DAMASK - Pred piatimi rokmi vyšli do ulíc v nádeji na zvrhnutie režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Teraz sú z týchto bývalých protirežimových aktivistov nie príliš šťastní utečenci v Európe, čo si nikdy ani nedokázali predstaviť, píše agentúra AFP.
Kontroverzné vyhlásenie Sulíka iba deň po voľbách: V nemeckej televízii otvoril Pandorinu skrinku!
Na svojich inteligentných telefónoch stále sledujú novinky o svojich blízkych krajanoch v niekoľko tisíc kilometrov vzdialenej Sýrii, napriek tomu títo prodemokratickí aktivisti neskrývajú smútok nad svojou revoltou, ktorá sa postupne premenila v ničivú vojnu.
"Keď som prišiel do Nemecka, mal som pocit, že žijem s otvorenou zlomeninou, že som akoby predal svoju dušu. Cítil som sa vinný, že som to tam všetko opustil," hovorí dvadsaťosemročný aktivista Jimmy Šahinjan. "Chceli sme veci zmeniť," pokračuje v rozprávaní v novom dome na západe Berlína, ktorý zdieľa s ďalšími piatimi mladými ľuďmi.
Sýrsky konflikt vypukol v marci 2011 demonštráciami za prodemokratické reformy. Protirežimoví aktivisti v ňom hrali prím, svoje oznámenie, v ktorých žiadali odchod prezidenta Asada, si odovzdávali po sociálnych sieťach. Za účasť na týchto demonštráciách strávil kresťan Šahinjan deväť mesiacov vo väzení, kde bol podľa svojich slov mučený.
Potom, čo jeho rodné mesto Rakka na severe Sýrie obsadili radikálni islamisti z Daeš, sa mu niekoľkokrát vyhrážali smrťou. Preto musel utiecť, podobne ako milióny ďalších Sýrčanov. Do Turecka sa dostal v úkryte sanitky, ale ani tam sa necítil bezpečne. "Nemal som inú možnosť, ako ísť ďalej," hovorí.
Dorazil až do Nemecka, kde sa teraz snaží pokračovať vo svojom boji prostredníctvom berlínskej organizácie Občania pre Sýriu, pre ktorú pracuje ako dobrovoľník. Naučil sa nemecky, ale dodáva, že je pre neho "veľmi ťažké zvyknúť si na úplne iný spôsob života". "Boli sme iskrou, ktorá zapálila revolúciu, ale ako prví sme v nej zhoreli," dodáva.
Pre novinára Jazana je nemožné opustiť cestu, pre ktorú je ochotný aj zomrieť. Prežil dva roky v obkľúčení v starej časti stredosýrskeho mesta Homs, ktoré bolo pred piatimi rokmi nazvané "metropolou revolúcie". Potom sa ale plne dostalo pod kontrolu vládneho režimu. Prežil tu bombardovanie, kedy niekoľko mesiacov jedol iba rôznu burinu a byliny. Od vlaňajšej jari žije u svojho strýka v Saint-Etienne v centrálnej časti Francúzska.
Postupnú deštrukciu Homsu sledoval dva roky. Fotografoval deti hrajúce sa na zbúraniskách, hliadkujúcich povstalcov alebo zranených prevážaných do poľnej nemocnice. Teraz trávi celé noci na Facebooku s ostatnými aktivistami, kde sledujú správy z domova. "V Sýrii som mal obkľúčené telo, tu zase dušu," hovorí tridsaťročný Jazan.
Jeho otec a brat sú väznení sýrskym vládnym režimom, podľa odhadov je tam okolo 200.000 podobných ľudí. "Tu môžem jesť a spať v bezpečí, budúcnosť si tu ale neviem predstaviť," pokračuje. "Do pádu režimu žijem len dočasný život."
Dvadsaťštyriročný Ahmad Rifaat, ktorý strávil mesiace fotografovaním opozičných bášt na severe Sýrie, žije tiež v Nemecku, podobne ako viac než milión vlani registrovaných žiadateľov o azyl. Viní sýrsku vládu a medzinárodné spoločenstvo zo zmeny kurzu revolúcie, ktorá sa premenila vo vojnu, v ktorej sú občania rukojemníkmi.
"Za starých dobrých čias sa mohli ľudia sami rozhodnúť, kedy a kde budú protestovať," hovorí. "Teraz sa ale Sýrčania sami nerozhodujú. Sýria sa stala územím pre hry veľkých mocností, ako sú Rusko, USA či Irán," vysvetľuje Ahmad, ktorý pracuje ako tlmočník pre Červený kríž. Napriek bolesti z rozvrátenej domoviny si skúša zachovať nádej a rád by sa do Sýrie opäť vrátil, aby pomohol s jej obnovou. "Aktivista raz, aktivista nastálo," dodáva.
