PRAHA – Eva Hudečková patrila medzi najkrajšie herečky. Po rokoch však priznáva, že krása jej bola skôr na obtiaž.
Eva Hudečková, rod. Trejtnarová, sa narodila v Prahe 3. decembra 1949. Vo filmoch sa objavila ešte ako študentka strednej školy. Potom vyštudovala DAMU a nastúpila do Divadla Jiřího Wolkera, kde sa však dlho neohriala. Od roku 1970 bola na voľnej nohe. Jej atraktívny až exotický zjav ju predurčoval k tomu, aby ju obsadzovali do úloh sebavedomých či panovačných krásavíc, niekedy až „potvor“. Jej nevšednou krásou bol zasiahnutý každý, kto ju stretol. Podedila ju vraj po mame, ale neraz spomína, že jej častokrát robila problémy.
„Moja fyzická krása mi robila veľké problémy. Mama, keď pribrala, zaťahovala brucho. Ja som zaťahovala hrudník,“ priznala pôvabná herečka pre lifee.cz. „Keď som išla po ulici, páni mi nepozerali do očí,“ hovorí Eva. Pre ahaonline.cz sa rozhovorila aj o tom, či chceli režiséri výmenou za rolu sex. „Väčšinou sa správali galantne. Snaha o čosi viac začala, až keď ma obsadili. Niekedy to bola zábavná hra na mačku a myš, inokedy dráma s mierovou dohodou. V niekoľkých prípadoch nátlak a vzišla z toho mrzutosť,“ priznáva Hudečková. „Nebola som svätá, ale nikdy som nevymenila slobodnú voľbu za diktát. Kupčiť s telom za rolu bolo neprijateľné. A ponižujúce,“ dodala herečka.
A pridala aj zážitok s profesorom, ktorého považovala za kúzelného. Až do istej doby. Keď ho náhodne stretla, už bola po maturite. Ako študentka na divadelnej fakulte nakrúcala nejaký film, z ktorého utekala hrať do DISKu. Aby to stihla, išla z nakrúcania nalíčená, vyčesaná, v obtiahnutých šatách. Zrazu zbadala, ako proti nej ide po ulici jej milovaný pán profesor. „A on presne zabodol ten pohľad. Zľakla som sa, ale vyhŕklo zo mňa: Dobrý deň. Ani som nedopovedala pán profesor,“ spomína na nepríjemný zážitok Eva. „A on mi povedal niečo tak hrubé! Tak oplzlé! Vôbec ma nespoznal. Predo mnou stál ten môj Seneca alebo Mracus Aurelius… a odrazu z neho vykľulo toto zvrhlé zviera. Vyhŕkli mi slzy. Bolo to pre mňa obrovské sklamanie! A potom som si hovorila, že keby som mala do pätdesiatky čakať, tak si vezmem ušľachtilého muža,“ povedala v rozhovore pre lifee.cz.
A aj ho našla! S Václavom Hudečkom, husľovým virtuózom, sa spoznali počas nakrúcania. „A to je najväčšie šťastie môjho života,“ tvrdí Eva a pokračuje. „Ten domov, ktorý pre mňa Venoušek vytvára… On je najlepší človek môjho života a je to nádherná ľudská bytosť,“ nešetrí chválou. „Vždy, keď ho počúvam hrať, tak si hovorím, že on snáď vôbec nemá v žilách krv. On má v žilách číru hudbu. A pretože má skupinu nula, tak ju môže darovať úplne každému. Od tej doby, čo hrá, pôsobí ako taká zvláštna transfúzna stanica a dáva ľuďom posilňujúce dávky, keď prídu na koncert. Ale one je aj láskavý človek,“ zakončuje svoje rozprávanie Eva, ktorá sa s hereckou kariérou rozlúčila v roku 1985.
Znechutili ju cenzorské praktiky a ideologizácia divadla, televízie aj filmu. Z vlastného rozhodnutia v polovici 80-tych rokov rezignovala na hereckú kariéru a od roku 1985 sa pred kamerami už nikdy neobjavila. Chcela si žiť život podľa vlastných predstáv a nie podľa toho, ako jej ho niekto zrežíruje. Jej poslednou úlohou bola lekárka v dráme Skalpel, prosím. Filmy, v ktorých hrala, sú však nezabudnuteľné - Jak utopit doktora Mráčka aneb Konec vodníků v Čechách, Zítra to roztočíme, drahoušku!, alebo Což takhle dát si špenát. Bola aj hviezdou seriálov Sanitka, My všichni školou povinní, či Byl jednou jeden dům. Po tom, čo zabuchla dvere za herectvom, sa venuje spisovateľskej činnosti, napísala niekoľko kníh a scenárov.
