LONDÝN - Najhoršia utečenecká kríza od roku 1945, ktorú v týchto dňoch zažíva Európa, vytvára medzi západnou a východnou časťou kontinentu takú priepasť, akú Európa nezažila od čias vojny v Iraku. Vtedy americký minister obrany Donald Rumsfeld hovoril o delení na "novú a starú Európu" a na mysli mal stúpencov a odporcov Spojených štátov.
Nemecko a Francúzsko vo štvrtok nariadili Európskej komisii, aby vypracovala "udržateľný a záväzný" mechanizmus pre prerozdelenie utečencov medzi jednotlivými členskými krajinami EÚ. Ako píše server britského denníka The Guardian, premiéri Maďarska, Poľska, Slovenska a Česka ale v piatok Paríži a Berlínu odkázali, aby sa "išli vypchať" a že multikulturalizmus v západnom štýle neznamená nič iné ako problémy. A že oni rozhodne nemajú v úmysle opakovať chyby z minulosti.
Komisia už urobila to, čo požaduje Berlín. Jej šéf Jean-Claude Juncker v stredu predstaví návrh, podľa ktorého by si najmenej 22 krajín s celkom 400 miliónmi obyvateľov malo rozdeliť 160 000 migrantov. Ide o utečencov z Maďarska, Grécka a Talianska, teda z krajín, ktoré utečeneckú vlnu z Blízkeho východu a severnej Afriky pocítili najviac.
Sedem krajín strednej Európy a Pobaltia by sa malo ujať menej ako 30 000 utečencov. Pre veľké mestá ako je Varšava, Praha a Budapešť by to nemal byť problém. Východoeurópania sa ale uchyľujú k provinčnosti a cítia rozhorčenie nad tým, čo vnímajú ako šikanu zo strany Nemecka.
Vedenie v tejto skupine, podľa ktorej je "Európa na draka", si udržuje maďarský premiér Viktor Orbán. Slovenský premiér Robert Fico ani český prezident Miloš Zeman za ním ale príliš nezaostávajú. Poľská premiérka Ewa Kopaczová pôsobí umiernenejšie, ale budúci mesiac zrejme prehrá parlamentné voľby.
Pre imigráciu platí to isté čo pre euro, ktoré sa počas krízy okolo Grécka ocitlo v ohrození. Systém je nekvalitný, nemôže obstáť v núdzových situáciách. Celoeurópska migračná politika neexistuje, namiesto nej funguje zmes predpisov jednotlivých členských krajín, ktoré si často odporujú, sú nesúdržné a rozdrobené. Fínsko je od Talianska veľmi vzdialené nielen geograficky, ale aj čo sa týka migračnej a azylovej politiky. Francúzsko a Nemecko sa veľmi líšia v prístupe k integrácii novo prichádzajúcich. Švédsko a Dánsko sú síce susedia so spoločnou históriou, ale ich migračná politika je ako "nebo a dudy". Jednotlivé krajiny si svoje predpisy závistlivo strážia a Brusel má v tejto oblasti len slabý vplyv. Takmer všetky právomoci si udržali národné vlády a ministerstva vnútra.
Avšak v kríze sa kritizovanie Bruselu ukázalo byť pre niektoré európske politiky jednoduchým riešením. Blokujú každý návrh, ktorý od komisie príde, potom ju ale obviňujú z následného chaosu. Tento týždeň to v Bruseli ukázal Orbán. "Európa" zlyhala, jej lídri nezodpovedne spôsobili zmätok, ich reakcia je "šialenstvo". On sám nechal na hranici so Srbskom postaviť plot z ostnatého drôtu, hovorí o nasadení armády. Brusel ho zastaviť nemôže, pretože to nie je v jeho právomoci.
Zdanlivo všemocní bruselskí úradníci sú ohľadom imigrácie pomerne nemohúci. Taliansko, Francúzsko, Rakúsko a Nemecko už mesiace v tichosti obnovujú kontroly na hraniciach, ale Brusel s tým nemôže nič robiť. Hovorca Európskej komisie uviedol, že kontroly, ktoré na hraniciach s Rakúskom robí talianska polícia, nie sú kontrolami hraničnými.
Európsky parlament ako vždy má k migrácii veľa čo povedať, ale urobiť nemôže absolútne nič, pretože nemá právomoci v záležitostiach, ktoré zostávajú v gescii jednotlivých štátov. Krajinám dvadsaťosmičky sa to tak páči, zároveň však obviňujú Brusel zo stále sa zhoršujúceho stavu vecí.
