LONDÝN - Poslanci dolnej komory britského parlamentu v stredu večer schválili v prvom čítaní zákon, ktorým sa výrazne obmedzujú možnosti premiéra Borisa Johnsona a stúpencov odchodu krajiny z EÚ uskutočniť takzvaný brexit "bez dohody". Za návrh zákona hlasovalo 329 a proti nemu 300 poslancov dolnej komory.
Znamená to, že zaň hlasovalo aj najmenej 22 poslancov z radov Johnsonovej Konzervatívnej strany. Teraz nasleduje o návrhu zákona ďalšia diskusia, po ktorej o ňom bude dolná komora hlasovať ešte raz. Následne ho musí schváliť aj horná komora, Snemovňa lordov, kde to však už môže byť problematickejšie.
Britský premiér Boris Johnson len niekoľko týždňov po nástupe do úradu narazil na silného súpera na domácej pôde. Poslanci dolnej komory britského parlamentu, vrátane desiatok poslancov za jeho vlastnú Konzervatívnu stranu, mu zákonom zakázali brexit "bez dohody". Práve to bol pritom jeho preferovaný scenár v prípade, ak sa mu nepodarí dosiahnuť s EÚ novú dohodu o brexite, čo sa mu podľa všetkého nepodarí.
Johnson požiadal parlament o vypísanie nových volieb 15. októbra
Britský premiér Boris Johnson požiadal parlament o vypísanie nových volieb 15. októbra. Stalo sa tak po tom, ako Dolná snemovňa britského parlamentu schválila v stredu v treťom čítaní návrh zákona, ktorý zaväzuje vládu žiadať EÚ o odklad brexitu v prípade, že v tejto veci nedosiahne s Úniou dohodu. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
"Teraz sa musia konať voľby v utorok 15. októbra," vyhlásil podľa agentúry AFP Johnson v reakcii na rozhodnutie Dolnej snemovne. Podľa návrhu, ktorý schválili poslanci, bude musieť vláda v Londýne požiadať o odklad brexitu, ak dohoda s EÚ nebude dosiahnutá do 31. októbra.
Zákon ešte musí schváliť aj horná komora britského parlamentu, Snemovňa lordov, pričom to, či ňou prejde, ešte nie je úplne isté. Viacerí lordi, ktorí sú stúpencami brexitu, už napríklad avizovali, že sa budú snažiť ohroziť prijatie zákona tým spôsobom, že k nemu budú donekonečna vznášať pripomienky a príspevky do diskusie, až kým vyprší časový limit na jeho prijatie.
Návrh zákona, ktorý má znemožniť Johnsonovi uskutočniť 31. októbra brexit "bez dohody", teda vystúpenie krajiny z Európskej únie bez dohody s EÚ, ktorá by ho upravovala, podporujú nielen opoziční labouristi a liberáli, ale aj časť poslancov Konzervatívnej strany.
Čo znamená nový návrh?
Podľa tohto návrhu, ak sa do 19. októbra nepodarí dosiahnuť novú dohodu s úniou o brexite, časový limit na jeho uskutočnenie sa posunie o ďalšie tri mesiace, teda do 31. januára. Termín 19. októbra je zvolený preto, lebo deň predtým sa skončí najbližší summit EÚ, ktorého hlavnou témou bude podľa všetkého práve brexit.
Britský premiér sa v pondelok večer posťažoval, že ak poslanci tento zákon prijmú, znemožnia mu tým ďalšie rokovania s Európskou úniou o novej dohode o brexite. Johnson totiž napriek jasnému a opakovanému "nie" zo strany predstaviteľov únie tvrdí, že zmena dohody je ešte možná, a to údajne najmä teraz, keď únia vidí, že pod jeho vedením je Británia "pripravená odísť z EÚ stoj čo stoj".
Práve obávaný brexit "bez dohody" je podľa mnohých pozorovateľov scenár, o ktorý sa Johnson usiluje. Deklaruje síce, že chce donútiť úniu na zmenu aktuálnej dohody o brexite, keďže tá Londýnu nevyhovuje, no ide už len o vojnu slov medzi ním a predstaviteľmi EÚ, ktorí mu opakovane potvrdili, že túto rozsiahlu a komplikovanú dohodu už znova otvárať nebudú. Johnson stále trvá na tom, že Británia musí úniu opustiť v aktuálne dohodnutom termíne, ktorým je 31. október, či už s dohodou, alebo bez nej.
Z tohto scenára majú nočné mory nielen zástancovia európskej integrácie, ale aj predstavitelia britského biznisu a tiež akýchkoľvek subjektov, ktoré sú naviazané na európskych partnerov. Najpálčivejšou otázkou je hranica medzi Írskom a Severným Írskom, ktorá sa po brexite stane jedinou pozemnou hranicou medzi Britániou a EÚ, a prípadné budovanie reálnych hraníc by tu ľahko mohlo podnietiť nové kolo násilností medzi severoírskymi unionistami a katolíkmi.
