LONDÝN/TEL AVIV - Nie všetci africkí migranti unikajú pred vojnou a ekonomickým nedostatkom do Európy, nájdu sa aj takí, ktorí prejdú cez Egypt a Sinajský poloostrov do Izraela, ale ten sa len málokedy stane ich druhým domovom. V krajine panujú prísne bezpečnostné opatrenie a azyl doteraz udelili iba menej než v jednom percente prípadov. Utečencov napokon čaká neľahká voľba, či sa vrátiť späť do vlasti, byť väzňom v Izraeli na neurčito alebo prijať odchod do tretej krajiny.
Economist píše o Vyšehradskej štvorke kvôli utečencom, ako o probléme: Pre Európu sme nadávka
Adam (23) prišiel do Izraela v roku 2011. Útočníci jeho rodine počas genocídy v Darfúre spálili dom a on strávil čas dospievania v utečeneckom tábore OSN v inej časti Sudánu. Keďže neexistovali ani len náznaky, že sa konflikt v Darfúre upokojí, odišiel hľadať šťastie inde. Azyl mu v Izraeli udelený nebol, ale v októbri minulého roka mu predĺžili dočasné povolenie na pobyt, čo mu umožnilo zostať v krajine. Musel však odísť do detenčného centra Holot, ktoré sa nachádza hlboko v Negevskej púšti.
Podľa Adama, ktorého vyspovedal reportér BBC, to nie je žiadnym prekvapením, pretože pre väčšinu Sudáncov a Eritrejčanov v Izraeli je len otázkou času, kedy ich tam pošlú. Život v Holote pritom neposkytuje veľa zábavy, pravidlá sú prísne a pripomína skôr väzenie so zákazom nočného vychádzania, za ktorého porušenie hrozí pobyt za mrežami. Izolovaná oblasť neponúka veľa možností, aj keď cez deň sa môžu utečenci prechádzať za bránami centra a občas si ísť nakúpiť do mesta Beerševa, kam raz za deň jazdí preplnený autobus. Cesta trvá približne hodinu a ich kroky vedú hlavne za zaobstaraním potravín, pretože jedlo podávané v tábore je skoro bez mäsa a proteínov.
Kvôli skráteniu času sa migranti utiekajú k hraniu kariet alebo biliardu, prípadne si postavili provizórne reštaurácie, v ktorých si varia. Muži, ktorí tu bývajú, boli vo svojich krajinách učiteľmi, aktivistami alebo študentmi. "Strácame tu našu mladosť. Ak niekto žije v Holote, nemá žiadnu budúcnosť... Mnoho ľudí sa tu zbláznilo," hovorí Adam, ktorý môže stráviť v tábore 12 mesiacov a potom si bude musieť vybrať z troch možností. Ak sa nevráti domov do Sudánu a neskončí vo väzení v Izraeli, zostane mu ešte prijať odchod do tretej krajiny. Izrael má uzatvorenú dohodu s dvomi africkými krajinami, ktorých mená však tají. Migranti, s ktorými sa reportér BBC rozprával, uviedli, že boli poslaní do Rwandy a Ugandy.
Izrael tvrdí, že migrantom zabezpečí potrebné dokumenty a ako finančný stimul im pri odchode z letiska v Tel Avive odovzdá 3500 dolárov. Aj keď to vyzerá nádejne, napokon táto suma padne do rúk pašerákov či prevádzačov a stanú sa obeťami obchodu s ľuďmi. Rwanda pritom nikdy nepotvrdila, že by dohodu o prijatí vyhostených nežiadúcich migrantov uzavrela a ugandská vláda vyslovene jej existenciu poprela. Reportér BBC však hovoril s mužom z Darfúru, ktorý bol spolu s ďalšími siedmimi súputníkmi prevezený letecky z Izraela do Rwandy ešte v roku 2014, než sa politika tretej krajiny stala oficiálnou. Podľa sa neho sa ich Izrael chcel jednoducho zbaviť.
Hovorca ministerstva zahraničia Emmanuel Nahshon uviedol, že prisťahovalci ohrozujú identitu židovského štátu: "Je zrejmé, že tu žijeme v situácii, ktorá je pomerne zložitá a komplikovaná a ak k tomu pridáte tento prvok prisťahovalcov, ktorí sem prichádzajú a chcú tu zostať, nepochybne preto, že ide o bohatú a prosperujúcu krajinu, potom by sa mohla stať aj výzvou našej identity v Izraeli. Nejde len o 45.000 alebo 50.000 ľudí, ktorí už sú tu, ale aj o potenciál, pretože tí ľudia hovoria o tom ich priateľom a rodinám u nich doma: "Pozrite sa, je to veľmi príjemné miesto, príďte"."
Izrael okrem toho prihliada aj na otázku bezpečnosti. "Otvorené hranice, cez ktoré môžu prísť migranti, môžu znamenať otvorené hranice, cez ktoré teroristické organizácie môžu preniknúť na izraelské územie a páchať teroristické činy," povedal Nahshon. Ale právnici bojujúci proti politike tretej krajiny na Najvyššom súde v Izraeli argumentujú, že krajina koná v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z Dohovoru OSN o utečencoch.
