BRUSEL - Po včerajších teroristických útokoch v Bruseli sa obyvatelia Belgicka prebudili do nového rána, kedy sa pravdepodobne mnohí z nich pýtajú, ako budú teraz vyzerať ich životy. Jeden z nich, nastávajúci otecko Julien Lagneaux, sa svoje myšlienky rozhodol pretaviť do otvoreného listu zatiaľ nenarodenému synovi. Jeho znenie zverejnil server denníka La Libre a preklad priniesli aj české Lidovky.
"Syn môj,
otecko je smutný a prosí ťa o odpustenie. Ešte tu ani nie si a ja už som plný obáv. Hoci som optimista, mám vo zvyku vidieť pohár poloplný a viac než kto iný sa často chválim schopnosťou oceniť mraky, vietor a dážď.
Už teraz ťa tak veľmi milujem, teba, ktorého cítim hýbať sa cez brucho pod svojou dlaňou. Fascinuješ ma, naplňuješ ma nadšením a umožňuješ mi zažívať tú najúžasnejšiu životnú skúsenosť, hoci "tu ešte nie si".
Prosím ťa o odpustenie, pretože dnes pochybujem. Pochybujem o tom, čo ti môžem ponúknuť. Pochybujem, že ťa moja náruč môže dňom i nocou ochrániť proti hlúposti tých aj oných. Iste, aj ty sám budeš robiť hlúposti, rovnako ako kedysi ja, a práve ich prostredníctvom sa vytvaruješ a staneš sa skutočným Človekom.
Ale dnes ráno mám pocit, že som strašne sebecký. Sebecký, že ti nemôžem ponúknuť nič iné ako práve toto: svet, ktorý sa zbláznil, kde sa nenávisť ešte nikdy nedočkala takej ozveny, kde naše slobody ešte nikdy neboli tak spochybnené, kde úcta k našej intimite a nášmu súkromného životu je stále viac zosmiešňovaná v prospech bezpečnosti na jednej a konzumu na druhej strane.
Začal som považovať za "normálne", že naše DNA a naše odtlačky prstov sú odoberané a uchovávané v priečinkoch a naša geolokalizácia plynulo prechádza od technologického majstrovstva ku skutočnej otázke bezpečnosti, nevyhnutnej a očividnej.
Odpusť, syn môj, že ti toto všetko ponúkam. Zaslepili ma skvostné dejiny života. Sledujem tvoj vývoj s takou nedočkavosťou, neistotou, láskou, strachom. Zvládnem to? A je vás tento svet hoden, teba, a tých miliónov ďalších detí, ktoré sa majú narodiť, Ľudí zajtrajška? Doteraz som si neuvedomoval, že darovať život môže byť také desivé...
Dnes som si uvedomil, že ten svoj odteraz strávim úsilím naučiť ťa milovať pôdu, stromy, kvety, slnko, ale aj mraky, vietor a dážď. Odpusť mi, že nie som úplne úprimný a občas ti trochu zaklamem, aby som ťa naučil milovať ten život, ktorým som sa ťa rozhodol obdarovať... "
