Buďte na voľby pripravení, veľká spoveď kandidátov: Takto sa chcú pobiť o post župana!

 

Banskobystrický samosprávny kraj

O kreslo predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja sa uchádza 10 kandidátov, z toho jedna žena. Okrem súčasného predsedu Mariana Kotlebu (Kotleba – ĽSNS) sú to nezávislí kandidáti: podnikateľ Ján Lunter, prednosta Mestského úradu v Brezne Martin Juhaniak, starosta obce Mýtna Pavel Greksa a poslanec MsZ v Banskej Bystrici Igor Kašper.

Za jednotlivé strany sa o post predsedu uchádzajú kandidáti Alena Pivovarčiová (Nový Parlament), poslanec MsZ vo Zvolene Miroslav Gálik (Národ a spravodlivosť), Jozef Sásik (Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku), Zdenek Očovan (Politická strana NAJ) a predseda Strany moderného Slovenska Milan Urbáni.

JÁN LUNTER (nezávislý)

Foto: Ján Lunter

1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?

Nie som spokojný, župa je nefunkčná, pretože jej predseda a takisto aj riaditeľ úradu samosprávneho kraja sedia v parlamente a tomu čo sa deje v kraji nie je pre nich priorita. Počas vedenia župy súčasným predsedom nevyužil kraj veľa príležitostí

2.) Čo je najpálčivejší problém župy?

Župa si nenašla svoj obsah, aj predošlí predsedovia BBSK sedeli viac v parlamente, alebo v Bruseli, ako v kraji a nevenovali sa jej riadeniu. Chýba jej dobrý plán,  chuť, schopnosti a vôľa plniť ho.

3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?

Financovanie kampane je dostupné na našej webovej stránke www.lunter2017.sk, Každý kto chce sa môže pozrieť na náš transparentný účet. Do kampane sme dali rodinný vklad 40 tisíc € a postupne k nemu pribúdali peniaze od menších a aj väčších darcov.  V priebehu kampane za lepší kraj nás prostredníctvom verejnej zbierky od malých donorov doteraz podporilo 538 darcov, za čo im všetkým veľmi pekne ďakujeme, vážime si ich podporu a aj každé jedno euro. Najväčším darcom je hokejista Michal Handzuš,  ktorý do dnešného dňa prispel sumou 30 000 € a do konca kampane sa jeho príspevok vyšplhá až na 50 000 €. Ďalším veľkým darcom je rodák z banskobystrického kraja Stanislav Már, ten úspešne pôsobil ako riaditeľ nadnárodnej spoločnosti v zahraničí a nám prispel sumou 21 935 €.  

4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?

V občianskej spoločnosti majú najväčšiu silu občania, ktorí politikov zvolia ale aj odvolávajú. Chcem posilniť občiansku spoločnosť. Som rád, že sa to u nás najmä medzi mladými ľuďmi začína plniť. 

MILAN URBÁNI (SMS)

Foto: Ateeray - reklamný dom

1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy? 

V prvom rade by som rád podotkol, že o žiadnej župe neviem, ale ak máte na mysli BBSK, tak toto „vedenie" tu nikdy nemalo byť. Sučasný predseda VUC nevyhral voľby, ale predchádzajúci predseda Maňka prehral. Smer podcenil voľby a je zodpovedný za súčasnú situáciu. BBSK nefunguje tak, ako by mal, chýba kontakt s občanom, zdĺhavé vybavovanie agendy, neexistujú rozvojové projekty, investori žiadni, eurofondy žiadne, veľká nezamestnanosť v regione, chátrajúce objekty v majetku VÚC, dlhé čakacie doby na umiestnenie v socialnych ústavoch, turizmus, kultúra, šport bez rozvoja, zdevastované cesty. O integrovanom dopravnom systéme môžeme len snívať, ako i o pravidelnej leteckej doprave. Banskobystrický kraj stagnuje. Môže byť niekto spokojný s takýmto vedením? A to som spomenul len najpálčivejšie problémy.

2.) Čo je najpálčivejší problém župy?

Z toho, čo som spomenul v úvode, rezultuje najvyššia nezamestnanosť v SR v našom kraji, najnižšie platy, slabá kúpna sila obyvateľov a nízka spotreba, zničené staré priemyselné a poľnohospodárske podniky a nových, ktoré by ich nahradili, je veľmi poskromne. Vytratil sa život z vidieka, ľudia musia odchádzať za prácou. Prácu, čo znamená fabriky, oživenie poľnohospodárstva treba priniesť späť k ľuďom. Aktívne začať riešiť rómsku otázku a investovať do nej, aby sme mali vzdelaných, zdravých a zamestnaných Rómov s primeraným platom, pretože táto populácia je v našom kraji početná a ubiedená. V kraji máme veľkú časť aj nerómskej populácie, ktorá žije v chudobe a treba im pomôcť rozvojovými projektami. Sieť zdravotných zariadení je potrebné prehodnotiť, lebo nie všetci občania majú dostupnú a potrebnú zdravotnú starostlivosť. V posledných rokoch nastala stagnácia vo všetkých oblastiach v našom kraji.

3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?  

So zverejnením financovania mojej kampane nemám problém, každý si môže predsa pozrieť transparentný účet a oznamujem,že kampaň si budem financovať z mojich vlastných peňazí, nechcem byť nikomu zaviazaný,chcem ostať slobodný človek a aj slobodný predseda VÚC. Kandidujem, lebo chcem a viem ako pomôcť tomuto regiónu. Kto ma pozná, vie, že sa vložím celý do funkcie a kto ma nepozná, verte, že Vás nesklamem a budem robiť pre všetkých občanov.

4) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?  

Roky hovorím,že decentralizácia na Slovensku je podvod, lebo VÚC nemajú všetky kompetencie, ktoré by mali mať a ani financie na ich realizáciu.Vláda by mala aktívnejšie spolupracovať s predsedami VÚC, prizývať ich k všetkým strategickým rozhodnutiam vrátane investícií zahraničných i domácich, aby sa vyrovnali regionálne rozdiely. V mojich tézách idem až tak ďaleko, že ak vláda nebude kooperovať, tak budem bojovať za vytvorenie autonómie v kraji. Súčasťou projektu by malo byť aj vytvorenie tretieho metropolitného centra súmestím Banská Bystrica, Zvolen a priľahlé obce a mestá.    

ŽIlinský samosprávny kraj

Volebná komisia Žilinského samosprávneho kraja zaregistrovala všetkých deväť kandidátov na predsedu kraja. O kreslo žilinského župana sa budú v novembrových voľbách uchádzať súčasný predseda Juraj Blanár (Smer-SD), žilinský mestský poslanec Peter Cibulka (nezávislý), prírodovedec Kristián Hoffmann (Strana zelených Slovenska), poslankyňa NR SR Erika Jurinová (OĽaNO - SaS - KDH - NOVA - OKS), exposlanec NR SR za stranu Smer-SD Anton Martvoň (nezávislý), bývalý minister školstva Ján Mikolaj (SNS), starosta obce Mútne Marián Murín (nezávislý), projektový manažér Stanislav Pirošík (VZDOR - KSS) a asistent poslanca NR SR Peter Sagan (ĽSNS).

ERIKA JURINOVÁ (OĽaNO, NOVA, SaS, KDH)

Foto: TASR / Erika Ďurčová

1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?

Nie som spokojná so súčasným spravovaním župy, rovnako ako množstvo občanov kraja. Prekáža mi, že problémy sa riešia nie priebežne, ale výlučne v predvolebnom období, nie systematicky a už vôbec nie podľa potreby, aktuálnosti a naliehavosti situácie. Vidím dlhodobé zanedbávanie problémov v zdravotnej oblasti, pri správe ciest ale i v sociálnej oblasti. Župu tiež trápia predražené nákupy, ktoré zaváňajú klientelizmom. Chcem kraj rozvíjať a urobiť z neho lepšie miesto pre život všetkých jeho obyvateľov. Kraj má patriť ľuďom a nie politickej strane a jej sponzorom – ako je to dnes. Župa hospodári so 160 miliónmi eur a každý cent využijeme v prospech ľudí.

2.) Čo je najpálčivejší problém župy?

Veľkým problémom, ktorý sa dotýka v podstate každého obyvateľa kraja, je oblasť dopravy a ciest. Terajší župan spravuje župu celých dvanásť rokov, z toho bola desať rokov pri moci jeho materská strana a napriek tomu nepomohol riešiť dôležitú tepnu spájajúcu západ s východom - kolabujúci úsek pri Strečne, chýbajúca spojnica Žiliny s Ružomberkom, diaľničný privádzač pri Žiline končiaci v poli, ale ani preťaženosť cesty zo Žiliny na Kysuce, V tomto mal byť prvý, ktorý regiónu pomôže. 
nehovoriac o havarijnom stave viacerých mostov na cestách, ktoré má priamo v kompetencii žilinská VUC – hovorím o zanedbaní správy a údržby ciest v správe župy. Tu všade mal terajší župan spraviť oveľa viac. Najviac ma však sklamal predražený nákup CT prístrojov pre trstenskú a 
mikulášsku nemocnicu a tiež nákup zbytočne drahej luxusnej limuzíny, ktorú súčasný župan využíva. Najsmutnejšie je, že každým rokom stráca na hodnote a v danej chvíli by financie iste prospeli viac niektorej z nemocníc alebo sociálnym zariadeniam.

3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?

Samozrejme. Mám už založený transparentný účet a po voľbách a záverečnom vyúčtovaní kampane všetky položky kampane zverejním. Na kampaň si čiastočne prispievam sama a ostatné zdroje čerpáme výlučne z prostriedkov hnutia OĽANO. Ako jediná strana/hnutie na Slovensku sme 
nikdy nepríjímali žiadne dary, takže nevisíme na šnúrkach oligarchov.

4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?

Po nástupe do úradu skontrolujem hospodárenie, identifikujem najvážnejšie problémy, čo najskôr pripravím riešenia a následne s nimi oslovím jednotlivé ministerstvá. Budem neustále ponúkať i žiadať spoluprácu a súčinnosť pri riešeniach problémov Žilinského kraja až dovtedy, kým sa veci nazačnú hýbať dopredu. Vláda musí prikladať väčšiu vážnosť požiadavkám samosprávnych krajov, pretože sú to spojené nádoby a problémy ľudí v kraji sú aj problémami jednotlivých rezortov. Keďže som pripravená po zvolení vzdať sa mandátu, chcem úzko spolupracovať s NR SR, ale najmä  rozvíjať spoluprácu v rámci SK8, využívať dostatočne potenciál takéhoto združenia, riešiť právny štatút. Mohli by sme sa pri tom inšpirovať i českou verziou, asociáciou českých krajov. Tu vidím 
veľký potenciál zatlačiť na riešenie pálčivých problémov krajov.

JÁN MIKOLAJ (SNS)

Ján Mikolaj - Foto: Ján Mikolaj

1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?

Súčasné vedenie úraduje už 12 rokov a u problémov, Väčšinou sa problémy či termíny riešenia len posúvajú, chýbajú nápady riešení, prevláda stereotyp.  Preto si myslím, že zmena je nevyhnutná. Ale aj pri zmene musí byť predpoklad, že nastúpia odborne zdatní ľudia so znalosťami a skúsenosťami a nie produkty politických projektov. Taká zmena by bola zbytočná. Nevyhnutné sú najmä skúsenosti v cestnom hospodárstve, verejnej  doprave a školstve, kde sú najväčšie kompetencie.       

2.) Čo je najpálčivejší problém župy?

Je to v prvom rade stav cestnej siete. Dennodenné dlhé kolóny automobilov či už v Ziline, Čadci, Ružomberku ale  aj na Orave a Turci trápia vodičov a v podstate sú už bariérou hospodárskeho rastu v kraji. Verejnú dopravu využíva čoraz menej občanov, preto ju treba zefektívniť a prispôsobiť potrebám ľudí. Školstvo najmä odborné treba prispôsobiť potrebám praxe a otvárať len také odbory o ktoré je v kraji záujem. V zdravotníctve najmä využívať a podporovať súkromné ambulancie o obciach. V sociálnej oblasti postupne likvidovať poradovníky a v kombinácii s obcami zvýšiť počet domovov dôchodcov či domovov sociálnych služieb. Priniesť do obcí podstatne viac kultúry ako je to dnes.

3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?

Samozrejme.

4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?

Problémy, ktoré sú v kraji, je nevyhnutné riešiť v kombinácii štát, štátne organizácie, samospráva ale aj podnikateľské subjekty. To napríklad v Žilinskom kraji pri výstavbe cestnej infraštruktúry absolútne nefunguje. Samotný samosprávny kraj tak v podstate len dookola vykonáva údržbu cestnej siete pokladaním asfaltových kobercov. A to je málo. V každej oblasti, kde sú kompetencie samosprávneho kraja je nevyhnutná spolupráca najmä s príslušnými  ministerstvami. Zreteľné je to najmä pri agende EU fondov,na byrokraciu ktorých je tiež veľa sťažností.

PETER CIBULKA (nezávislý)

Foto: Peter Cibulka

1) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy? 

Nie som spokojný  s vedením župy ani s tým, že na rozdiel od mestského zastupiteľstva v Žiline nikto z tamojších poslancov nič viditeľné nerieši, neupozorňuje na prípadnú nehospodárnosť a neponúka lepšie riešenia. Zdá sa, akoby žilinská župa ani neexistovala a vedenie a všetci poslanci tam žijú v akejsi dohodnutej harmónii.  

2) Čo je najpálčivejší problém župy?

Ako najväčší problém vnímam to, že súčasný župan trávi väčšinu času v Bratislave, to je úplne absurdné. Druhá vec je to, že je klasický nstraník a je skôr služobníkom strany než verejnosti. Za tretie, dvanásť rokov nedokázal spraviť systematický dlhodobý plán, čo s naším regiónom. Vyzerá to, že všetko sa pláta z úverov bez akéjkoľvek stratégie rozvoja.  

3) Plánujete zverejniť financovanie kampane?  

Samozrejme, mám zverejnený transparentný účet. Kampaň si financujem sám a vďaka príspevkom ľudí, ktorý mi fandia ako pragmatickej alternatíve voči starej politickej garde a zároveň vidia, čo robím ako poslanec mestského zastupiteľstva.  

4) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?  

Ako župan by som inicioval veľké stretnutie primátorov a starostov miest a obcí na území Žilinského kraja a spolu by sme naformulovali zásadné memorandum, ktorého jadrom by bola požiadavka na vládu riešiť konkrétne dopravné úseky v konkrétnych termínoch. Znie to možno radikálne, ale inak sa to nedá. Na základe nečinnosti nám tu doslova padajú skaly na hlavy pod Strečnom, napríklad. Neboli by sme podriadení vláde, ale jej sebavedomí partneri.

MARIÁN MURÍN (nezávislý)

Foto: Marián Murín

1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?

Ak by som bol spokojný, nešiel by som kandidovať. Súčasný župan je vo svojej funkcii už dvanásť rokov a viac ako 80% ľudí v žilinskom kraji je presvedčených, že treba zmenu. Pozrime sa na to, čo sa v našom kraji za posledné roky spravilo, lepšie povedané nespravilo. Každý deň sa každý z nás sa stretne s niečím, čo tu prosto nefunguje, čo nás hnevá a pritom si možno zanadávame na politikov. Za mnou a mojim tímom ľudí je práca, splnené sľuby v Mútnom, kde sa nám podarilo dosiahnuť veľké veci. Tento úspešný príbeh ponúkam nášmu kraju. Veď kompetencie miestnej a krajskej samosprávy sú absolútne rovnaké.

Mútne som prevzal s dlhom viac ako 600-tisíc eur, dnes hospodárime s vyrovnaným rozpočtom, vybudovali sme nové cesty, máme 28 km vozoviek bez jediného výtlku. Postavili sme najväčšiu športovú halu na Slovensku za uplynulých 27 rokov čisto z obecného rozpočtu bez využitia eurofondov a vybudovali sme zdravotné stredisko, ktoré u nás nikdy predtým nebolo. Dokonca sme v tomto roku otvorili aj ambulanciu zubára a ten pracuje dvakrát v týždni do 18 h a dokonca dve soboty v mesiaci. Stále sľubujeme, že chceme približovať zdravotníctvo ľuďom, v Mútnom to funguje. Budujeme novú infraštruktúru, aby obyvatelia mali kde stavať rodinné domy a mali motiváciu v dedine žiť, vychovávať tu svoje deti. Tieto skúsenosti, odbornosť a cieľavedomosť ponúkam pri riadení kraja.

Nie som najmúdrejší a najšikovnejší v kraji, možno sú tu aj šikovnejší, len možno nemajú odvahu. Idem do volieb ako nezávislý kandidát bez straníckeho krytia. Pod vedením Juraja Blanára sa nakupovali predražené prístroje do nemocníc ako v prípade dvoch CT prístrojov. Pritom si ľudia musia nosiť do nemocníc toaletný papier. Za tých 800-tisíc eur, o ktoré bol nákup CT vyšší, sme mohli mať nielen toaletný papier na desiatky rokov, ale tiež prispieť na mzdy zdravotnému personálu v nemocniciach.

2.) Čo je najpálčivejší problém župy?

Na čo nám je zopár kilometrov cyklotrasy za milióny eur, ktorá je využiteľná len zopár mesiacov v roku v prípade priaznivého počasia? Oveľa viac nám chýbajú popri hlavných krajských cestách chodníky kvôli bezpečnosti chodcov a účastníkov cestnej premávky. Nič proti cyklistom, sám rád športujem, no najskôr budujme to, čo je pre ľudí dôležitejšie. Potrebujeme zhruba 250 km chodníkov vedľa ciest 2. a 3. triedy. Pritom jeden štvorcový meter chodníka stojí od 30 do 40 eur aj s podkladom, obrubníkmi z oboch strán a so zámkovou dlažbou alebo asfaltom. Pri šírke chodníka 1,2 metra je to zhruba 12 miliónov eur. Poďme do toho spolu s obcami, kraj zainvestuje 50 percent, teda 6 miliónov a druhú polovicu obce a mestá. Keď sa investícia rozloží na dva až tri roky, v rozpočte VÚC sa jeden až dva milióny eur ročne na zvýšenie bezpečnosti určite nájdu.

A cesty? Veď diaľnica končí na začiatku nášho kraja a pokračuje na jeho konci… Predseda ŽSK, pán Blanár, je zároveň podpredsedom vládnucej strany SMER-SD a čo spravil, aby sme sa konečne dočkali takých ciest, aké si náš kraj zaslúži? Aj v poslednej eurofondovej kauze, keď peniaze mali ísť do vedy a výskumu, mohli radšej tie 2 miliardy presunúť do ciest. Mohli sme mať vybudovanú diaľnicu D3 na Kysuciach či diaľnicu D1 zo Žiliny cez Turiec a Liptov, ale aj rýchlostné cesty cez Oravu, dolný Liptov a Turiec. Aj cesty 2. a 3. triedy začala župa plátať až po tom, čo sa vo viacerých obciach v kraji objavili na cestách nápisy „Blanárova cesta". Áno, vymyslel som to ja a chcel som pritlačiť na kraj, aby sa s katastrofálnou kvalitou ciest niečo robilo. Napríklad rekonštrukcia cesty cez Príslop. Tu sa spravilo presne 110 m za 1,3 milióna eur. Keď si to zrátam – šírka cesty osem metrov, do hĺbky 4,5 metra, tak to je zhruba 4000 kubických metrov vymeneného podkladu pod cestou. Kraj použil gabióny na spevnenie svahu a do toho nasypali štrk, ktorý stojí 10 eur za tonu, čiže celkove 20 eur za kubický meter. Keby sme to celé zaliali železobetónom, kde kubík stojí 100 eur, tak by nás to stálo 400-tisíc eur a nie 1,3 milióna eur... Za to sme mohli mať spravené ďalšie kritické cestné úseky. Nechápem, akým spôsobom sa tu spravujú naše peniaze. Pozrime sa na Strečno. Keby sme tam postavili 200 metrov nadkrytého tunelu, tzv. galériu, stačilo by nám na to 700-tisíc eur. Tento model používajú trebárs v Alpách a inde v zahraničí už niekoľko desaťročí. Pri cestnej doprave netreba zabúdať na kvalitnú a včasnú zimnú údržbu ciest, kosenie okolo ciest, maľovanie čiar, to všetko zvyšuje bezpečnosť cestnej premávky.

V kapitole doprava je potrebné zosúladiť autobusovú a vlakovú dopravu so skutočnými potrebami ľudí. To znamená upraviť grafikon podľa požiadaviek – preplnené prípoje posilniť, z nezmyselných ubrať, vytvoriť ďalšie linky podľa potreby. Viem, že prímestská doprava je živý mechanizmus, práve preto ju treba monitorovať, upravovať priebežne.

V Žilinskom kraji je do systému duálneho vzdelávania aktuálne zapojených približne 700 študentov stredných škôl, ale na taký veľký kraj s rozsahom výroby a 23-tisíc študentov je to stále žalostne málo. Myslím si, že treba zazmluvniť všetky významné a tradičné firmy, nielen tých 24, ktoré sa zaoberajú strojárstvom, elektromechanikou či telekomunikáciami. Do duálneho vzdelávania sa vôbec nezapájajú odbory, ktoré sú nevyhnutné pre služby v turizme, cestovnom ruchu, poľnohospodárstve a agroturizme. Náš kraj je predurčený na rozvoj turistického priemyslu a mojím cieľom je vrátiť tradičné remeslá do regiónov. O duálnom vzdelávaní sa hovorí roky, ale firmy kvôli byrokracii oň majú minimálny záujem. Toto chcem zmeniť. Dôležité je vytvárať podmienky, aby absolventi stredných škôl ostávali pracovať doma, neodchádzali za prácou do zahraničia – napríklad znižovaním daní, odvodov, poplatkov a licencií.

Väčšina stredných škôl v kraji prešla rekonštrukciou, ale chýba potrebné technologické vybavenie na skvalitnenie výučby. Študenti by mali pracovať s takými materiálmi a prístrojmi, ktoré ich pripravia do praktického života. Plne som podporoval štrajk učiteľov a som za to, aby ich práca bola docenená finančne i spoločensky.

Čo sa týka zdravotníctva, treba zvýšiť úroveň i kvalitu zdravotnej starostlivosti v našom kraji. Som za zvýšenie platov zdravotným sestrám a všetkým, ktorí sa obetavo starajú o zdravie našich ľudí. Tiež treba investovať do ľudského potenciálu a vybavenia centier sociálnych služieb, kde nachádzajú pomoc aj ťažko chorí. Musíme im venovať pozornosť, akú si za to, čo všetko pre nás urobili, skutočne zaslúžia.

3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?

Moja kampaň je skôr o hodnotách ako o oblepení kraja a státisícoch eur. Investujem do nej 70 - 80 tisíc eur z peňazí, ktoré som zarobil a z príspevkov podporovateľov. Všetky moje príjmy a výdavky môže ktokoľvek priebežne sledovať na mojom transparentnom účte.

4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?

To sa dá jedine s podporou ľudí. Aj za mnou, ako starostom obce Mútne, často chodili ľudia s problémami, na ktoré som nemal dosah. Snažil som sa im však pomôcť, poradiť - na koho sa obrátiť. Vždy je všetko o ľuďoch. Keď cítia za sebou podporu predsedu kraja, ktorý sa za nich postaví, vtedy sa dá vytvoriť tlak. Byť predsedom neznamená ohrievať stoličku v úrade, ale ísť medzi ľudí, počúvať a zastupovať ich záujmy pri rokovaniach s ministrami, najvyššími predstaviteľmi štátnych firiem. Chce to počúvať ľudí zo všetkých regiónov a riešiť problémy, ktoré ich trápia. Preto chcem zaviesť na úrade dni otvorených dverí – nie prezentačné, raz do roka. Ale pravidelné a pracovné, kedy občan môže zaklopať na každé dvere. A my budeme jeho problémy riešiť. Dnešní politici potrebujú ľudí len jeden deň - pred voľbami a potom sa schovávajú za dverami. Som za to, aby tie dvere boli stále otvorené. 

STANISLAV PIROŠÍK (VZDOR - strana práce)

Stanislav Pirošík - Foto: Stanislav Pirošík

1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?

Súčasný ŽSK funguje rovnako ako každé mesto a obec, kde vyhrá niekto len preto, lebo sa odfotí s Robertom Ficom. Tento typ ľudí je známy tým, že mnohé veci, ktoré by sa dali riešiť lacnejšie a svojpomocne, rieši cez služby roznych firiem.

2.) Čo je najpálčivejší problém župy?

Momentálne doprava a zdravotníctvo, neviem povedať, čo je vážnejšie. Preskúmanie financovania nemocníc, zhodnotenie nevýhodných platieb a zmlúv, aktívna komunikácia s odbormi i radovými zamestnancami. Vytláčanie súkromného sektora zo zdravotníctva, ktorý sa logicky angažuje nie pre uspokojovanie potrieb obyvateľstva, ale pre tvorbu zisku, čo má negatívny dopad ako na dostupnosť zdravotnej starostlivosti, tak i na množstvo financií pre nemocnice. Zlepšenie  dostupnosti spojov, predovšetkým na problematické miesta. Uprednostňovanie hromadnej dopravy pred individuálnou. Aktívna komunikácia so zamestnancami dopravcov i cestujúcimi pri definovaní 
problémov a hľadaní riešení.

3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?

V zmysle zákona vedieme transparentný účet, na ktorom je asi 30 €. Nemám v pláne míňať peniaze na kampaň, strana ich momentálne potrebuje inde. Aj letáky si natlačím doma na tlačiarni, verejnosť a členov strany som požiadal, nech si doma tiež vytlačia zopár letákov a roznesú po okolí.

4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?

Napr. volaním predstaviteľov vlády za okrúhly stol povedzme so zdravotnými sestrami a podobne.

Zvyšní kandidáti na naše otázky neodpovedali.