BRATISLAVA - Hoci možno 21. august považovať v rámci našich dejín za prehru, môže byť vnímaný aj ako morálne víťazstvo obyvateľov Československa. Na spomienkovej akcii pri príležitosti 50. výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšej ČSSR to vyhlásil poslanec Európskeho parlamentu Ivan Štefanec.
Podľa neho sa totiž obyvateľstvo ČSSR "nebálo pozdvihnúť vlajku slobody voči brutálnej presile". Podľa Štefanca sa dnes Slováci aj Česi nachádzajú v spoločnom európskom dome, treba však myslieť na tých, ktorí podobné úskalia zažívajú v súčasnosti.
Podľa poslanca NR SR Jána Budaja je v tejto súvislosti potrebné pamätať na milióny životov, ktoré po invázii zasiahla takzvaná normalizácia. V tomto zmysle boli podľa neho okrem tých, čo pri invázii prišli o život, skoro všetci obyvatelia Československa "až na hŕstku kolaborantov". Vyzdvihol pritom osudy spisovateľa Dominika Tatarku, Natálie Gorbanevskej, ktorá proti invázií protestovala na moskovskom Červenom námestí a tiež Kňaza Antona Srholca. "Česť pamiatke obetí a hanba okupantom a tým, ktorí ich obhajujú," zdôraznil.
Na spomienkovej akcii vystúpil aj generál Svetozár Naďovič, ktorý bol po roku 1989 náčelníkom správy pre odsun vojsk z Československa. V roku 1968 bol vojakom. Tí podľa rozkazov proti okupantom nemali zasahovať. Podľa Naďoviča v tom čase nahradili armádu práve masy občanov. "Nebyť občanov, okupanti by to mali jednoduchšie," povedal. Vence pri príležitosti výročia invázie pri budove bratislavskej Univerzity Komenského položili napríklad ministri Peter Gajdoš, Martina Lubyová a Gabriela Matečná, rumunský minister zahraničia Teodor V. Meleşcanu, štátni tajomníci, poslanci parlamentu, veľvyslanci ako aj pamätníci augustových udalostí.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, s výnimkou Rumunska, do Československej socialistickej republiky (ČSSR). Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie.
Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy vtedajších korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie.
