ŠTRASBURG - Počas posledných siedmich desaťročí sa európske krajiny usilovne snažili obnoviť svoj kontinent, ktorým otriasla vojna a škody napáchané na hodnotách solidarity a ľudských práv. Vybudovali inštitúcie brániace zopakovaniu týchto zločinov minulosti a zaviazali sa pomôcť tým, ktorí potrebujú ochranu, napísal v denníku The New York Times lotyšský komisár Rady Európy pre ľudské práva Nils Muižnieks. Tento proces sa však teraz dostal na scestie.
Prestupná stanica v Srbsku: Pozoruhodná REPORTÁŽ o tom, ako sa utečenci dostávajú do EÚ!
Európska reakcia na utečencov ukazuje nepochybné ustupovanie od týchto záväzkov. Imigrácia sa stala natoľko horúcou otázkou, že trhá na kúsky to, čo zostáva z európskeho projektu a jeho dojmu solidarity.
Španielsko pred časom prijalo úpravy zákona umožňujúce pohraničníkom bez zodpovedajúcich procedúr zahnať späť migrantov, ktorí sa z Maroka dostanú do španielskych enkláv v severnej Afrike Ceuty a Melilly. Španielsko túto politiku presadilo napriek medzinárodnej kritike, že tieto úpravy ohrozujú právo na azyl a podkopávajú ťažko vydobytú medzinárodnú ochranu utečencov.
V Maďarsku vedie vláda rasistickú plagátovú kampaň proti migrantom a žiadateľom o azyl, ktorú priživujú národné predsudky o utečencoch "kradnúcich" prácu miestnym obyvateľom. Maďarská vláda tiež zverejnila plán postaviť štvormetrový plot na hranici so Srbskom, aby migrantom zabránila vo vstupe. To je podobné tomu, čo už urobilo Bulharsko na hranici s Tureckom.
Vo Francúzsku chronicky podfinancovaný systém prijímania utečencov núti mnoho žiadateľov o azyl žiť na ulici. V Rakúsku práve vláda zastavila spracovávanie žiadostí o azyl - zjavne preto, aby svoju krajinu urobila menej príťažlivou a prinútila ďalšie európske štáty, aby prijali svoj diel. V Dánsku teraz drží opraty moci populistická strana, ktorá predvolebnú kampaň postavila na protiimigrantskej rétorike vrátane volania po prísnejšej kontrole hraníc.
Sýrska utečenecká kríza je dobrým príkladom neochoty podeliť sa o zodpovednosť za prijatie a ochranu utečencov. Turecko sa vysporiadava s takmer dvoma miliónmi utečených Sýrčanov, a napriek tomu Rada Európy váha prijať niekoľko sto sýrskych utečencov. S výnimkou Arménska, Nemecka a Švédska bola reakcia ďalších 43 európskych krajín jednoducho hanebná.
Dokonca ani tisíce utečencov, ktorí sa utopili v Stredozemnom mori, neprinútili európske vlády zmeniť svoje postoje. Zatiaľ čo Taliansko samo zachraňovalo migrantov pred utopením, niektoré ďalšie štáty Európskej únie ako Nemecko a Británia to ostro kritizovali a tvrdili, že také operácie, ako je talianska Mare Nostrum, len zafungujú ako magnet pre ďalších utečencov.
Mnoho členských krajín reagovalo na nedávny návrh Európskej komisie na povinné kvóty pre prijímanie utečencov otvoreným nepriateľstvom. Po ostrej diskusii sa potom zhodli na oveľa slabšej schéme.
Nech sú akokoľvek rozdelení, zdieľajú európski predstavitelia pohľad na migráciu ako na bezpečnostný problém. A často pritom používajú úplne neadekvátny militantný jazyk. Európska komisia predviedla rovnaký prístup, keď minulý týždeň navrhla posilniť právomoci pohraničnej agentúry EÚ Frontex, aby mohla zhotovovať odtlačky prstov, zadržiavať a odsunúť migrantov.
Čo je na tom všetkom obzvlášť pohoršujúce, je skutočnosť, že s výnimkou Turecka žiadna európska krajina ani zďaleka nezažíva taký tlak prílivu utečencov ako oveľa chudobnejšie a oveľa menej stabilné krajiny - napríklad Pakistan, Libanon či Etiópia. Ani jedna z členských krajín Európskej únie nie je medzi desiatimi krajinami sveta, v ktorých je najvyšší počet utečencov.
Napriek tomu sa Európania správajú, ako by boli na pokraji "invázie". Európske krajiny stratili akýkoľvek zmysel pre proporciu. S celkovým počtom obyvateľov odhadovaným na viac ako 740 miliónov patria medzi najbohatšie a najstabilnejšie krajiny na svete. A pritom predstierajú, že by ich mohla ohroziť myšlienka prijatia 600.000 žiadateľov o azyl ročne.
Európa sa najprv musí kriticky pozrieť sama na seba - a realitu problému utečencov. Európska únia by mohla začať tým, že zmení svoje zákony o udeľovaní azylu a migrácie. Zvýšením legálnych ciest pre migrantov, ako sa dostať do Európy, napríklad v podobe uľahčenia zisku humanitárnych víz a pravidiel na zjednotenie rodín, by mohla znížiť počet migrantov, ktorí sa vydávajú na nebezpečnú plavbu po mori. A tiež by to sčasti vzalo vietor z plachiet pašerákom ľudí, ktorí bohatnú tým viac, čím prísnejšie sú obmedzujúce pravidlá pre migráciu.
