WASHINGTON - Americký denník Washignton Post zverejnil exkluzívne interview s dcérou Rudolfa Hössa, veliteľa nacistického koncentračného tábora v Osvienčime. Uviedla v ňom, že posledných 40 rokov svojho života strávila v anonymite vo Washingtone ako módna asistentka. Napriek tomu, že sa jej otec počas Norimberského tribunálu priznal k zodpovednosti za smrť miliónov Židov, ona si ho dodnes v spomienkach uchováva ako najmilšieho muža na svete.
Brigitte momentálne žije v severnej Virgínii a jednou z podmienok rozhovoru bolo, že nesmú zverejniť jej priezvisko, ktoré získala po svadbe ani iné údaje, ktoré by mohli viesť k odhaleniu jej identity. "Tam vonku sú šialenci. Môžu mi podpáliť dom alebo niekoho zastreliť," povedala so silným nemeckým prízvukom spisovateľovi Thomasovi Hardingovi, ktorému prezradila aj to, že jej nedávno diagnostikovali rakovinu.
Inge-Brigitt Hössová sa narodila 8. augusta 1933 a svoje detstvo strávila sťahovaním sa z jedného koncentračného tábora do druhého, podľa toho, kam Hitler preveloval jej otca. Od siedmich až do 11 rokov bývala rodina vo vile v Osvienčime, ktorá bola zariadená nábytkom a vyzdobená umeleckými predmetmi skonfiškovanými väzňom vybraným do plynových komôr. Z okna na poschodí mohla dokonca vidieť baraky a staré krematórium.
V apríli 1945, keď bolo jasné, že Tretia ríša vojnu prehrá, utiekla rodina do Dánska, odkiaľ mala namierené do Južnej Ameriky. Britskej rozviedke sa však podarilo odhaliť jej úkryt a manželka Hedwiga nakoniec pri vypočúvaní prezradila, kde sa Höss skrýva. Ani počas Norimberského procesu svoje činy neoľutoval. Odsúdili ho na trest smrti obesením. Symbolicky ho popravili 16. apríla 1947 na bývalom nádvorí budovy osvienčimského gestapa. Jeho telo spálili v krematóriu tábora, ktorému kedysi velil.
Dve dievčatá, dvaja chlapci a ich matka Hedwiga strávili nasledujúce roky v extrémnej chudobe, pretože sa ich kvôli pripojeniu k nacistickému režimu ľudia stránili. Brigitte v 50-tych rokoch 20. storočia napokon odišla z Nemecka do Španielska, kde tri roky pracovala ako modelka v rodiacom sa módnom dome Balenciaga.
V roku 1961 sa vydala za írsko-amerického inžiniera, ktorý pracoval v Madride, a povedala mu o svojom pôvode, ale platila medzi nimi nepísaná dohoda, že sa o ňom viac nebudú baviť. Kvôli jeho zamestnaniu žili chvíľami v Libérii, Grécku, Iráne aj Vietname, aby sa spolu s dcérou a synom v roku 1972 presťahovali do Washingtonu.
Tu si našla prácu na čiastočný úväzok v módnom butiku, ale minulosť ju dostihla aj za veľkou mlákou. Mala však šťastie, že keď sa svojej šéfke vo chvíľach alkoholického opojenia priznala, že je dcérou Rudolfa Hössa, nenarazila na nenávisť. Jej nadriadená totiž bola Židovka, ktorá ušla pred nacistami z Nemecka v roku 1938, ale chápala, že Brigitte sa žiadneho trestného činu sama nedopustila, hoci jej otec zohral pri holokauste kľúčovú úlohu.
Brigitte a jej manžel sa rozviedli v roku 1983 a jej dcéra zomrela, ale jej syn žije s ňou, a tak je často v spojení so svojimi vnúčatami. Doteraz im však nebola schopná vyjaviť temné tajomstvo, ktoré by ich mohlo rozrušiť.
Jej matka Hedwiga prišla za ňou do Spojených štátov a je pochovaná kdesi v severnej Virgínii. Jej súrodenci žijú v Nemecku, okrem brata, ktorý už zomrel. Jediným členom rodiny, ktorý predstúpil pred verejnosť, je jej synovec Rainer. Ten sa ale vyjadril, že keby vedel, kde je pochovaný jeho starý otec, vymočil by sa na jeho hrob.
Brigitte sa väčšinu času bála hovoriť o svojom otcovi a aj napriek tomu, že vie, čo spáchal, na neho spomína s láskou. "Bol to najlepší muž na svete. Bol k nám veľmi dobrý," uviedla s tým, že vie, že vo vnútri cítil smútok. Tvrdila, že veľa vecí musel urobiť preto, lebo nemal na výber. "Jeho rodina bola v ohrození. Bol iba jedným z mnohých v SS. Boli tam iní, ktorí by to urobili, keby to neurobil on," povedala Hardingovi.
Brigitte nepopiera zverstvá v Osvienčime a ďalších táboroch, ale spochybňuje množstvo usmrtených. "Ako by mohli toľkí prežiť, keby toľko ľudí bolo zabitých? pýta sa. Podľa nej sa jej otec priznal k zodpovednosti za smrť vyše milióna Židov a desaťtisícov Rómov a politických väzňov iba kvôli tomu, že ho k tomu Briti dohnali mučením.
