PRAHA - Hoci sa nikdy nevzali, zdalo sa, že vzťah herca Jiřího Zahajského a hlásateľky Kamily Moučkovej bude večný. Po 31 rokoch však zo spoločnej domácnosti odišiel kvôli kolegyni Jane Brejchovej, s ktorou sa napokon aj oženil.
Jiří Zahajský sa narodil 19. januára 1939 v Mšene neďaleko českého mestečka Mělník na sútoku Labe a Vltavy. Po skončení druhej svetovej vojny sa rodina presťahovala do Děčína, Zahajský sa tu vyučil ako sústružník.
Od děčínskych ochotníkov sa dozvedel, že sa v Prahe otvára divadelné štúdio E. F. Buriana. Uspel v konkurze a začal hrať v divadle, zároveň v Prahe vyštudoval Divadelnú akadémiu muzických umení (DAMU). Po skončení vysokej školy pôsobil v Divadle na Vinohradoch (1961 – 1965), neskôr v Divadle za branou, ktoré viedol režisér Otomar Krejča (1965 – 1972).
Nakoniec po jeho zrušení sa Zahajský udomácnil v Činohernom klube, kde boli jeho kolegami Petr Čepek, Jiřina Třebická, Josef Somr, Jiří Kodet či Jiří Hrzán. "Jiří Zahajský bol zdatným predstaviteľom menších divadelných postáv, ktoré výborne charakterizoval a umocňoval ich svojím vnútorným herectvom. Jeho kreácie obsahovali vždy istú tajomnosť, dobrý zmysel pre grotesknosť a sebairóniu," píše o hercovi portál csfd.cz.
Na plátne sa prvý raz objavil v spartakiádnom filme Valčík pro milión režiséra Josefa Macha (1960). Účinkoval v dráme 7 zabitých (1965), ktorú nakrútil spisovateľ a režisér Pavel Kohout, alebo vo vojnovom filme ...a pozdravuji vlaštovky (1972) Jaromila Jireša, v ktorom hlavnú rolu stvárnila Magda Vášáryová. Hral vo filme Věry Chytilovej Hra o jablko (1976), v kriminálke Noc klavíristy (Jindřich Polák, 1976), v ďalšej detektívke Čas pracuje pro vraha (Jiří Hanibal, 1979) a v známom historickom filme Signum laudis (Martin Hollý, 1980).
Veľa hereckého priestoru Zahajskému od začiatku poskytovala televízia. Hral v seriáloch Eliška a její rod (1966), Hříšní lidé města pražského či Sňatky z rozumu (1968). Účinkoval v obľúbenom historickom diele F. L. Věk (1971), ale aj v normalizačných seriáloch Třicet případů majora Zemana (1975 – 78) a Inženýrská odysea (1979).
Ako cestovateľ Holub sa mihol v cimrmanovskej mystifikačnej komédii Jára Cimrman ležící spící (1983) a práve dvojica Svěrák-Smoljak ho angažovala opäť do úlohy, ktorá Zahajskému priniesla najväčšiu popularitu. Ako uvádza stránka csfd.cz, išlo o "čarovnú titulnú úlohu svojrázneho a originálneho inšpektora Trachtu s neobvyklými vyšetrovacími metódami a zásadami, ktorými zaúčal svojho praktikanta Hlaváčka (Marek Brodský)...".
Film nakrútil Ladislav Smoljak podľa hry Divadla Járy Cimrmana Vražda v salónním coupé. V divadelnej podobe hral hlavnú rolu samotný Zdeněk Svěrák a rátal s tým, že to tak bude aj vo filmovom spracovaní. Vyčítal režisérovi a svojmu kamarátovi Smoljakovi, že si napokon vybral profesionálneho a študovaného herca Zahajského.
Jiří Zahajský bol tiež skvelým dabingovým hercom, svoj hlas prepožičal hviezdam ako Philippe Noiret či Anthony Hopkins. Spolupracoval tiež s rozhlasom.
Bol partnerom niekdajšej televíznej hlásateľky Kamily Moučkovej, napokon sa jeho manželkou stala herečka Jana Brejchová. S Moučkovou sa zoznámil, keď nastúpil do divadla a nemal kde bývať, ona mu na popud herečky Jiřiny Švorcovej požičala kľúče – vraj kým mu divadlo nezoženie byt. O 11 rokov mladší herec zostal u moderátorky 31 rokov.
Kľúče jej vrátil v polovici 90. rokov s tým, že odchádza k Jane Brejchovej. „Bez ohľadu na všetky okolnosti zostáva faktom, že 29 rokov z tých 31 bolo krásnych – a to sa nedá vymazať,” vyhlásila v programe 13. komnata. Z rozchodu sa vraj spamätávala 5 rokov, no doživotne o ňom hovorila ako o svojej láske.
Zato Brejchovej nikdy neodpustila. Tú si navyše Zahajský na rozdiel od Moučkovej vzal aj za ženu.
Po roku 2000 jeho aktivity obmedzovali zdravotné problémy, s ktorými zápasil. Jiří Zahajský zomrel 19. júla 2007 v Prahe. Ešte niekoľko dní pred smrťou stál na divadelných doskách.
