BRATISLAVA - Vznik Armády Slovenského štátu v roku 1939 sprevádzali personálne problémy. Po tom, čo našu krajinu museli opustiť českí dôstojníci, nemalo Slovensko dostatok skúsených dôstojníkov.
"Minister národnej obrany Ferdinand Čatloš už 14. marca 1939 nariadil, aby vo všetkých vojenských útvaroch a zariadeniach bývalej československej armády prevzali velenie služobne najstarší dôstojníci zbraní a služieb slovenskej národnosti," priblížil vojenský historik Jozef Bystrický. V armáde však bolo len 435 slovenských dôstojníkov prevažne nižších hodností a 395 rotmajstrov. "To malo za následok, že veliteľské funkcie od generálov a vyšších dôstojníkov českej národnosti preberali slovenskí dôstojníci nielen v podstatne nižších hodnostiach, ale často aj s nedostatočnou teoretickou prípravou a veliteľskou praxou," ozrejmil Bystrický.
Aby bolo možné obsadiť voľné veliteľské miesta, museli zavolať do služby aj dôstojníkov zo zálohy či mimo činnej služby. "Situáciu ešte viac skomplikovala agresia maďarských vojsk na východnom Slovensku, ku ktorej došlo 23. marca 1939. Systematická výstavba novej armády musela ustúpiť do úzadia v dôsledku nutnosti improvizovane organizovať sily na obranu územnej celistvosti štátu," dodal historik. Dočasnú organizáciu armády schválila vláda Slovenského štátu až 2. mája 1939.
"Najvyšší počet osôb dosiahla slovenská armáda v súvislosti s vojnou proti Poľsku, keď v nej k 20. septembru 1939 bolo vyše 148.000 mužov, z ktorých v zostave poľných vojsk pôsobilo vyše 51.000," uzavrel Bystrický.
