PRAHA/BRATISLAVA/BUDAPEŠŤ - Keď do Európy v minulom roku začali prúdiť utečenci z Blízkeho východu, pražská konzultantka Martina Scheibová s nimi súcitila. Teraz si už taká istá nie je. Vytvárajú "kultúrny stret", hovorí s obavami. Podobný strach zdieľa mnoho Európanov, napísal spravodajský server The Economist.
Slovák analyzoval Slovensko vo Washington Post: Prečo sa bojíme utečencov, dôvod prekvapí!
Ale na rozdiel od Nemcov alebo Švédov nie je stretnutie Scheibovej s vyšším počtom utečencov príliš pravdepodobné. Česká verejná mienka stojí pevne proti prijímaniu žiadateľov o azyl. Miloš Zeman, populistický prezident Českej republiky, označuje moslimských utečencov za "prakticky neintegrovatelných". Vlani ich krajina prijala len 520.
Názorový obrat proti utečencom je citeľný v celej Európe. Xenofóbne strany vo Švédsku a Holandsku dosahujú rekordných čísel v prieskumoch verejnej mienky, a dokonca aj nemecká euroskeptická a ultrapravicová Alternatíva pre Nemecko (AFD) sa v rebríčkoch dostala na dvojciferné čísla.
Ale reakcia strednej Európy bola obzvlášť silná. Protiutečenecké nálady zomkli vyšehradskú skupinu tvorenú Maďarskom, Poľskom, Slovenskom a Českou republikou. Obvykle pritom ide o nesúrodú partiu, ktorá sa na niektorých záležitostiach zhodne - ako napríklad na nesúhlase s európskou klimatickou politikou - a v iných je rozpoltená: napríklad v prístupe k Rusku.
Skôr než hlučné opozičné skupiny sú to v týchto krajinách vlády, ktoré do sveta vytrubujú niektoré z najextrémnejších názorov. A využívajú zapálené postoje proti utečencom, aby zaviedli neliberálne kroky aj na ďalších frontoch.
Najhlasnejším zo všetkých protiimigrantských hlasov bol a je hlas maďarského premiéra Viktora Orbána. Proti migrantom začal ostro vystupovať začiatkom roku 2015 po útokoch v redakcii parížskeho časopisu Charlie Hebdo, a teda v čase, keď počty utečencov prichádzajúcich do Európy boli stále ešte relatívne nízke. Jeho vláda teraz chce zaviesť protiteroristické zákony, ktoré znepokojujú zástancov občianskych práv, hoci podrobnosti zákona sú zatiaľ hmlisté.
Orbánova strana Fidesz sa stala priekopníčkou neliberálnej európskej vlny: keď v roku 2010 nastúpila k moci, obmedzila právomoci ústavných súdov, zaplnila ich svojimi kumpánmi a zaviedla novú ústavu. Strana Fidesz zmenila volebný systém, a pomohla si tak k ďalšiemu víťazstvu v roku 2014, hovorí András Bíró Nagy z expertnej skupiny Policy Solutions.
Vznikol nový mediálny regulačný úrad vedený oddaným stúpencom Fideszu. Do verejných televíznych kanálov boli dosadení novinári podporujúci Fidesz a zahraničné médiá sa dočkali vyššieho zdanenia než domáce. Daň bola však odvolaná po kritike od hlavného zahraničného kanála RTL Klub.
Pre Vyšehrad predstavovalo zásadnú zmenu novembrové volebné víťazstvo poľskej nacionalistickej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS). Vodca strany Jaroslaw Kaczynski je dlhé roky Orbánovým obdivovateľom. Konrad Szymanski, námestník ministra zahraničia pre európske záležitosti, hovorí, že Poľsko teraz plánuje posilniť svoju spoluprácu s vyšehradskou skupinou.
Vláda je absolútne proti akýmkoľvek ďalším európskym dohodám o prerozdelení utečencov medzi členskými štátmi. Medzitým od novembrového nástupu k moci PiS zosadila šéfov bezpečnostných a výzvedných služieb, oslabila ústavný súd - a dosadila doň vlastných stúpencov - a prijala nový mediálny zákon, ktorý jej dovoľuje nasadiť svojich verných do vedenia verejných rozhlasových a televíznych staníc. Európska komisia už preveruje, či to všetko porušuje poľské záväzky rešpektovať zákony.
Dánka (17) sa ubránila sexuálnemu útočníkovi, ktorý ju chcel znásilniť: Čaká ju za to pokuta!
Politici na Slovensku a v Českej republike sú trochu iní, ale v oboch krajinách sa otázky utečencov chopili. V decembri slovenský premiér Robert Fico, ktorý bude v marci usilovať o znovuzvolenie, začal právne kroky proti migračnej politike EÚ, ktorú označil za "rituálnu samovraždu" - Maďarsko ho krátko potom nasledovalo. Český premiér Bohuslav Sobotka je menej bombastický než Zeman, ale aj on odmieta utečenecké kvóty. Podmienky pre tých migrantov, ktorí už sú v krajine, sú mizerné.
Tieto populistické politiky majú u voličov úspech. Vlani na jar sa podpora Fideszu vo voľbách prepadla, zatiaľ čo podpora ultrapravicovej strany Jobbik stúpla. Dnes by Fidesz opäť vyhral vo voľbách väčšinu. Tiež podpora Ficovej strany Smer-sociálna demokracia v minulom roku stagnovala, ale od prepuknutia utečeneckej krízy stúpa. Základňa stúpencov PiS leží medzi nespokojnými staršími voličmi, ktorí sa imigrácie obzvlášť boja.
Minulý týždeň vo Varšave na stretnutí konzervatívnej skupiny o tom, či Poľsko ohrozuje "farebná revolúcia", zaznela otázka, ako nazývať utečencov. Jedna žena medzi divákmi navrhla "votrelci", hovorca ponúkol termín "islamisti".
Novo nájdená jednota medzi štyrmi krajinami teší populistických politikov. "Asi jediná dobrá vec na celej migračnej kríze je to, že V4 našla spoločný hlas a stratégiu," povedal Márton Gyöngyösi z Jobbiku. A György Schöpflin, poslanec Európskeho parlamentu za Fidesz, vyhlásil, že vyšehradská skupina "umožňuje trom malým krajinám udrieť väčšou ako vlastnou silou".
Cieľ vyšehradskej skupiny bol kedysi zameraný na urýchlenie integrácie jej členov do EÚ. Príklon tejto skupiny k neliberalizmu predstavuje pre Európu problém. Skupina od zavedenia nových pravidiel v roku 2014 nemá moc blokovať Európsku radu, ale môže spôsobovať problémy, zvlášť ak ovplyvní susedov, ako je Rumunsko alebo Bulharsko.
Prieskumy medzitým ukazujú klesajúcu dôveru v EÚ vo všetkých štyroch krajinách. V skutočnosti štáty vyšehradskej skupiny značne závisia na financiách EÚ - V roku 2013 dosiahli šiestich percent maďarského HDP. A napriek tomu sú v nich mnohí z Európy sklamaní. "Ľudia si myslia, že by sme mali mať rovnakú životnú úroveň ako Rakúšania alebo Briti," hovorí Ferenc Gyurcsány, ktorý bol maďarským premiérom v rokoch 2004 až 2009.
Stúpajúci euroskepticizmus by sa proti skupine mohol obrátiť ako bumerang. Začali neformálne rozhovory o ďalšom niekoľkoročnom rozpočte EÚ a Nemecko už naznačilo, že zvýhodní krajiny, ktoré sa delia o ťarchu utečencov. A mnoho európskych činiteľov má so skupinou čím ďalej tým menej trpezlivosti. Milan Nič zo slovenského inštitútu CEPI spomína na dni, kedy napríklad rakúski politici hovorili o vyšehradskej skupine s rešpektom. "Dnes je Vyšehrad skôr nadávka," dodal.
