Ilustračné foto (Zdroj: SITA)
ANKARA - Pri štvrtkových náletoch tureckých bojových lietadiel zomrelo na juhovýchode Turecka 24 bojovníkov zakázanej Kurdskej strany pracujúcich (PKK), informovala dnes armáda. Separatisti v noci na piatok zaútočili pomocou auta naloženého výbušninami na armádne stanovisko neďaleko mesta Diyarbakir a zabili troch vojakov, ďalšie dve desiatky príslušníkov ozbrojených síl utrpeli zranenia.
Nálety sa uskutočnili v oblasti miest Nusaybin, Sirnak a Yuksekova, ktoré ležia pri hraniciach so Sýriou, Irakom a Iránom. Ich cieľom bolo podľa armády skladisko zbraní a munície a úkryty bojovníkov z PKK. Armádna ofenzíva pokračuje aj v okolí mesta Silvan, kde bol dnes vyhlásený zákaz vychádzania.
Vojenské akcie proti povstalcom na väčšinovom kurdskom juhovýchode krajiny začala turecká armáda vlani, keď sa zrútilo dvojročné prímerie medzi Ankarou a PKK. Podľa armády bolo počas operácií zabitých viac ako tisíc kurdských bojovníkov a 300 vojakov. Prokurdska opozícia tvrdí, že ofenzíva tureckej armády má na svedomí tiež životy niekoľkých stoviek civilistov.
Strana kurdských pracujúcich od roku 1984 bojuje za autonómny Kurdistan a práva Kurdov v Turecku. Násilné strety medzi ozbrojencami z PKK a bezpečnostnými zložkami znovu prepukli vlani v lete, keď sa Ankara zapojila do konfliktu v Sýrii a v Iraku. Okrem radikálnych islamistov útočia aj na tábory PKK. Ankara totiž považuje za spriaznené s PKK aj kurdskej milície YPG, ktoré bojujú v Sýrii a Iraku proti teroristom z organizácie Daeš po boku západnej koalície. Od roku 1984 zahynulo v bojoch v Turecku už 40.000 ľudí.
Šéf prokurdskej strany upozornil na možný prílev Kurdov do EÚ
Po plánovanom zrušení vízovej povinnosti pre občanov Turecka hrozí podľa tureckej prokurdskej opozičnej Ľudovodemokratickej strany (HDP) prílev Kurdov do Európskej únie. "Keď sa vojna v Turecku rozšíri, môže dôjsť k novým prúdom utečencov," uviedol predseda HDP Selahattin Demirtaš v dnes zverejnenom vyjadrení pre nemeckú tlačovú agentúru DPA. "Nielen Kurdi, ale aj Turci by mohli utekať do Európy," tvrdí s tým, že je preto vo vlastnom záujme EÚ, aby vyvíjala na Ankaru tlak na obnovenie rokovaní so zakázanou Stranou kurdských pracujúcich (PKK).
Aj expert na Turecko zo štokholmského Inštitútu pre bezpečnostnú a rozvojovú politiku (ISDP) Gareth Jenkins očakáva nový prílev utečencov do EÚ, ak únia podľa plánov zruší vízovú povinnosť koncom júna. "Potenciálne by mohlo o azyl požiadať 400.000 až 500.000 tureckých utečencov, predovšetkým Kurdov," povedal pre DPA. Podľa Jenkisa by vzhľadom na eskalujúce násilie v konflikte s kurdskými povstalcami v Turecku mali mnohí z týchto ľudí nádej na priznanie azylu.
Bavorský minister vnútra Joachim Herrmann medzitým pred zrušením vízovej povinnosti pre Turkov výslovne varoval. "Pri úplnom bezvízovom styku musíme počítať s tým, že sa mnohé konflikty z Turecka bezprostredne prenesú do Nemecka," povedal Herrmann. Podľa vlastných slov je naklonený výraznej vízovej liberalizácii napríklad pre obchodných cestujúcich. "Ale to, aby každý, kto má turecký pas, mohol neobmedzene pricestovať do Nemecka, považujem za absolútne prehnané," vyhlásil.
Turecká vláda a PKK sa vzájomne obviňujú z vystupňovania konfliktu na juhovýchode krajiny. Podľa údajov vlády z minulého mesiaca pred tamojšími násilnosťami utieklo už viac než 350.000 ľudí. EÚ a vláda v Ankare si v dohode o utečeneckej kríze dal za cieľ aj zrušenie vízovej povinnosti pre Turkov koncom júna. Turecko tvrdí, že už splnilo polovicu zo 72 kritérií a zvyšné splní ešte pred začiatkom mája. Demirtaš uviedol, že aj jeho strana je za bezvízový režim.
Bez víz by sa Turci mohli podľa dohody v schengenskom priestore zdržiavať len celkovo 90 dní počas 180-dňového obdobia. Právo usadiť sa a pracovať v EÚ nie je s týmto opatrením spojené. Kritici sa však obávajú, že Turci by mohli vo veľkom prichádzať do únie, aby sa tam stratili z dohľadu úradov a načierno pracovali. Utečenci s tureckými pasmi by mohli pricestovať do EÚ letecky a požiadať o azyl.
