Deň, ktorý rozvrátil Európu: Reakcie členských štátov únie na povinné kvóty, Fico podá žalobu!

Plán prerozdelenia azylantov bol schválený väčšinou národných delegácií, proti hlasovali Česká republika, Slovensko, Rumunsko a Maďarsko. Fínsko sa zdržalo hlasovania.

Slovensko podá na súde Európskej únie žalobu proti rozhodnutiu o rozdeľovaní utečencov v členských krajinách spoločenstva na základe kvót. Novinárom to dnes povedal premiér Robert Fico.

---

Juncker vyzval štáty EÚ, aby prispeli do rozpočtu na boj proti utečeneckej kríze 

Predseda Európskej komisie (EK) Jean Claude Juncker pred dnešným krízovým summitom EÚ o utečeneckej kríze vyzval členské štáty, aby finančne prispeli do rozpočtu určeného pre vyriešenie humanitárnej utečeneckej krízy.

Predseda EK v úvodnom prejave na utorňajšej konferencii na vysokej úrovni "Rozpočet EÚ zameraný na výsledky" povedal, že EÚ teraz v prvom rade potrebuje využiť svoj rozpočet pre vyriešenie utečeneckej krízy a vyzval členské štáty únie, aby pomohli svojim vkladom.

"Ak naozaj chcete pomôcť týmto ľuďom, musíte prispieť svojimi peniazmi. Poskytnite nám prostriedky potrebné na boj s touto krízou," povedal Juncker. V prejave k členským štátom povedal, že "uzavretie hraníc nie je riešením". Zdôraznil, že ak utečenci prežili bombardovanie a boje a prekročil Stredomorie v gumovom člne, ploty ich nedokážu zastaviť.

V dôraze na potrebu preukázať solidaritu Juncker dodal, že solidarita je iba prázdnym slovom ak nie je nasledovaná aj konkrétnymi činmi. Juncker v správe pre médiá upozornil, že súčasná kríza utečencov si vyžaduje ďalšie a okamžité opatrenia. Kolégium komisárov na dnešnom zasadnutí v Bruseli stanovilo niekoľko prioritných akcií, ktoré sa majú realizovať v priebehu nasledujúceho polroka. Šéf EK ich predloží dnes večer európskym premiérom a prezidentom na neformálnom summite EÚ.

"Aj napriek našej krehkosti a našim nedostatkom, Európa je dnes vnímaní ako útočisko a exil. To je niečo, na čo môžeme byť hrdí, aj keď to nie je bez výziev. Dnes preto prvou prioritou musí byť riešenie utečeneckej krízy," vyhlásil Juncker. 

Podľa jeho slov rozhodnutie EK presídliť 160.000 žiadateľov o azyl z najviac postihnutých členských štátov, ktoré v utorok prijali ministri vnútra EÚ, je historicky prvým, skutočným a chvályhodným prejavom európskej solidarity. Zároveň však dodal, že to predsa nemôže byť "koniec príbehu", a aj preto je čas na ďalšie odvážne, odhodlané a zosúladené postupy zo strany EÚ, jej orgánov a všetkých jej členských štátov. 

Turecko začalo uplatňovať predpisy obmedzujúce pohyb Sýrčanov na jeho území 

Turecko začalo v praxi presadzovať dlho neuplatňované predpisy obmedzujúce pohyb a cestovanie Sýrčanov v rámci krajiny. Ankara pristúpila k opatreniu sčasti aj z obáv, že voľný prúd migrantov cez krajinu nepriaznivo vplýva na obraz Turecka vo svete.

Z vládneho dokumentu, ktorý dnes získala tlačová agentúra AP, a z rozhovorov s tureckými predstaviteľmi aj migrantmi vyplýva, že predpisy sa momentálne uplatňujú len s cieľom zabrániť migrantom dostať sa do tureckého pohraničného mesta Edirne. Tam, neďaleko gréckej hranice, totiž stovky migrantov uskutočňujú okupačný protest.

Podľa vedúceho Výskumného centra pre migráciu na Kočovej univerzite v Istanbule Ahmeta Ičduyga sú opatrenia znakom toho, že Turecko je odhodlané snažiť sa lepšie zvládnuť obrovský prílev utečencov na svojom území. "V prípade Sýrčanov je to prvýkrát, čo sa turecká vláda pokúša byť prísnejšia v otázke ich pohybu. Robí s tým poriadky," vyhlásil Ičduygu.

Orbán v Bavorsku: Maďarsko stráži južné hranice Bavorska 

Vďaka Európskej únii a Schengenskej dohode je dnes možné strážiť hranice Bavorska na vonkajšej schengenskej hranici, ktorú v súčasnosti tvoria hranice Maďarska, vyhlásil dnes predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v bavorskom kláštore Banz po schôdzke s predsedom bavorskej vlády Horstom Seehoferom. Podľa maďarskej verejnoprávnej televízie M1 sa Orbán zúčastnil schôdzky parlamentnej frakcie Kresťanskosociálnej únie (CSU), ktorá v Bavorsku vládne.

Maďarský premiér konštatoval, že terajšia migračná kríza môže historicky ovplyvniť budúcnosť Európy, pričom reakciu Európy na túto situáciu vo významnej miere ovplyvní postoj Nemecka. Orbán zdôraznil, že jeho vláda zastáva názor, že prebiehajúce migračné procesy, ktoré sa dejú "mimo zákonných pravidiel" je možné usmerniť do zákonom stanovených rámcov a k tomu si on osobne pýta podporu.

Pred novinármi maďarský premiér avizoval uzatvorenie hraníc s Chorvátskom rovnako, ako to 15. septembra urobilo Maďarsko na hraniciach so Srbskom. "Ak bude potvrdené, že dokážeme uplatniť maďarské zákony a fyzicky uzatvoriť zelenú hranicu (s Chorvátskom), tak nariadime jej ostré uzavretie," vyhlásil premiér a dodal, že potom už nebude možné beztrestne ilegálne prekročiť chorvátsko-maďarské hranice. Podľa Orbána k takejto situácii môže dôjsť v ktorýkoľvek deň a ktorúkoľvek hodinu.

Seehofer povedal, že súčasná situácia má historický charakter, ale v dôsledku migračnej krízy vznikla chaotická situácia. Platnosť pravidiel bola podľa jeho slov pozastavená na základe nemeckého rozhodnutia. Kvôli tomuto rozhodnutiu vznikla situácia "bez systému, poriadku a pravidiel", preto teraz treba každý deň improvizovať.

Predseda bavorskej vlády načrtol dva smery riešenia: treba obmedziť prisťahovalectvo a treba sa postarať o integráciu ľudí odkázaných na ochranu. "Sú to dva piliere, na ktorých by malo spočívať riešenie krízy," zdôraznil. Podľa Seehofera si Orbán namiesto kritiky zasluhuje podporu za svoju činnosť, ktorú veľmi presvedčivo prezentoval počas návštevy rokovania frakcie CSU.

Holandsko v nasledujúcich dvoch rokoch prijme približne 7-tisíc utečencov 

Holandsko v nasledujúcich dvoch rokoch prijme približne 7000 utečencov. Oznámil to dnes štátny tajomník holandského ministerstva spravodlivosti Klaas Dijkhoff. Podľa Dijkhoffa sú výsledky utorkového stretnutia ministrov vnútra Európskej únie v Bruseli uspokojivé, keďže členské štáty sa dohodli na prerozdelení 120.000 utečencov. Dijkhoff zároveň pripomenul, že Holandsko už skoršie prisľúbilo prijatie 2000 osôb najmä zo Sýrie, Eritrey a Iraku.

Tohtoročné vyhrotenie konfliktov v mnohých krajinách Blízkeho východu a Afriky vyhnalo zo svojich domovov tisíce ľudí, ktorí hľadajú útočisko v Európe. Od začiatku roka dorazilo do Európy vyše 378.000 ilegálnych migrantov. Zhruba 2800 zahynulo počas cesty, najmä po mori. Najmenej 121.000 utečencov prišlo do Talianska a 309.000 do Grécka. Cez Macedónsko a Srbsko denne prúdi do EÚ približne 5000 migrantov, ktorí sa následne zhromažďujú pri rakúskych, maďarských a nemeckých hraniciach.

Európska komisia navrhla povinné kvóty na prerozdelenie 160.000 migrantov medzi všetky členské štáty EÚ. Proti tomuto opatreniu vystúpili Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Česko, ako aj pobaltské štáty. Podľa expertov by počet migrantov smerujúcich do EÚ mohol do konca roka presiahnuť jeden milión.

Mimoriadny summit EÚ sa dnes bude venovať otázkam migrácie

V napätej atmosfére sa dnes večer v Bruseli zídu premiéri a prezidenti krajín Európskej únie, aby diskutovali o únijnej reakcii na terajšiu migračný krízu. Preberať majú predovšetkým celkový prístup k situácii a také strategické otázky, ako je pomoc hraničným krajinám únie so zvládaním situácie, lepšia politika návratu, posilnenie spolupráce s Tureckom a ostatnými krajinami Blízkeho východu alebo diplomatické úsilie o urovnanie sýrskeho konfliktu.

Veľmi pravdepodobne sa ale tiež na tento rok už druhom mimoriadnom summite EÚ k migrácii odrazí utorkové rozhodnutie ministrov vnútra o krízovom prerozdelení 120.000 žiadateľov o azyl medzi krajiny dvadsaťosmičky. Návrh bol prijatý proti vôli štyroch štátov, vrátane Slovenskej republiky, a dá sa čakať, že predovšetkým premiéri Slovenska a Maďarska Robert Fico a Viktor Orbán sa k veci ostro vyjadria.

Kritikou, hoci asi z iného uhla pohľadu, ale nešetrí ani predseda summitov Donald Tusk v liste, ktorým štátnikov na rokovania pozval. "Ako Európania teraz nie sme schopní kontrolovať naše spoločné vonkajšie hranice," napísal okrem iného. Je však otázkou, či sa mu po utorkovom silovom rozhodnutí ministrov vnútra o kvótach na utečencov podarí presadiť názor, že je potrebné prestať so vzájomným obviňovaním a zvalovaním zodpovednosti za situáciu na iných.

Je pravdepodobné, že summit urobí určité ústretové kroky smerom k Turecku, ktoré je stále viac vnímané ako kľúčový hráč pri riešení otázky, ako obmedziť počty prichádzajúcich migrantov. Hovoriť sa najskôr bude aj o posilnení spolupráce s balkánskymi krajinami, cez ktoré teraz vedie hlavná trasa. A Tusk tiež summit vyzve ku konkrétnej podpore potravinového programu OSN.

Európska agentúra Frontex, koordinujúca ochranu vonkajších hraníc Európskej únie, odhaduje, že od začiatku roka do konca augusta nelegálne prekročilo únijné hranice viac ako 500.000 osôb. To je takmer dvojnásobok proti 280.000 osobám za celý minulý rok. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) bude tento rok v Európe zrejme viac než milión žiadateľov o azyl. Až 450.000 z nich podľa tejto organizácie možno dostane status humanitárnych utečencov s právom sa zabývať v Európe.

Slovensko by malo do roka prijať 802 utečencov z Grécka a Talianska

Slovensko by malo do roka prijať na základe utorkového (22.9.) rozhodnutia ministrov vnútra Európskej únie 802 utečencov. Z nich má byť 190 z Talianska a 612 z Grécka. "Tento počet ešte bude môcť byť znížený v prípade účasti Nórska a Švajčiarska. Okrem toho Írsko avizovalo, že dobrovoľne prijme 4000 žiadateľov o azyl a Dánsko ďalších 1000 utečencov. Veľká Británia bude prijímať sýrskych utečencov priamo z utečeneckých táborov na Blízkom východe," priblížil vedúci tlačového a politického oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrej Králik.

Pri výpočte distribučného kľúča sa zohľadnili štyri kritériá, a to veľkosť populácie, ekonomická sila krajiny (HDP), počet žiadostí o azyl za posledných päť rokov a miera nezamestnanosti. V prípade nutnosti sa bude prerozdeľovať ďalších 54.000 utečencov. Pre Slovensko by to znamenalo prijatie 656 ľudí, avšak toto číslo by mohlo byť aj menšie. Únia podporí túto relokačnú schému 780 miliónmi eur. Prijímajúci štát dostane 6000 eur na jedného utečenca.

Každá členská krajina bude mať právo odmietnuť konkrétneho žiadateľa o azyl, a to v prípade, že by predstavoval hrozbu pre národnú bezpečnosť. Žiadateľ o azyl bude povinný zostať v hostiteľskom štáte, do ktorého bol pridelený. Bez jeho súhlasu sa nemôže presunúť do iného. Ak ho opustí, eskortuje sa späť. Okrem toho sa vystaví riziku, že stratí ochranný právny status. Identifikovať pôvodnú hostiteľskú krajinu, teda Taliansko alebo Grécko, sa bude dať vďaka povinnému snímaniu odtlačkov prstov.

Komisia tiež odporučila členským krajinám, aby zvážili pravidelnú ohlasovaciu povinnosť a poskytovanie čisto materiálnej pomoci, ako je bývanie, strava či odevy. "Rôzna úroveň finančných dávok by mohla stimulovať sekundárne pohyby," pripomenul Králik. Prijímať sa budú iba utečenci, pochádzajúci z krajín, u ktorých je miera udeľovania azylu nad hranicou 75 percent. "V súčasnosti ide o občanov Sýrie, Eritrey a Iraku. Pôjde o utečencov, u ktorých existuje zjavná a naliehavá potreba medzinárodnej ochrany," dodal Králik. Zároveň sa tým umožní, aby si ekonomickí migranti nemohli neodôvodene predlžovať svoj pobyt v rámci EÚ a mohli byť bez meškania vrátení do krajiny pôvodu.

Členský štát bude môcť za výnimočných okolností do troch mesiacov od prijatia oznámiť Rade EÚ a Európskej komisii, že nie je schopný podieľať sa na premiestnení utečencov, a to maximálne do výšky 30 percent z počtu, ktorý mu prináleží. "Musí pritom uviesť legitímne dôvody, ktoré sú v súlade so základnými hodnotami EÚ. Môže ísť napríklad o náhly prílev utečencov, ktorý vytvorí enormný tlak na azylový systém daného štátu," vysvetlil Králik.

Ministri vnútra prijali v utorok väčšinovo návrh komisie na premiestnenie 120.000 ľudí, ktorí zjavne potrebujú medzinárodnú ochranu. Proti kvótam bolo Slovensko, Česká republika, Maďarsko a Rumunsko. Fínsko sa pri hlasovaní zdržalo. Z Talianska sa ich má presunúť 15.600, z Grécka 50.400 a 54.000 z Maďarska. Budapešť si však neželala, aby bola zaradená do zoznamu odbremenených krajín, tak sa rozhodlo, že predmetných 54.000 sa môže použiť v prípade, ak iný štát bude v najbližšom období čeliť náhlemu prílevu utečencov. Ak sa tento počet v najbližšom roku neprerozdelí medzi iné štáty, bude sa môcť použiť na ďalšie odbremenenie Talianska a Grécka.

Česká vláda nepodá žalobu na EÚ za povinné kvóty pre utečencov

Česká republika sa nebude brániť proti kvótam pre rozdelenie utečencov medzi jednotlivé členské krajiny EÚ, oznámil dnes spravodajský server iDNES.cz  To, že český premiér Bohuslav Sobotka je proti žalobe, povedala novinárom pred rokovaním vlády ministerka školstva Kateřina Valachová (ČSSD).

"Pán predseda vlády chystá vyváženú pozíciu k Európskej komisii (EK), aby sme neeskalovali situáciu nejakými súdnymi spormi," vyhlásila Valachová. "Nie je vôľa zo strany ministrov za sociálnu demokraciu tú situáciu eskalovať do súdneho sporu," dodala Valachová.

Proti žalobe voči rozhodnutiu ministrov vnútra o kvótach pre rozdelenie utečencov, proti ktorému boli okrem Českej republiky aj Slovensko, Maďarsko a Rumunsko, sa už v utorok večer vyslovil aj podpredseda vlády a minister financií Andrej Babiš (ANO) a pred rokovaním vlády to zopakoval.

O možnosti, že ČR v prípade prehratého hlasovania o povinných kvótach pre utečencov žalobu na Európsky súd pre ľudské práva podá, sa podľa iDNES.cz zmienil cez víkend predseda ľudovcov Pavel Bělobrádek.

Slovensko nemusí prijať ekonomických migrantov

Slovensko nebude musieť prijať ekonomických migrantov, ani nám nikto utečencov nemôže nanútiť. „Každý členský štát bude mať právo odmietnuť prijať konkrétneho žiadateľa, a to v prípade, že by predstavoval bezpečnostnú hrozbu pre národnú bezpečnosť,“ píše sa v materiáli k schváleným kvótam, ktorý poskytol vedúci tlačového a politického oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrej Králik. Prerozdelenie utečencov do členských štátov EÚ v utorok schválili ministri vnútra štátov EÚ v Bruseli.

Ako ďalej informoval Králik, Slovensko nebude musieť prijať ani ekonomických migrantov. „Pôjde len o utečencov, ktorí pochádzajú z krajín, u ktorých je miera udeľovania azylu nad hranicou 75 percent. V súčasnosti ide o občanov Sýrie, Eritrey a Iraku. Pôjde o utečencov, u ktorých existuje zjavná a naliehavá potreba medzinárodnej ochrany,“ píše sa v stanovisku. Zároveň sa tým umožní, aby ekonomickí migranti nemohli nedôvodne predlžovať svoj pobyt v rámci EÚ a mohli byť bez meškania vrátení do krajiny pôvodu. 

Ministri kvalifikovanou väčšinou odsúhlasili prerozdelenie 120-tisíc utečencov. Tých budú prerozdeľovať počas dvoch rokov. Podľa návrhu Komisie sa malo premiestniť 15 600 utečencov z Talianska, 50 400 z Grécka a 54-tisíc z Maďarska. Keďže Maďarsko však nechce byť zaradené do zoznamu krajín, ktoré by boli odbremenené, Rada ministrov rozhodla, že počet 54 000 sa môže použiť v prípade, že iný štát bude v najbližšom období konfrontovaný s náhlym prílevom utečencov. Ak sa tento počet v najbližšom roku neprerozdelí medzi iné štáty, bude sa môcť použiť ďalšie odbremenenie Talianska a Grécka. 

Podľa rozhodnutia by Slovensko v prvej fáze malo prijať 190 utečencov z Talianska a 612 utečencov z Grécka, čiže celkovo 802 utečencov. Ak sa však dobrovoľne pripoja Nórsko a Švajčiarsko, ktoré síce nie sú členmi EÚ, ale sú pridruženými krajinami schengenu, tento počet sa môže znížiť. Pokiaľ Slovensko nebude vystavené náhlej migračnej vlne, v druhom roku prerozdeľovania by sme mali prijať ďalších 656 utečencov. EÚ tieto čísla určila na základe niekoľkých faktorov – HDP, nezamestnanosti, veľkosti populácie a počtu žiadostí o azyl za posledných päť rokov. 

Na jedného utečenca dostane členská krajina 6 000 eur, pričom EÚ poskytne preddavok 50 percent, aby krajiny mohli konať čo najrýchlejšie. Celkovo na túto relokačnú schému EÚ poskytne 780 miliónov eur. 

Ako sa pripúšťa v materiáli, ktorý médiám Králik poskytol, sekundárny pohyb utečencov, teda že sa premiestnia z krajiny, kam ich pridelia, do inej, sa nedá vylúčiť. „Žiadateľ o azyl však bude povinný zostať v hostiteľskej krajine. Bude mať právo na pobyt len v tejto krajine a bez jej súhlasu sa nebude môcť presunúť do inej krajiny. Ak by hostiteľskú krajinu opustil, bude eskortovaný späť do prijímajúcej krajiny. V prípade, že prijímaciu krajinu opustí, vystavuje sa riziku, že stratí ochranný právny status,“ vysvetľuje Králik. Ako dodal, v inej ako hostiteľskej krajiny by utečenec bol nelegálne. 

Mechanizmus prerozdeľovania sa spustí najneskôr do dvoch mesiacov, odkedy členský štát udelí súhlas s prijatím utečencov. Vo výnimočných prípadoch táto lehota môže byť predĺžená na 3,5 mesiaca. Samotná relokácia prebehne v piatich fázach. V prvej fáze krajina nominuje styčných splnomocnencov, ktorí pôjdu do Talianska a Grécka a dohliadnu, aby sa prihliadalo na súlad medzi podmienkami prijímajúcej krajiny a profesijnou kvalifikáciou utečenca, jazykovými schopnosťami, rodinnými a kultúrnymi väzbami a aby sa tým zabezpečila čo najlepšia integrácia utečenca. V druhej, identifikačnej fáze kandidáti na premiestnenie absolvujú rozhovor a dostanú informácie o podmienkach relokácie, vrátane informácie o dôsledkoch nedovolených pohybov do iných krajín. Potom krajina vytvorí databázu kandidátov, bude môcť oznámiť svoje preferencie, tie však nesmú byť diskriminačné.

V štvrtej fáze začne prideľovanie utečencov do konkrétnych krajín, pričom prednosť budú mať najviac zraniteľné skupiny. Napokon sa uskutočnia procedurálne kroky. Grécko a Taliansko navrhnú zoznam utečencov hostiteľskej krajine, hostiteľská krajina vyjadrí súhlas s identifikovanými kandidátmi, písomné rozhodnutie o premiestnení. Najneskôr do dvoch mesiacov sa uskutoční premiestnenie. 

Rada návrh Komisie upravila tak, že členský štát bude môcť za „výnimočných okolností do troch mesiacov od prijatia oznámiť Rade a Komisii, že nie je schopný podieľať sa na premiestnení utečencov a to maximálne do výšky 30 percent z počtu, ktorý danému štátu prináleží. Štát však musí uviesť legitímne dôvody, ktoré sú, v súlade so základnými hodnotami EÚ. Návrh členskej krajiny posúdi Komisia a predloží ho Rade EÚ. „Dočasná výnimka sa môže týkať len 30 percent počtu utečencov,“ zdôraznil Králik. 

Materiál však upozorňuje, že rozhodnutie o kvótach nie je jediným krokom riešenia migračnej krízy. Pripomína, že Komisia začiatkom septembra predstavila balík opatrení, pričom kvóty sú len jedným z nich. Súčasťou opatrení sú aj spoločný zoznam bezpečných krajín pôvodu, zriadenie núdzových prijímajúcich centier (hotspoty), posilnenie návratovej politiky, zriadenie Fondu pre Afriku na riešenie hlavných príčin nelegálnej migrácie priamo v krajinách pôvodu a tranzitu, posilnenie ochrany, vonkajšej schengenskej hranice, posilnenie FRONTEX-u, intenzívnejšie diplomatické úsilie vo vzťahu ku krajinám pôvodu a finančná pomoc krajinám tranzitu a pôvodu.

Fico: Stredajší summit EÚ bude o ničom

Summit Európskej únie, ktorý sa koná v stredu 23. septembra v Bruseli, bude o ničom. "Dáme si asi najdrahšiu večeru, aká sa dá urobiť. Schválime nejaké slávnostné vyhlásenie a pôjdeme v noci domov," konštatoval premiér Robert Fico (Smer-SD) na dnešnom zasadnutí parlamentného výboru pre európske záležitosti.

Ako priblížil, nie sú žiadne závery a taktiež nie je celkom zrejmé, o čom budú premiéri a prezidenti členských štátov únie rokovať. Dodal, že summit bol zvolaný pod obrovským tlakom. Očakáva však, že sa na ňom budú venovať hlavne rozpočtovým opatreniam v prospech vysokého komisára pre utečencov a Svetový potravinový program OSN. Slovensko je pripravené okamžite vyčleniť 300.000 eur pre Svetový potravinový program a okolo 20 miliónov eur na operácie vedúce k zabezpečeniu vonkajších hraníc Schengenu.

"Nechceme žiadny rozkol v EÚ, chceme len, aby naďalej platilo, že sa rešpektujú všetky názory a rozhoduje sa konsenzom," reagoval na dnešné hlasovanie ministrov vnútra únie o premiestnení 120.000 utečencov z Talianska, Grécka a ďalších krajín EÚ, ktoré sú priamo dotknuté utečeneckou krízou. Po tomto rozhodnutí je EÚ pripravená premiestniť v najbližších dvoch rokoch celkovo 160.000 ľudí, ktorí zjavne potrebujú medzinárodnú ochranu. 

Fico je za to, aby sa väčšinovo nehlasovalo o tom, kto-kde bude umiestnený, tak ako sa to stalo dnes. "Čo teraz bude nejaká lotéria a niekto vyhrá pobyt na Slovensku, Maďarsku či v Rumunsku?" zamyslel sa. Schengen podľa neho pri súčasnej migračnej vlne dostal na frak. Môže mu pomôcť len dôsledná ochrana vonkajších hraníc.

"Bude nervozita, pravdepodobne bude veľa moralizovania, ale domnievam sa, že EÚ je tak silná vnútorne, že ide ďalej," vyjadril sa na margo stredajšieho summitu. Slovensko podľa Fica víta záujem o vytvorenie zoznamu bezpečných krajín a akčného plánu návratov. "Budem sa zasadzovať za posilnenie ochrany vonkajších hraníc, budem dávať za príklad našu východnú hranicu s Ukrajinou," avizoval s tým, že SR súhlasí s budovaním hotspotov, teda bezpečných zón, kde budú migranti registrovaní a budú sa im brať odtlačky prstov.

Poukázal na údaje Eurostatu, že absolútna väčšina z nich sú ekonomickí migranti, ktorí nepochádzajú zo Sýrie. "Nevieme ani presne posúdiť, kto je zo Sýrie a kto pochádza z nejakého iného štátu. Mali by sme sa jasne ohradiť proti tomu, že sú to všetko vojnoví utečenci, lebo to tak nie je," podčiarkol.

Kaliňák: Slovensko si nedá nanútiť žiadne pevné kvóty

Slovenská republika a Česká republika sú prekvapené hlasovaním ministrov vnútra Európskej únie, ktorí v Bruseli na mimoriadnom stretnutí odsúhlasili návrh na prerozdelenie 120.000 žiadateľov o azyl medzi jednotlivé krajiny EÚ. Uviedli to ministri vnútra SR a ČR Robert Kaliňák a Milan Chovanec na spoločnej tlačovej besede po skončení ministerských rokovaní.

Kaliňák uviedol, že došlo k "prevalcovaniu" racionálnych argumentov, pričom nezaznel žiaden protiargument, ktorý by vyvracal postoje predkladané Slovenskom, Českom a ďalšími krajinami.

"Aj zdržanie sa Fínska svedčí o tom, že tento návrh nie je dobrý. Nebude fungovať. Slovensko si nedá nanútiť žiadne pevné kvóty," zdôraznil Kaliňák. Podľa jeho slov EÚ nesmie byť prekvapená, keď sa o niekoľko mesiacov ukáže, že dnešné opatrenie nepomohlo zmierniť utečeneckú krízu. Chovanec pripomenul, že "zdravý rozum dnes prehral" a EÚ stratila dva mesiace debatami o kvótach, ktoré nič neriešia, namiesto toho, aby sa rozhodovalo o návratovej politike, ochrane vonkajších hraníc EÚ a pomoci pre krajiny pôvodu migrantov. Vyjadril obavy, že dnes prijaté opatrenie môže byť "pozvánkou" pre prevádzačov ľudí a ďalšie masy nelegálnych migrantov. S tým súhlasí aj Kaliňák, ktorý spresnil, že prevádzači dobre vedia, že v EÚ nefunguje návratová a readmisná politika, aj preto denne na územie únie vstupujú tisíce nových utečencov.

Podľa jeho slov SR a ČR požiadali Európsku komisiu o reakciu na desať otázok, v rámci ktorých chcú jasnú odpoveď na to, či ide o legislatívne alebo iba mimoriadne opatrenia. Ak je to legislatívne opatrenie, Praha aj Bratislava zvážia žalobu na Súdny dvor EÚ. V tejto súvislosti sa obe krajiny rozhodnú už v najbližších dňoch, po získaní odpovede zo strany exekutívy EÚ.

Chovanec na otázku, či dnešné hlasovanie Poľska v prospech prerozdeľovania utečencov naštrbilo jednotu krajín Vyšehradskej štvorky (V4), uviedol, že "postoj Poľska znamená krátkodobý koniec Vyšehradu". Dodal, že Poľsko, ktoré donedávna vystupovalo po boku ostatných krajín V4, si dnes vyžiadalo takmer hodinovú pauzu na "zmiernenie" niektorých opatrení vo svoj prospech a nakoniec sa rozhodlo hlasovať pre systém prerozdelenia.

"Toto je najväčší problém. Že nezaznelo konkrétne, akým spôsobom by sa prerozdeľovanie malo realizovať. Nebude to fungovať, lebo nie sú žiadne priame pravidlá ako dosiahnuť zamedzenie slobodného pohybu migrantov," konštatoval Kaliňák. A dodal, že doterajší vývoj udalostí potvrdil, že migranti si cielene vyberajú krajiny, v ktorých chcú skončiť, a nežiadajú o azyl v prvej krajine EÚ, ktorú dosiahnu.

Kaliňák zároveň pripomenul, že ministri vnútra v rámci debát o posilnení vonkajších hraníc únie vôbec nehovorili o zodpovednosti Grécka za ochranu vonkajších hraníc únie.

"Neboli sme vypočutí, že je to výsostne politická téma. Bol to akýsi únik k zbabranej dohode, z môjho uhla pohľadu," opísal situáciu Chovanec, podľa ktorého o tejto téme mali rozhodovať iba premiéri a prezidenti krajín EÚ. Dodal, že SR aj ČR mohli byť "politicky korektné", ale rozhodli sa hovoriť veci tak, ako ich vidia a cítia.

Chovanec upozornil, že 120.000 utečencov, o ktorých sa dnes rozhodovalo, nemusí byť konečný počet, pretože milióny ďalších čakajú na presun do EÚ a na budúcu jar táto kríza môže vypuknúť s novou intenzitou. Kaliňák v odkaze na prejavy európskej solidarity pripomenul, že SR už predstavila tri projekty. Ide o zvýšenie počtu ľudí v rámci nášho presídľovacieho programu, rozhodnutie prijať ďalšie rodiny zo Sýrie, prevažne s kresťanskými koreňmi, a dočasne pomôcť Rakúsku s kapacitami pre 500 utečencov v rámci azylových procedúr.

"Tým to pre nás končí. Nič ďalej v tejto chvíli robiť nebudeme. Žiaden ďalší tlak na nás nebude môcť byť vyvíjaný a ani nebudeme takýto tlak akceptovať," zdôraznil Kaliňák v závere.

Lajčák: Pre náš postoj ku kvótam nás neoslavujú

Predstavitelia vlády dnes na rokovaní kabinetu vyhodnotia situáciu a budú hovoriť o možných právnych krokoch, ktoré Slovensko môže urobiť, aby nemuselo rešpektovať rozhodnutie ministrov vnútra na prerozdelenie utečencov. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák o tom pri príchode na vládu informoval médiá. Ministri vnútra o kvótach rozhodli v utorok kvalifikovanou väčšinou, prehlasovali tak Slovensko, Maďarsko, Česko a Rumunsko.

Ako Lajčák povedal, vždy sú právne prostriedky, ktoré má Slovensko k dispozícii. Podľa jeho slov sám priniesol nejaké analýzy, ktoré vypracoval jeho rezort. Trvá na tom, že o tak zásadnom rozhodnutí, ako sú kvóty, by sa nemalo rozhodovať na úrovni ministrov vnútra. „Je to istý nový moment, že o tak zásadnom rozhodnutí sa rozhodovalo v zásade silou,“ vyhlásil Lajčák. „Nie je to normálny spôsob, akým EÚ zvyčajne komunikuje,“ dodal s tým, že vôbec si nemyslí, že takýmto spôsobom by sa mali „vykrúcať ruky“. 

Podľa šéfa rezortu diplomacie aj dnešný summit lídrov EÚ ukáže, čo toto rozhodnutie spraví s jednotou a atmosférou v EÚ. „Ak tu ideme legitímne demokraticky zvoleným vládam vziať kompetenciu, koľko utečencov vezmú, tak o čom majú rozhodovať?“ pýta sa Lajčák. Takisto skritizoval, že niekoľko týždňov EÚ rieši prerozdelenie 120-tisíc utečencov, pričom každý deň sem prichádzajú tisíce ďalších. To podľa neho dokazuje absurdnosť tohto spôsobu riešenia migračnej krízy. 

Pre náš postoj ku kvótam nás „samozrejme neoslavujú,“ povedal Lajčák. „Ale našou úlohou nie je, aby nás len oslavovali. Myslím si, že naša úloha je, aby vláda zastupovala pozíciu národa a tento národ sa podľa mňa vyjadril jasne, čo od nás očakáva,“ uzavrel šéf diplomacie.

Slovensko sa bude brániť, s EÚ pôjdeme do konfliktu

Slovensko sa bude voči povinných kvótam, ktoré dnes kvalifikovanou väčšinou schválili ministri vnútra EÚ, brániť. Vyhlásil to dnes po rokovaní Výboru NR SR pre európske záležitosti premiér Robert Fico. Podľa Fica sa chce brániť aj Česká republika, odvolal sa pritom na slová českého premiéra Bohuslava Sobotku, s ktorým telefonoval. Zároveň na summite v stredu plánuje hovoriť s premiérmi krajín tých štátov, ktoré kvóty odmietli, čiže okrem Česka aj s Maďarskom a Rumunskom.

„Myslím si, že toto rozhodnutie bude mať ešte veľa ozvien, aj na zajtrajšom summite,“ uviedol pre médiá. Predpokladá, že v stredu na stretnutí predsedov vlád a prezidentov EÚ bude „vášnivá diskusia, pretože budú počuť naše vyjadrenia, že nemienime súhlasiť s týmito kvótami,“ dodal. 

Podľa Fica existujú rôzne procedúry na to, aby sme si chránili naše záujmy. „Ideme do konfliktu s Európskou komisiou, úniou,“ povedal. Pripomenul, že má jasný mandát od parlamentu, ktorý hovorí jasné nie kvótam. „Mrzí ma, že takýmto spôsobom bol realizovaný diktát väčšiny voči menšine. Naše argumenty boli racionálne, nechceli ich počúvať. Príliš prívetivé pozývanie veľkých krajín spôsobili chaos v Európe. Tento chaos sa snažia rozložiť na všetky členské krajiny EÚ,“ okomentoval premiér dnešné rozhodnutie. 

Dodal však, že Slovensko rešpektuje procedúru, ale nesúhlasí s ňou. „Na jednej strane rešpektujeme procedúru, ktorá dnes prebehla. Na druhej strane urobím všetko preto, a stojím si za svojimi slovami, že ani jeden migrant sem nepríde na základe povinných kvót,“ zdôraznil. 

Naopak, ako informoval Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Komisia toto rozhodnutie víta. „Toto rozhodnutie bolo prijaté do troch týždňov, odkedy EK predložila legislatívny návrh. Komisia víta úsilie všetkých členských krajín pri dosiahnutí tohto výsledku a predovšetkým oceňuje prácu luxemburského predsedníctva Rady EÚ,“ píše sa v stanovisku. Komisia spolu s príslušnými agentúrami EÚ a členskými štátmi bude koordinovať tento mechanizmus priamo v teréne. V stanovisku sa tiež uvádza, že sa však EÚ musí venovať aj príčinám migračnej krízy.

Prehlasovanie Slovenska v otázke povinných kvót je chybou

Prehlasovanie Slovenska, Česka, Maďarska a Rumunska v otázke povinných kvót zo strany ministrov vnútra Európskej únie je neuvážené a nerozumné rozhodnutie, ktoré vnáša napätie a nedôveru medzi jednotlivé štáty. Tvrdí to poslanec Národnej rady SR Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS). EÚ sa podľa jeho slov svojimi rozhodnutiami dostáva do ešte hlbšej krízy, koná v strese a chybuje. 

"Súhlasím, že treba pomôcť krajinám najviac zasiahnutých migračnou krízou, hoci mnohé z nich k súčasnej situácii prispeli aj nerozumnými vyhláseniami. Ale treba im pomôcť inak," myslí si Kaník. Takýmto podľa neho násilným vnútením rozhodnutia sa nedosiahne potrebný výsledok.

Kaník podotýka, že Slovensko by určite mohlo a malo - dobrovoľne a ochotne – pomôcť s vykonávaním azylovej procedúry, aby sa rýchlejšie oddelili oprávnení žiadatelia o azyl od tzv. ekonomických migrantov. "Bolo chybou vlády, ak toto nedokázala jasne deklarovať. Ale direktívne a mocenské nanútenie prijímania migrantov vyvoláva oprávnený odpor a nesúhlas. Je to chyba, ktorá prinesie ďalšie zbytočné problémy a nevyrieši krízu spôsobenú nezvládnutím náporu migrantov a nefunkčnou ochranou hraníc EÚ," tvrdí Kaník s tým, že toto rozhodnutie je skôr prejavom slabosti a bezradnosti.

Fico pôjde radšej do infringementu proti Slovensku, ako by súhlasil s diktátom Bruselu

Premiér Robert Fico (Smer-SD) pôjde radšej do infringementu proti Slovensku, ako by súhlasil s diktátom Bruselu. Reagoval tak na hlasovanie ministrov vnútra Európskej únie, ktorí odsúhlasili v Bruseli návrh na prerozdelenie 120.000 žiadateľov o azyl medzi jednotlivé krajiny EÚ.

Fico vyhlásil, že pokiaľ bude predsedom vlády, povinné kvóty nebudú realizované na území Slovenska. "Som presvedčený, že nebudeme prinútení za každú cenu tu držať nejaký počet ľudí, ktorí tu nechcú byť," vyhlásil.

Hlasovanie označil za bezprecedentné v histórii EÚ. Ešte sa podľa neho nikdy nestalo, aby názor, na ktorý majú krajiny racionálne argumenty, bol prevalcovaný väčšinou len preto, že sa nedospelo ku konsenzu na úrovni EÚ. "Je to veľmi zlé rozhodnutie, z telefonátov s viacerými premiérmi, ktoré som absolvoval cez víkend, vyplývalo, že to nechcú urobiť. Pravdepodobne vnútropolitická situácia v niektorých veľkých krajinách prinútila niektoré štáty ísť do tohto diktátu," poznamenal.

Spor s Európskou úniou Slovensko podľa Fica začne tým, že jej najskôr oznámi svoj postoj k rozhodnutiu na prerozdelenie migrantov. "Potom prebehne štandardný infringement a ďalšie procedúry, ktoré sú momentálne k dispozícii, ale musíme do tohto konfliktu ísť, lebo si stojíme za svojím názorom, že kvóty sú nezmyslené," vysvetlil. Privítal, že tri krajiny Vyšehradskej štvorky (SR, Česká republika a Maďarsko) držali svoju pozíciu. Rovnako sa zachovalo Rumunsko. Fínsko sa hlasovania zdržalo. Zmenu názoru Poľska, ktoré nakoniec súhlasilo s kvótami, nechcel komentovať. "Sú tam viaceré faktory, ale je to škoda, lebo V4 držala pohromade. Myslím si, že to nebude mať nejaký veľký vplyv na fungovanie Vyšehradskej štvorky," reagoval na otázku, ako to ovplyvní ďalšiu spoluprácu zoskupenia.

Fico bude konzultovať spoločné právne kroky s Českou republikou. SR v riešení migračnej krízy podľa neho ponúka peniaze, personál a v prípade nevyhnutnosti aj vojenskú prítomnosť, ako i pomoc pri ochrane vonkajších hraníc. Ako dnes vyhlásil na rokovaní parlamentného výboru pre európske záležitosti, toto rozhodnutie ministrov vnútra významne ovplyvní konanie stredajšieho summitu EÚ. "Bude prudká výmena názorov na to, čo sa udialo," podčiarkol s tým, že povinné rozdelenie sa skončí blamážou.

Infringement je procedúra, aby Súdny dvor v Luxemburgu preskúmal možné porušenie pravidiel EÚ. Podáva ho buď členský štát, alebo Európska komisia.

De Wever vyzval na revíziu ženevského Dohovoru o právnom postavení utečencov

Belgický politik a líder Novej flámskej aliancie (N-VA), najväčšej politickej strany v krajine, v utorok vyzval na revíziu ženevského Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951, ktorý podpísalo 145 krajín sveta. Jeho výzva je reakciou na súčasnú krízu v EÚ spojenou s vysokým počtom utečencov.

Bart De Wever v utorok v rámci vystúpenia na univerzite v Gente vyhlásil, že pre riešenie utečeneckej krízy je nevyhnutná revízia Ženevského dohovoru. Dôvodom podľa jeho slov je skutočnosť, že tento dohovor zaručuje rovnaký prístup k sociálnemu zabezpečeniu pre utečencov, aký sa vzťahuje aj na štátnych príslušníkov hostiteľskej krajiny. 

"Avšak sociálne zabezpečenie z roku 1951 nie je porovnateľné so súčasnosťou. Niektoré krajiny vyvinuli veľmi veľkorysý a otvorený systém sociálneho zabezpečenia. Dohovor poskytuje vstupenku pre získanie sociálneho zabezpečenia," zhodnotil situáciu líder N-VA. 
Jeho vyhlásenie nie je žiadnou novinkou, lebo už koncom augusta v súvislosti s poskytovaním sociálneho zabezpečenia hovoril o potrebe vytvoriť "samostatný štatút" pre utečencov. 

Belgická politická scéna na De Weverove slová zareagovala okamžite. Väčšina politických strán, vrátane tých opozičných, jeho slová odsúdila.  Podpredseda vlády Kris Peeters, zo strany flámskych kresťanských demokratov (CD&V) v rozhovore pre flámsku televíznu stanicu VRT uviedol, že De Weverov návrh na revíziu Ženevského dohovoru je "nerealistický". Už aj preto, že by to znamenalo otvorenie rokovaní so všetkými 145 štátmi, ktoré tento dohovor ratifikovali. Peeters priznal, že systém sociálneho zabezpečenia je výhodný v Belgicku, odmietol však názor, že utečenci ohrozujú tento systém. Pripomenul, že finančný dopad pre krajinu v podobe rodinných prídavkov je v hodnote šesť miliónov eur v rámci celkového rozpočtu šesť miliárd eur. "Ak niekto hovorí, že sociálne zabezpečenie je ohrozené, musí byť schopný to potvrdiť v podobe pevných dôkazov," uviedol Peeters. 

De Weverove slová odsúdili aj premiér Charles Michel a belgický šéf diplomacie a líder Reformného hnutia (MR) Didier Reynders. Líder frankofónnej Socialistickej strany (PS) a predchádzajúci premiér Elio Di Rupo vyzval súčasného predsedu federálnej vlády, aby náležite zareagoval na vyhlásenia šéfa N-VA v súvislosti s utečencami.

Weber: Európska únia potrebuje na svoju ochranu viac plotov

Ochrana hraníc Európskej únie si vyžaduje viac plotov. Vyhlásil nemecký europoslanec a šéf frakcie Európskej ľudovej strany (EĽS) v Európskom parlamente (EP) Manfred Weber. Weber v rozhovore pre nemecké noviny Passauer Neue Presse, z ktorý dnes citovala agentúra Reuters, skonštatoval, že EÚ na svoju ochranu potrebuje vystavať viac plotov.

"Jednoducho nie je možné, aby státisíce migrantov nekontrolovane putovali po Európe," uviedol Weber, ktorý je členom Kresťansko-sociálnej únie (CSU) v Bavorsku. CSU je spojencom Kresťansko-demokratickej únie (CDU) nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Weber, ktorý sa v priebehu tohto týždňa zúčastní na zasadnutí CSU, kde medzi hosťami bude aj maďarský premiér Viktor Orbán, podporuje opatrenia prijaté maďarskou vládou a aj výstavbu sporného plota na hraniciach v dĺžke 175 kilometrov s cieľom obmedziť počet migrantov vstupujúcich na územie krajiny. Podľa Webera sú tieto opatrenia Budapešti vo všeobecnosti v súlade s európskymi pravidlami.

"Mnohí kritizujú Maďarsko, ale oni sami nedokážu poskytnúť žiadne iné riešenie," zdôraznil nemecký politik. Poprední národní politickí lídri z európskych krajín, zastrešení pod krídlami EĽS, najväčšej európskej politickej rodiny, sa stretnú dnes v Bruseli na vlastnom vrcholnom podujatí zameranom na riešenie utečeneckej krízy. Ich stretnutie sa uskutoční tesne pred krízovým summitom EÚ, na ktorom premiéri a prezidenti členských krajín EU majú dať jasný politický signál, ako sa vyrovnať s bezprecedentnou krízou utečencov.

ŠANCA: Žiadame R. Fica, aby prestal ohrozovať medzinárodné postavenie Slovenska

Premiér Robert Fico robí zo Slovenska rukojemníka volebnej kampane a blokovaním európskej dohody o prerozdelení azylantov z krajín prvej línie si Slovensko samo škodí. Tvrdí to politická strana Šanca. 

"Vyzývame premiéra Fica, aby spolupracoval s európskymi krajinami. Ak chceme na jednej strane odmietať kvóty, ponúknime Európe dobrovoľné prijatie vyššieho počtu azylantov," vyzýva premiéra predsedníčka Šance Eva Babitzová. Šanca pripomína, že v tejto chvíli má Slovensko k dispozícii ubytovaciu kapacitu pre minimálne 1300 utečencov a slovenskí biskupi k tomu ponúkli vlastné kapacity.

Slovensko podľa strany bez problémov v rokoch 2002 až 2004 prijalo ročne viac ako 10.000 žiadateľov o azyl. Teraz má v rámci kvót prijať 802 azylantov. "Takto nastavené kvóty sú voči vyspelým krajinám symbolické a postoj slovenskej vlády považujeme za hanbu našej krajiny," dodala strana.

SIEŤ: V otázke migrantov vyzýva na národnú dohodu

Pre Slovensko je podľa strany Sieť životne dôležité, aby ostalo na správnej strane dejín v podobe plnohodnotného a nespochybniteľného členstva v Európskej únii. Sieť v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné, aby Slovensko smerom von hovorilo jednotným hlasom a aby téma migračnej vlny nedelila krajinu na dve znesvárené časti. TASR informovala Karolína Ducká, hovorkyňa strany Sieť.

„Príslušnosť k úspešnej časti sveta je pre našich občanov absolútne kľúčová vec a všetci slovenskí politici do jedného sú povinní usilovať o zachovanie a rozvoj tejto príslušnosti,“ vyhlásil dnes predseda Siete Radoslav Procházka. Sieť teda vyzýva prezidenta republiky, aby usporiadal okrúhly stôl predsedov politických strán s reálnou šancou na účasť v budúcom slovenskom parlamente, s cieľom dospieť k národnej dohode na ďalšom postupe voči migračnej vlne, susedným krajinám a EÚ ako takej.

"V tejto chvíli považujeme národnú dohodu za kľúčový predpoklad plnej kontinuity medzi postojmi tejto a budúcej vlády Slovenskej republiky. Máme o takúto kontinuitu úprimný záujem,“ dodal Procházka.

Bulharsko urýchlene prijme 852 migrantov z Talianska a Grécka

Bulharsko okamžite prijme 852 migrantov z Grécka a Talianska, uviedla dnes bulharská agentúra BTA. Krajina tak učiní v súlade s uznesením o provizórnych opatreniach na pomoc Taliansku a Grécku, ktoré v pondelok prijala Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci EÚ. Konkrétnejšie bude do Bulharska premiestnených 201 žiadateľov o medzinárodnú ochranu z Talianska (kde je ich celkovo približne 15.600) a 651 ďalších tam rovnakým spôsobom príde z Grécka (kde je ich momentálne dovedna asi 50.400). 

Bulharsko ešte v júli súhlasilo s prijatím 500 migrantov presídlených z týchto dvoch najviac zasiahnutých krajín. Podľa najnovšieho vyhlásenia by Bulharsko dokopy malo prijať 1352 migrantov, pričom v súlade s uznesením dostane za každú premiestnenú osobu 6000 eur. 

Obama a Merkelová: Európske štáty si musia spravodlivo rozdeliť utečencov

Americký prezident Barack Obama v utorok telefonicky hovoril s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou o riešení súčasnej utečeneckej krízy v Európe.  "Obaja lídri sa zhodli na potrebe celoeurópskeho riešenia, v rámci ktorého všetky členské štáty EÚ akceptujú svoj spravodlivý podiel utečencov," uvádza sa vo vyhlásení Bieleho domu, ktoré citovala agentúra Reuters.

Obama a Merkelová počas telefonátu diskutovali aj o tom, ako riešiť prvotné príčiny súčasného náporu migrantov z vojnou zmietanej Sýrie. Zdôraznili pritom nutnosť politickej transformácie, ktorá by vytvorila bázu pre zjednotenie obyvateľov Sýrie a ukončenie konfliktu.

Rozhodnutie z Bruselu vyvolalo unisono nesúhlas na českej politickej scéne

Povinné kvóty pre prerozdeľovanie utečencov nie sú riešením migračnej krízy a nebudú fungovať. Vyplýva to z reakcie českého premiéra Bohuslava Sobotku na výsledok dnešného rokovania ministrov vnútra členských štátov Európskej únie v Bruseli, pri ktorom patrila ČR podobne ako Slovensko medzi prehlasovanú menšinu.

"Kvóty nebudú fungovať a nijako nás neposúvajú pri riešení skutočných príčin migračnej krízy," uvádza sa v tlačovom vyhlásení českého premiéra, o ktorom informovali české elektronické médiá. "Je to iba na oklamanie verejnosti v krajinách, ktoré sú cieľom súčasného migračného prúdu," konštatoval Sobotka.

Podľa jeho názoru ide o zlé rozhodnutie prijaté napriek tomu, že Česká republika urobila všetko pre to, aby mu zabránila. O ďalšom postupe Prahy by sa malo rozhodnúť na stredajšom rokovaní vlády ČR. Prezident ČR Miloš Zeman dúfa podľa vlastných slov v zrušenie dnešného rozhodnutia ministrov vnútra účastníkmi stredajšieho mimoriadneho summitu Európskej únie.

Aj najvyšší ústavný činiteľ ČR označil rozhodnutie väčšiny ministrov vnútra na dnešnom rokovaní v Bruseli za chybu. "Ja už som hovoril, že premiéri sú viac ako ministri vnútra. Domnievam sa, že jestvuje ešte aspoň malá nádej, že Európska rada, ktorú tvoria práve premiéri, toto rozhodnutie revokuje. Je to ale slabá nádej, pretože tá väčšina pre kvóty bola silná. Až budúcnosť ukáže, aká to bola chyba," vyhlásil Zeman.

Ostro kriticky reagovali na hlasovanie v Bruseli predstavitelia českej opozície. Europoslanec za TOP 09, niekdajší minister spravodlivosti ČR Jiří Pospíšil označil prijatie kvót za porážku Európy. Podľa jeho názoru prinesie iba zosilnenie protieurópskych nálad v strednej a východnej Európe, nie však riešenie utečeneckej krízy.

Predseda Občianskej demokratickej strany (ODS) Petr Fiala apeloval na vládny kabinet, aby sa usiloval o zneplatnenie predmetného rozhodnutia s využitím všetkých legislatívnych i politických prostriedkov.

Hnutie Úsvit-Národná koalícia požaduje referendum o vystúpení ČR z Európskej únie a niektorí z jeho predstaviteľov sa vyjadrili: "Nový Mníchov odmietame."

Poľsko: Expremiér Miller v reakcii na rozhodnutie z Bruselu nešetrí kritikou

Poľsko hlasovalo dnes na rokovaní ministrov vnútra členských krajín Európskej únie v Bruseli za návrh prerozdelenia utečencov medzi členské krajiny preto, že bola splnená absolútna väčšina jeho požiadaviek.

Za jednu z príčin rozhodnutia Varšavy hlasovať za označil druhý muž poľskej diplomacie Rafal Trzaskowski fakt, že by sa aj tak nepodarilo zabrániť prijatiu rovnakého rozhodnutia. Poľsko, ako pripomínajú aj poľské elektronické médiá a internetové servery, dnes opustilo susedov z Vyšehradskej štvorky a priklonilo sa na stranu kvalifikovanej väčšiny.

Poľský diplomat zdôraznil, že predsedníčka vlády Ewa Kopaczová bude v stredu na mimoriadnom summite rokovať o konkrétnom pláne, ktorý by mal zastaviť nekontrolovanú imigráciu na starý kontinent. Súčasne pripomenul, že Poľsko od samého počiatku akcentovalo, že rozdelenie utečencov medzi jednotlivé členské krajiny únie nie je samo osebe dostatočné a potrebný je komplexný plán riešenia utečeneckej krízy vrátane zabezpečenia štátnych hraníc a jednoznačného odlíšenia utečencov a ekonomických migrantov.

#Hungary #CzechRepublic #Slovakia #Romania pic.twitter.com/5aul2LkLYa

— Martyna Kwiecień (@kwieciemairiae) September 23, 2015

Informovali o tom tlačové agentúry DPA a PAP, ako aj spravodajská televízia TVN24. Prví utečenci by podľa jeho slov mali doraziť do Poľska na budúci rok, celkove by v krajine malo nájsť útočisko 6500 ľudí odkázaných na pomoc (okolo 4500 na základe dnešného rozhodnutia a ďalších 2000, ku ktorých prijatiu sa Varšava zaviazala už skôr).

Poľsko bude mať možnosť odmietnuť kohokoľvek, u koho by sa vynoril čo len tieň podozrenia, že by predstavoval hrozbu pre národnú bezpečnosť krajiny, pripomenul Trzaskowski. Bývalý poľský premiér Leszek Miller dal v televíznej relácii Fakty po faktach dnes večer najavo, že výsledok dnešného hlasovania ministrov vnútra nebude mať podľa jeho názoru dlhú trvanlivosť a už za krátky čas nemusí byť aktuálny. Súčasne netajil dojem, že "za omyl Angely Merkelovej zaplatíme".

Miller hovoril o tom, že nemecká kancelárka a rakúsky kancelár Werner Faymann najskôr obišli predpisy Európskej únie a umožnili vstup tisícov utečencov na jej územie bez akýchkoľvek konzultácií a teraz chcú presadiť ich rozdelenie medzi členské krajiny.

Podľa niekdajšieho predsedu poľskej vlády Varšava môže nemálo zaplatiť za odtrhnutie sa od ostatných krajín Vyšehradskej štvorky, ktoré sa vždy snažili držať pohromade. Súčasne dodal, že napriek dnešnému hlasovaniu by Poliaci mali mať bližšie k Čechom alebo Slovákom ako k bohatým Nemcom. Navyše expremiér skonštatoval, že dnešné rozhodnutie neznamená koniec exodu na starý kontinent.

Hollande: Rozhodnutie prijaté väčšinou musia uplatniť v praxi všetci

Európa sa prihlásila k zodpovednosti za utečencov, vyhlásil dnes v reakcii na hlasovanie ministrov vnútra o prerozdelení migrantov medzi členské krajiny únie francúzsky prezident Francois Hollande. Učinil tak ešte pred večerným londýnskym rokovaním s britským premiérom Davidom Cameronom.

Informovali o tom francúzske elektronické médiá. "Európa je schopná prijať (utečencov), avšak za istých podmienok a pravidiel, to požadovalo Francúzsko," vyhlásil najvyšší francúzsky predstaviteľ.

"Dohoda umožní konečne zriadiť informačné a registračné centrá," pripomenul Hollande a dodal, že jeho krajina sa k zodpovednosti prihlásila už skôr. "Osobne som oznámil, že prijmeme 24.000 utečencov. Každá krajina musí rešpektovať záväzky prijaté v tejto oblasti. Niektorí hlasovali proti, avšak kvalifikovanou väčšinou prijaté rozhodnutie má záväzný charakter. Znamená to, že prijatú dohodu musia uplatniť aj tí, ktorí hlasovali proti nej," formuloval francúzsky prezident.

Za mimoriadne dôležité označil Hollande, aby Európa už v stredu uvoľnila finančné prostriedky a umožnila konať, a to rýchlo. Mali by sme ukázať, že budeme za udržateľných pravidiel schopní prijať 120.000 ľudí. Tomu sa hovorí zodpovednosť, tomu sa hovorí solidarita, podčiarkol francúzsky prezident.

Alfano: Taliansko dosiahlo dnes v Bruseli to, čo chcelo

Taliansko dosiahlo na dnešnom rokovaní ministrov vnútra členských krajín Európskej únie to, čo chcelo. Takto zhrnul radosť talianskej vlády z výsledku hlasovania o prerozdelení utečencov medzi členské krajiny v Bruseli taliansky minister vnútra Angelino Alfano. Informovali o tom tamojšie médiá.

Šéf rezortu vnútra v Ríme pripomenul, že Taliansko už v októbri 2013 iniciovalo prerozdelenie utečencov na základe kvót, a to po tragédii pri ostrove Lampedusa, keď prišli o život stovky migrantov. Napokon táto úprava nadobudne platnosť s dvojročným omeškaním, poznamenal.

Alfano však pripustil, že Európska únia bude potrebovať pri hľadaní efektívnej odpovede na súčasnú migračnú krízu aj funkčnú politiku vyhosťovania neopodstatnených žiadateľov o azyl, pretože v opačnom prípade, ako formuloval, sa o rok nájdeme opäť v súčasnej situácii.

Európska komisia privítala súhlas ministrov vnútra EÚ s relokáciou utečencov

Európska komisia (EK) dnes večer privítala rozhodnutie Rady EÚ v zložení ministrov vnútra, ktorá aj napriek odmietavým postojom niektorých členských štátov prijala dôležité rozhodnutie o premiestnení 120.000 utečencov z Talianska, Grécka a ďalších krajín EÚ, ktoré sú alebo môžu byť priamo dotknuté utečeneckou krízou.

Rozhodnutie ministrov vnútra, s výnimkou zástupcov Českej republiky, Maďarska, Rumunska a Slovenska a pri zdržaní sa Fínska, bolo prijaté do troch týždňov, odkedy EK predložila príslušný legislatívny návrh. Komisia privítala úsilie členských krajín pri dosiahnutí tohto výsledku a ocenila prácu luxemburského predsedníctva v EÚ, ktorého úlohou bolo viesť rokovania ministrov a snažiť sa dospieť ku dohode.

EÚ je po dnešnom rozhodnutí ministrov vnútra pripravená premiestniť v najbližších dvoch rokoch celkovo 160.000 ľudí, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu. Komisia oznámila, že spolu s príslušnými agentúrami EÚ a členskými štátmi bude koordinovať tento mechanizmus priamo v teréne. Komisia vo svojom stanovisku pripomenula, že konzistentne a nepretržite pracovala na tom, aby bolo možné prijať spoločnú európsku odpoveď na súčasnú utečeneckú krízu, pričom premiestňovanie utečencov je súčasťou uceleného prístupu na riešenie prebiehajúcej utečeneckej krízy.

Od ministrov vnútra sa teraz očakáva, že posunú ďalej aj ďalšie návrhy EK, vrátane vytvorenia európskeho zoznamu bezpečných krajín a reformy dublinského systému. Ministri budú o týchto otázkach rokovať na najbližšom zasadnutí rady, ktoré sa bude konať 8. októbra v Luxemburgu.
EK zdôraznila, že paralelne s tým sa EÚ musí venovať príčinám utečeneckej krízy. Určitý posun vpred sa očakáva na stredajšom summite predsedov vlád a hláv štátov, ktorí prediskutujú hlavné kroky, ktoré sú nevyhnutné v reakcii na nestabilitu pomerov v blízkom susedstve EÚ.

Komisia v tejto súvislosti pripomenula, že aj naďalej bude v rámci tejto agendy úzko spolupracovať s Európskym parlamentom, Radou EÚ a všetkým 28 členskými štátmi únie, ako aj s kľúčovými tretími krajinami, akými sú napríklad Srbsko a Turecko.

Prehnané postoje Slovákov k utečencom často nevychádzajú zo skúseností

Sloboda slova nie je neobmedzená, ale končí tam, kde sa začínajú práva iných. Na margo utečeneckej krízy to pripomína výkonný riaditeľ Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP) Marian Mesároš. Podotýka, že podnecovať neznášanlivosť k migrantom aj na internete môže viesť k trestnému stíhaniu autora.

"V poslednom období sme v slovenskej spoločnosti svedkami obáv zo zvyšujúceho sa počtu utečencov, z ktorých časť by mohla skončiť na Slovensku. Tieto obavy niekedy prerastajú do nespokojnosti, ktorá hraničí s extrémizmom," vraví Mesároš, podľa ktorého momentálne nálady v spoločnosti voči utečencom obsahujú vo veľkej miere prvky xenofóbie, čo v podstate rozdeľuje slovenskú spoločnosť na dva tábory – na tých, ktorí sa príchodu utečencov obávajú a tých, ktorí v tom nevidia problém.

Xenofóbia sa prejavuje ako odpor, nepriateľstvo a nedôvera ku všetkému cudziemu, strach z cudzincov a nenávisť k nim. Práve takéto prejavy vidí Mesároš v našej spoločnosti. "Denne sa stretávam, či už v rámci blogov, komentárov k článkom, ale aj bežnej konverzácie s názormi, že utečenci prišli do Európy šíriť islam, alebo že je medzi nimi veľké množstvo teroristov," pokračuje. Tieto názory môžu podľa riaditeľa SNSĽP prameniť nielen zo strachu z cudzincov, ale aj z neznalosti a obavy z inej kultúry, prípadne náboženstva či zvykov. "Faktom zostáva, že prehnané postoje ľudí často nevychádzajú z ich praktických skúseností, pretože na postoj slovenského obyvateľstva vo veľkej miere vplývajú médiá," podotýka Mesároš.

Podľa SNSĽP v posledných mesiacoch významne narastá miera tzv. hate speech alebo nenávistných prejavov a poznámky na adresu utečencov s prvkami rasizmu sa množia najmä v anonymnom priestore internetu, konkrétne na sociálnych sieťach. "Niektoré prejavy môžu napĺňať skutkovú podstatu trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti, prípadne hanobenia národu, rasy a presvedčenia. Autorovi takéhoto výroku hrozí trestné stíhanie a svojim činom tak môže ublížiť viac sebe a svojej rodine, ako hocikomu inému," vystríha Mesároš.

Tresnú činnosť spáchanú prostredníctvom internetu, vrátane nenávistných prejavov, môžu ľudia nahlasovať cez internetový portál www.stopline.sk.