KYJEV - Na východe Ukrajiny dnes pokračovali potýčky, ktoré sprevádzali ozbrojené povstanie proruských separatistov. Vo Slavyansku viedla Národná garda boj s proruskými separatistami a ukrajinskí pohraniční krátko zajali jedného z vodcov separatistov, gubernátora samozvanej Doneckej ľudovej republiky Valerija Bolotov.
Asi 50 proruských aktivistov vyšlo v Charkove demonštrovať proti zasadnutie druhého okrúhleho stola , ktoré malo prispieť k riešeniu krízy a obnove národnej jednoty . Opäť ale skončilo bezvýsledne .
Boj s proruskými separatistami vo Slavyansku sprevádzali podľa ukrajinskej agentúry Unian veľmi silné výbuchy. Osvetľovacie rakety vzlietali jedna za druhou a nad mestom prelietavali stíhačky. Podľa ruskej agentúry ITAR - TASS naopak Národná garda ostreľovala pozície miestnej domobrany na predmestiach obkľúčeného Slavyanskaya zo samohybných húfnic.
Ruské ministerstvo zahraničia v súvislosti s potýčkami obvinilo Kyjev z neplnenia ženevských dohôd o mierovom urovnaní krízy, z klamania a pokrytectva. Ukrajinský minister zahraničia Andrij Deščycja naopak v rozhovore s nemeckým listom Die Welt povedal, že západ by mal uvaliť tvrdšie sankcie na Rusko. To podľa neho vedie skrytú vojnu na východe Ukrajiny.
Premiér Arsenij Jaceňuk dnes na druhom kole rokovaní pri okrúhlom stole o jednote Ukrajiny prisľúbil napríklad "osobitné postavenie" ruštine a decentralizáciu moci. V debate, rovnako ako v prvom kole rokovaní chýbali separatisti, rovnako ako opozičný komunisti. Rokovanie skončilo bez výsledku a ďalšie sa uskutoční v stredu v Čerkasech. Dnešné rozhovory v Charkove sprevádzala demonštrácia odporcov prozápadného kyjevského režimu.
Do už aj tak zložitej situácie na Ukrajine opäť prehovoril maďarský konzervatívny premiér Viktor Orbán, ktorý vyzval na udelenie autonómie pre maďarskú menšinu žijúci na západe Ukrajiny. "Vedenie maďarského štátu podporuje požiadavky autonómie Maďarov v Zakarpatie, " povedal šéf vlády v maďarskej televízii. Predchádzajúce Orbánové výroky na túto tému vyvolali minulý týždeň diplomatické prestrelky medzi Budapešťou, Kyjevom a Varšavou.
Ústredná volebná komisia dnes upozornila, že ozbrojené povstanie na východe Ukrajiny by mohlo pripraviť o možnosť voliť v prezidentských voľbách skoro dva miliónov voličov, ak ústredná vláda nezasiahne a nezaistí bezpečnosť hlasovania. Prvé kolo prezidentských volieb sa má konať 25. mája. Hlasovanie je považované za kľúčové pre ďalšiu budúcnosť krajiny.
Európa sa naďalej obáva aj ekonomických a energetických vplyvov ukrajinskej krízy. Šéf ruského plynárenského koncernu Gazprom Alexej Miller sľúbil európskym odberateľom, že jeho firma urobí všetko pre to, aby sa nevyskytli problémy s prepravou zemného plynu cez Ukrajinu do Európy. Povedal tiež, že Gazprom dodá od júna zadlženej Ukrajine len toľko plynu, koľko si krajina kúpi a vopred zaplatí.
Rusko tvrdí, že mu Ukrajina za odber plynu už dlhuje vyše 3,5 miliardy dolárov.
