BRUSEL - Rusko má pri hranici s Ukrajinou všetky vojenské sily, ktoré by potrebovalo, ak by sa rozhodlo pre "vpád" do krajiny. Tento cieľ by mohlo dosiahnuť za tri až päť dní, uviedol dnes hlavný vojenský predstaviteľ NATO, americký generál Philip Breedlove.
Vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe označil situáciu na rusko-ukrajinskej hranici za "neuveriteľne znepokojujúcu". Severoatlantická aliancia podľa neho zaznamenala počas noci na dnes známky pohybu veľmi malej časti ruských jednotiek, avšak žiadne indície, že sa vracajú na svoje základne.
Ministri zahraničných vecí NATO, ktorí dnes pokračujú v zasadnutí v Bruseli, generála požiadali, aby do 15. apríla pripravil balík opatrení na uistenie znepokojených spojencov NATO vo východnej Európe, ktorý bude zahŕňať pozemné, letecké a námorné posily, uviedol ďalej Breedlove v rozhovore pre agentúru Reuters a noviny Wall Street Journal.
Ruskej hrozby sa obávajú aj Fíni
Prieskum verejnej mienky, ktorý sa krátko po krymskom referende konal vo Fínsku, ukázal, že nadpolovičná väčšina obyvateľov je za formálne a zmluvne zaistenú vojenskú alianciu so Švédskom. Podľa serveru DefensNews je tento výskum užitočným barometrom nálad Fínov po vojenských cvičeniach a rozsiahlych presunoch pozdĺž 1300 kilometrov dlhej fínsko-ruskej hranice.
Ako píše český denník iDnes, správa s výsledkami prieskumu stará niekoľko dní nadobudla aktuálnosť po zverejnení slov ruského exporadcu prezidenta Vladimira Putina z rokov 2000-2005 Andreja Illarionova, ktorý pre denník Svenska Dagbladet uviedol, že Putin by v budúcnosti mohol zatúžiť po obnove ruskej vlády nad Fínskom, ktorá skončila v roku 1917. Teória o Putinovej túžbe po území členskej krajiny EÚ znie bláznivo, avšak ruská anexia Krymu bola ešte pred pol rokom tiež nepredstaviteľná.
Náčelník švédskeho generálneho štábu Sverker Göransson pripustil, že aktivita ruských vojsk na severe vzrástla a obe krajiny preto posilnili radarový prieskum. Fíni rozmiestnili na ruských hraniciach niekoľko stíhačiek F-18 Hornet. Rusko má zas vraj v pláne znovuotvorenie niektorých vojenských základní neďaleko hraníc s Nórskom a Fínskom a presunutie 150 tisíc vojakov.
