BRATISLAVA – Hoci historický pohľad napríklad na život a úlohu Ľudovíta Štúra je na Slovensku takmer jednotný, v prípade histórie starej iba 70 rokov sa vedú spory, niekedy až za hranicou korektnosti.
„Sú s tým vyrovnaní Poliaci aj Česi. My s tým máme problém. Niektorí historici sa snažia urobiť senzáciu, niekedy len extrémisticky pretáčajú opačne to, čo bolo napísané pred rokom 1989. Z oslobodenia v roku 1945 sa stáva okupácia a podobne,“ povedal v diskusii na TABLET.TV riaditeľ Vojenského historického ústavu (VHÚ) Miloslav Čaplovič.
„Ak dáme desiatim historikom rovnakú tému a rovnaké pramene, každý to napíše trochu z iného pohľadu. Snahou by však malo byť objektívne zhodnotenie skutočnosti a snažiť sa čo najviac priblížiť pravde,“ poznamenal. „Ale keď má niekto ako historik vopred postavenú schému a do nej sa snaží zasunúť fakty, je to dezinterpretácia histórie,“ dodal Čaplovič s tým, že často sa týmto spôsobom snažia dehonestovať napríklad Slovenské národné povstanie (SNP).
„Naša vlajka veje v Normandii, v Moskve, na rôznych podujatiach víťazných mocností vďaka SNP a vďaka tomuto povstaniu sme sa zaradili medzi demokratické krajiny Európy a sveta,“ pripomenul. Minulý rok bol typický práve pripomínaním si 70. výročia udalostí, ktoré predchádzali koncu vojny, napríklad vylodeniu v Normandii, či na Slovensku SNP a výročiu duklianskej operácie. Tento rok prebiehajú najdôležitejšie celonárodné oslavy ukončenia 2. svetovej vojny v Liptovskom Mikuláši.
„Je tam najväčší cintorín československého armádneho zboru na území Slovenska, je tam pochovaných viac ako 1300 vojakov. Boje boli po Dukle pre tento zbor najviac krvavé,“ upozornil Čaplovič. Dodal, že VHÚ spolupracuje na dvoch výstavách, ktoré v rámci týchto osláv prebehnú, bude prezentovať dobové zbrane a rozvinú aj osem historických vojenských zástav.
Ústav sa na výskume a sprístupňovaní výsledkov 2. svetovej vojny podieľa dlhodobo, či už muzeálnou činnosťou, vlastným výskumom alebo sprístupňovaním archívnych fondov.
„V štruktúre máme okrem Vojenského historického archívu múzeum a odbor pre vedu a výskum. Veľkosť archívu je 4000 bežných metrov, asi štyri kilometre spisov a stále pribúdajú nové,“ poznamenal Čaplovič.
Dodal, že archív má fondy, ktoré sa týkajú rakúsko-uhorskej armády, medzivojnovej československej armády, slovenskej armády v čase 2. svetovej vojny a fondy povojnovej armády, najmä útvarov dislokovaných na území Slovenska. „Dnes každý používa ako zaklínadlo Wikipediu, je v nej však množstvo nepresností. My hovoríme o konkrétnom predmete, napríklad o tanku T-34, ktorý máme v zbierkovom fonde, a zároveň hovoríme o celej histórii jeho použitia,“ poznamenal na margo muzeálnej činnosti. „Máme zhruba 18.000 zbierkových predmetov v 22 zbierkach. Od vojenského odznaku až po lietadlo MiG-29,“ dodal.
„Pripravuje sa projekt o Slovákoch v československej armáde, slovensko–nemeckých vzťahov počas druhej svetovej vojny,“ poznamenal Čaplovič na margo pripravovaných odborných publikácií. „Máme ambíciu vydať Vojenskú encyklopédiu Slovenska,“ dodal s tým, že pracovníci VHÚ okrem toho popularizujú vojenskú históriu, napríklad v mesačníku Obrana.
