie účtu povinné pri zadávaní inkasného príkazu, túto skutočnosť nie som schopný v internetbankingu ovplyvniť a pochybil mBank. Ak predčíslie povinné nie je, vidím chybu na strane ČSOB, jednak mali platbu zrealizovať a zmätočne ponúkajú pole na predčíslie pri zadávaní povolenia na inkasný príkaz na ich internetovom portáli pre internetbanking. Dúfam, že z vyššie uvedeného máte dostatok informácií na posúdenie situácie. Ak potrebujete viac informácií, rád Vám odpoviem telefonicky alebo e-mailom. S pozdravom Roman Šedivý
Číslo účtu v domácom platobnom styku sa skladá z maximálne 16 číslic, t.j. najviac 6 číslic tvorí predčíslie účtu a maximálne 10 tvorí základné číslo účtu. Na Slovensku nie všetky banky používajú predčíslie. Ak nie je predčíslie uvedené, nahradzuje sa automaticky nulami. Používanie predčíslia je pre banku dobrovoľné, ak už sa však banka predčíslie rozhodne používať, číslo účtu je úplné až po jeho zadaní.