BANSKÁ BYSTRICA – V deň 50. výročia okupácie bývalého Československa vojskami Varšavskej zmluvy odhalili banskobystrickým "rozhlasákom" z roku 1968 pamätnú tabuľu. Je umiestnená na budove RTVS v Banskej Bystrici a jej zhotoviteľom je mesto.
Krajové štúdio Československého rozhlasu Banská Bystrica vysielalo na území Slovenska v prvý deň okupácie najdlhšie. Bratislavské štúdio obsadili vojská hneď ráno a približne v rovnakom čase prestali vysielať aj Košice. Banskobystrické štúdio obsadili sovietski vojaci tesne pred polnocou 21. augusta 1968, teda až 24 hodín od začiatku okupácie.
Jednou z jeho najvýznamnejších úloh bolo upokojovať obyvateľov, aby nedochádzalo k zbytočným provokáciám a krviprelievaniu. Pamätná tabuľa od utorka pripomína pracovníkov, ktorí sa napriek riziku aktívne zapojili do vysielania a vďaka nim sa k verejnosti dostávali aktuálne a pravdivé informácie.
Jednou z nich bola aj Milina Vlnová, ktorej mikrofonický hlas znel nezabudnuteľne na vlnách slobodných slovenských vysielačov. "Je to pre mňa úžasná udalosť, maminka sa jej už nedožila, no jej počiny nezostanú zabudnuté," konštatovala Vlnovej dcéra Silvia Pastoreková, riaditeľka Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied v Bratislave.
V osudnú noc bola so svojou mamou, ktorá hlásila správy až do príchodu sovietskych vojakov, v budove banskobystrického rozhlasu. Mali tam malú izbičku a ako sedemročná si pamätá, že sa zobudila na buchot ťažkých topánok. Nevedela, čo sa deje. Pamätá si tiež tanky, ktoré videla, keď z Banskej Bystrice utekali k otcovi do Martina.
"Pôsobenie v rozhlase sa pre našu rodinu stalo osudným. Výrazným spôsobom sa podpísalo pod naše osudy. Maminka nemohla robiť prácu, ktorú mala tak rada. Nemohla dokončiť filozofiu, ktorú študovala diaľkovo. Únik sme hľadali v Bratislave. Tieto udalosti sa podpísali neskoršie i pod jej zdravie. Prekonala infarkt a podľahla ťažkej mozgovej porážke," dodala dcéra Miliny Vlnovej.
Ju napriek výborným študijným výsledkom neprijali v Martine na gymnázium. Pomohli jej až v Bratislave, kde sa podarilo zamlčať "kádrový problém". Vyštudovala vysokú školu, mohla sa vydať na vedeckú dráhu a venovať sa výskumu v oblasti onkológie.
"Mal som vtedy sedem rokov a ako dieťa som vnímal tú atmosféru. Z rozhlasu sa ozývalo, zachovajte pokoj a rozvahu. Bolo to obdobie ťažkých skúšok nášho národa a nasledujúce roky poznačili osudy mnohých rodín. Nesmieme na to zabudnúť," reagoval pri odhalení pamätnej tabule primátor mesta pod Urpínom Ján Nosko. Hoci ju osadili po 50 rokoch, tvrdí, že nikdy nie je neskoro.
"Odhalením pamätnej tabule vzdávame hold všetkým rozhlasovým pracovníkom, ale i tým, ktorí im v roku 1968 pomáhali a riskovali životy a kariéru. Naša úcta patrí tým, ktorí za svoje angažovanie v augustovom vysielaní zaplatili krutú daň v časoch normalizácie. Je obrovský záväzok a povinnosť generácie súčasných rozhlasových a televíznych tvorcov pokračovať v zápase za demokraciu, ľudské práva a hľadanie pravdy," zdôraznil Miroslav Debnár, riaditeľ Štúdia RTVS Banská Bystrica.
