BAGDAD - Šesť ľudí zahynulo pri sobotňajšom útoku militantov z teroristickej organizácie Daeš na kontrolné stanovištia v severoirackej provincii Kirkúk. K útokom došlo v deň parlamentných volieb v krajine a Daeš predtým varoval, že udrie na volebné miestnosti.
Militanti zaútočili na stanovištia irackej polície a provládnych šiitských oddielov z Ľudových mobilizačných síl (PMF) v okrese mesta Rašád. Zahynuli štyria policajti a dvaja členovia PMF. Zranenia utrpeli traja bojovníci z PMF, uviedla tamojšia polícia pre agentúru Anadolu. Daeš už v apríli pohrozil, že bude podnikať útoky na volebné miestnosti. Hovorca Daeš abú al-Hasan al-Muhádžir vyhlásil, že kandidáti a voliči sú neveriaci ľudia, ktorí zišli z Božej cesty.
Iracká armáda vlani do veľkej miery vyhnala Islamský štát z území, ktoré obsadil v roku 2014. Od vlaňajška sa tak bezpečnostná situácia výrazne zlepšila, avšak Daeš sa stále nachádza v izolovaných oblastiach v púštnej časti na západe Iraku.
Sýria platí krvou
Dovedna 42 ľudí zahynulo tento týždeň pri útokoch izraelských vzdušných síl na predpokladané vojenské pozície v Sýrii. Podľa sobotňajšieho vyhlásenia Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) so sídlom v Británii bolo medzi obeťami 19 Iráncov, píše agentúra AP.
K raketového útoku na základňu sýrskej armády pri meste Kiswa, ležiacom necelých 20 kilometrov juhozápadne od metropoly Damask, došlo z noci na stredu a zahynulo pri ňom 15 ľudí vrátane osem Iráncov.
Podľa SOHR ďalšie útoky v noci na štvrtok pripravili o život najmenej 27 ľudí vrátane šiestich sýrskych vojakov. SOHR dodalo, že údery zasiahli niekoľko stanovíšť sýrskych vojakov a Iránom podporovaných milícií neďaleko Damasku, v strednej časti a na juhu Sýrie.
Zo stredajších útokov obvinila Sýria Izrael. Izraelské ministerstvo obrany sa k správam o útoku odmietlo vyjadriť. Štvrtkové útoky Izrael okomentoval, že šlo o odvetu za raketovú paľbu na izraelské pozície na Golanských výšinách. Bol to najväčší izraelský útok v Sýrii od vojny v roku 1973.
Miestnosti zatvorili, výsledky do dvoch dní
V Iraku sa v sobotu večer uzavreli hlasovacie miestnosti po prvých parlamentných voľbách v tejto krajine od vyhlásenia víťazstva nad teroristickou organizáciou Islamský štát (IS) vlani v decembri. Voľby boli zároveň štvrtými od roku 2003, keď vojenská koalícia pod velením USA zvrhla režim Saddáma Husajna.
Voľby boli podľa agentúry AP poznačené nízkou voličskou účasťou a podvodmi. Výsledky sa očakávajú do 48 hodín, predpokladá sa však, že rokovania o výbere nového premiéra povereného vytvorením vlády sa potiahnu niekoľko mesiacov. Po intenzívnej predvolebnej kampani nemožno hovoriť ani o žiadnom jasnom favoritovi.
O kreslá v 329-člennom parlamente, ktorý následne zvolí prezidenta i premiéra Iraku, sa uchádza takmer 7000 kandidátov. Právo hlasovať malo viac ako 24 miliónov Iračanov. Približne 943.000 príslušníkov bezpečnostných síl, ktoré majú zabezpečiť bezproblémový priebeh volieb, mohlo odovzdať svoje hlasy už vo štvrtok.
Najväčšie šance na úspech sú pripisované súčasnému šiitskému premiérovi Hajdarovi Abádímu, pričom jeho najvážnejší konkurenti pochádzajú z politických strán s užšími väzbami na Irán. Najvyšší šiitský duchovný Iraku vyzval obyvateľov, aby prišli k volebným urnám a predišli tak "príchodu skorumpovaného parlamentu".
Napriek tomu, že sa Iraku podarilo zvíťaziť nad extrémistami, krajina ďalej zápasí s hospodárskym poklesom, ktorý sčasti zapríčinil celosvetový prepad cien ropy, ako aj so zakorenenou korupciou a dlhodobým politickým patom.
Abádího najvážnejším rivalom je jeho predchodca Núrí Málikí. Iracká ústava umožňuje zákonodarcom zostaviť novú vládu až do vyše troch mesiacoch po potvrdení volebných výsledkov. Iracké úrady využijú pri voľbách nový elektronický systém, aby sa obmedzili podvody pri hlasovaní. Celkove malo byť rozmiestnených v krajine 60.000 zariadení, ktoré zašlú údaje o hlasovaní do volebnej centrály cez družicu.
