Analýza TOP favoritov prezidentských volieb: Kto bude v druhom kole a kto vyhrá!

Na celkový obraz relevantných kandidátov sme sa opýtali aj Miroslava Kusého. Ten vidí piatich či šiestich, ktorí by mohli reálne pomýšlať na víťazstvo. "Relevantných kandidátov je 5 alebo 6. Z jednej kresťansko-demokratickej stajne sú však traja katolíci a právnici: Čarnogurský, Hrušovský a Procházka. Ako ich rozlíšiť: rovnaký slovník, rovnaký program, rovnaká ideológia? Už sa začínajú hádať, Procházka chce byť prijateľný aj pre liberálov, ale Hrušovský tiež. Navzájom sa úspešne oslabia," povedal o prvých kandidátoch Miroslav Kusý.

Zostávajúcich relevantných kandidátov zhodnotil nasledovne. "Kiska nemá politické skúsenosti, neobstojí v prostredí, ktoré by ho čakalo po vyhratých voľbách: porazený Fico na čele vlády a vládnuceho Smeru. Kňažko je skúsený harcovnik, líder revolúcie 1989, ten by to ustal. Prešiel všeličím, ale však nevolíme mravný vzor pre naše dietky, ale ostrieľaného, reprezentatívneho politika. Veľkou neznámou je Bárdos, ktorý má za sebou širokú disciplinovanú voličskú základňu. Ak by však prešiel do druhého kola, slovenskí voliči by to nestrávili - volili by radšej Fica než Maďara," zhodnotil Kusý.

Vybrali sme 5 najväčších kandidátov, ktorých hodnotili slovenskí politológovia:

Robert Fico

Grigorij Mesežnikov: Najambicióznejší, najmocichtivejší, najbezškrupulóznejší a hodnotovo najvyprázdnenejší súčasný slovenský politik. Nemá zmysel pre reálnu deľbu moci, je nastavený na jej maximálnu koncentráciu vo vlastný prospech. Najväčšou devízou Roberta Fica v prezidentských voľbách je stabilný a súdržný elektorát Smeru, ako slabina sa môže ukázať averzia voči jeho osobe, ktorá začína  expandovať v opozičnom voličskom prostredí a môže viesť k masívnej mobilizácii Ficovych odporcov na podporu jeho protikandidáta v druhom kole. Ak sa prezidentské voľby premenia na referendum o „najsociálnejšej vláde“, vôbec nemusia vyústiť do úspechu jej premiéra.

Tomáš Koziak: Má dlhodobo výrazne najvyššie preferencie a ako jediný z kandidátov má účasť v druhom kole volieb istú. Kandiduje z postu predsedu vlády SR a je kandidátom strany Smer‑SD. Jeho preferencie súvisia najmä s vysokou popularitou strany, ktorú vo voľbách reprezentuje. Je šikovným a skúseným politikom, ktorý dokázal zjednotiť slovenskú ľavicu a doviesť ju k výrazným volebným úspechom. Jeho najväčšou slabinou je to, že rozdeľuje spoločnosť a v prípade výhry vo voľbách nedokáže byť nadstraníckym prezidentom. Aj preto možno očakávať, že druhé kolo volieb bude zrejme skôr o tom, či sa stane prezidentom Robert Fico alebo hocikto iný.

Martin Klus: Aktuálny premiér a zároveň predseda vládnej politickej strany, ktorá napriek pôsobeniu v exekutíve dlhodobo vedie v rebríčkoch preferencií politických strán bez zásadnejšej klesajúcej tendencie, je pochopiteľne top favoritom prezidentských volieb. V zásade nikto nepochybuje, že bude jeden z dvojice kandidátov v druhom kole voľby prezidenta.

Ján Baránek: Ide o bezprecedentný prípad, kedy kandidátom na post prezidenta, je úradujúci premiér. V rámci politickej kultúry možno niekto očakával, že R. Fico aspoň formálne - do volieb, poverí niektorého z podpredsedov vlády zastupovaním. To sa nestalo, naopak, R. Fico v hojnej miere využíva výhody svojho postavenia, čím – taktiež bezprecedentne, znevýhodňuje svojich súperov. V jeho prípade sa viac, ako v iných, mieša formalizmus s realitou, lepšie povedané, reálne využívanie premiérskeho postu pre kandidatúru, je v jeho prípade - ako premiéra, formálne v poriadku – napríklad, rezerva vlády a nakladanie s ňou. R. Ficovi sa však podarilo prekročiť aj formálne hranice dovoleného, keď „poobedoval“ s „osobnosťami“, ktoré ho v kandidatúre podporili. Sú tu mená, s ktorými by ho inak normálny človek nespájal. Dôvodom sú – samozrejme, peniaze. Podotýkam štátne, teda peniaze z našich daní. Či už je to pre potreby futbalového zväzu, paraolympionikov, peniaze do kultúry a pod. Bezprecedentnosť takéhoto počínania tkvie najmä v tom, že existuje reálne podozrenie, že R. Fico si takto zabezpečuje predvolebnú podporu za peniaze aj tých daňových poplatníkov, ktorí ho voliť nechcú. Takto definitívne zlikvidoval aj formálne zdanie spravodlivej súťaže o post prezidenta SR.

R. Fico oslovuje a chce osloviť, širokú škálu voličov. Dokazuje to aj jeho priznanie sa – ako bývalého komunistu a podľa vlastného vyjadrenia, aj presvedčeného ateistu, ku katolíckej minulosti. Je to teda  spektrum, z ktorého si vyberie naozaj každý, aj lenivšie uvažujúci volič. Pokiaľ nezasiahne „vyššia moc“ (pád asteroidu a pod.), je  jeho účasť v druhom kole istá.

Posledné prieskumy:

Focus	Median	MVK
40%	38,8%	40,1%

Hodnotenie Topiek: 50%

Účasť v druhom kole mu neujde. Bude záležať na tom, kto sa mu postaví ako súper. Keď bude proti nemu stáť kandidát, ktorý dokáže zmobilizovať nerozhodnutých a znechutených voličov, Robert Fico nemusí zvíťaziť. V opačnom prípade je jeho víťazstvo takmer isté.

Andrej Kiska

Grigorij Mesežnikov: Jediný z relevantných kandidátov, ktorý nemal nikdy do činenia so straníckou politikou, v nijakej jej podobe – ani formálnej, ani neformálnej. Jeho prvým politickým krokom – a to hneď „ťažkokaliberným“ – bolo oznámenie o zámere uchádzať sa o najvyššiu ústavnú pozíciu v štáte. Kandidát so stredovým profilom, ktorému postupne pribúdajúci stredopraví kandidáti prebrali mnohých voličov. Výhodou A. Kisku sú jeho doterajšie aktivity v oblasti sociálnej filantropie, pozitívne vnímané obyvateľmi (najmä projekt Dobrý anjel), nevýhodou môže byť nedostatok politických skúseností, vrátane skúseností  s činnosťou štátnych inštitúcií. V druhom kole by mohol osloviť širšie spektrum voličov.

Tomáš Koziak: Občiansky kandidát, úspešný podnikateľ a filantrop. Ako jediný z relevantných kandidátov nepochádza z politického prostredia. Jeho vysoké preferencie odzrkadľujú aj rastúcu mieru znechutenosti ľudí s nagatívnymi prejavmi straníckej politiky na Slovensku. Svoju neznámosť celkom úspešne kompenzuje dlhou a pomerne intenzívnou predvolebnou kampaňou. Ak sa dostane do druhého kola volieb a zvládne nástrahy možnej špinavej antikampane, má v ňom šancu uspieť.

Martin Klus: Spoluzakladateľ úspešnej charitatívnej organizácie Dobrý anjel a podnikateľ so zaujímavým životným príbehom. Svoju prezidentskú kampaň vedie najdlhšie a podľa prieskumov, ktoré ho nateraz favorizujú do druhého kola relatívne úspešne. Jeho slabou a zároveň pre časť voličov aj silnou stránkou, je doterajšia minimálna skúsenosť s politickým dianím na Slovensku. Na jednej strane sa tak stáva málo vypočítateľným kandidátom, na strane druhej so sebou nenesie pomyselných „politických kostlivcov vo vlastnej skrini“.

Ján Baránek: Je zakladateľom splátkových spoločností Triangel, Quatro a charitatívnej organizácie Dobrý anjel. V r. 2013 sa pôsobenia v organizácii Dobrý anjel vzdal. Kandidatúru oznámil ako jeden z prvých, ešte v r. 2012. Z jeho strany to bol potrebný ťah, keďže v porovnaní s kandidátmi – politikmi, potreboval viac priestoru na predstavenie sa voličovi. Prieskumy verejnej mienky ho radia medzi tých kandidátov, ktorí majú šancu na 2. kolo. O voličov sa delí najmä s R. Procházkom a M. Kňažkom.

Posledné prieskumy:

Focus	Median	MVK
13%	18,6%	13,1%

Hodnotenie Topiek: 25%

Výhodou Andreja Kisku je, že doteraz nemal nič spoločné so súčasnými politickými stranami, ktoré sú pre mnohých ľudí dôvodom rozčarovania z politiky. Kampaň vedie už dlho, je známy a aktivity s Dobrým Anjelom mu v prípadnom druhom kole môžu priniesť nečakaný úspech. Zrejme jediný z kandidátov, ktorý dokáže Roberta Fica poraziť v druhom kole.

Milan Kňažko

Grigorij Mesežnikov: Spolu s Jánom Čarnogurským je doyenom poolu prezidentských kandidátov. Jeho reaktívácia v posledný moment pred  registráciou kandidátov môže vyvolávať otázniky o skutočných motívoch obnovenia politickej kariéry takmer po viac ako 10 rokoch od odchodu z veľkej politiky, tieto otázniky môže rozptyľovať používajúc prirodzený zmysel pre dramatično. Tribún novembrovej revolúcie, skúsený politický matador, dobrý komunikátor, V minulosti sa profiloval ako politik s liberálnym profilom, má šancu osloviť mnohých voličov, ktorí prešli demokratickou politickou socializáciou v období boja proti mečiarizmu, dnes by túto šancu nemala veľmi oslabovať niekdajšia epizóda spolupráce s Vladimírom Mečiarom.

Tomáš Koziak: Nezávislý kandidát, populárny herec, jeden zo symbolov Novembra 1989, neskôr poslanec, minister a podpredseda vlády. Jeho známosť, politická skúsenosť, ale aj osobná charizma ho zaraďujú do trojice topfavoritov týchto prezidentských volieb. K slabším stránkam jeho kandidatúry patrí pomerne nevýrazná kampaň, ktorá mu zatiaľ neumožnila ukázať to, prečo bol niekedy jedným z najobľúbenejších politikov.

Martin Klus: Herec, ktorý ako jedna z tvárí nežnej revolúcie, ale aj bývalý minister kultúry či zahraničných vecí a dokonca exriaditeľ súkromnej TV JOJ, nesie so sebou pre časť voličov predovšetkým akýsi punc politickej istoty a stability. Napriek tomu, že sa niekoľko rokov k politike takmer vôbec nevyjadroval, začína byť v prieskumoch veľmi silným hráčom pre perspektívne druhé kolo.

Ján Baránek: Jeden z hlavných protagonistov „Nežnej revolúcie“. V novembri 1989 bol s Jánom Budajom na čele bratislavských demonštrácií proti režimu. V tom čase – keďže nikto nevedel, ako sa režim zachová, to bol výrazný verejný prejav osobnej odvahy. Jeho politická minulosť je pestrá – patrí sem aj to, že bol spoluzakladateľom VPN, ale aj HZDS. Po čase sa z blízkeho spolupracovníka V. Mečiara stal jeden z jeho najsilnejších kritikov. Kvôli objektívnosti treba dodať, že bol jedným z prvých, ktorí od V. Mečiara odišli. Pôsobil v Demokratickej únii a následne v  Slovenskej demokratickej koalícii (minister kultúry 1998-2002), ktorá vtedy zlučovala DÚ a niektoré ďalšie politické strany, čo bolo v r. 1998 spôsobené zmenou volebného zákona zo strany HZDS. M. Kňažko bol aj riaditeľom TV JOJ. Takto „široký“ profesný a politický životopis determinuje aj podporu širšieho spektra voličov M. Kňažkovi. Napriek tomu treba povedať, že konkuruje najmä A. Kiskovi a R. Procházkovi. Nie teda je kandidátom kresťanských a konzervatívnejších voličov. Patrí medzi kandidátov, ktorí majú šancu na postup do 2. kola.

Posledné prieskumy:

Focus	Median	MVK
11,8%	12,9%	8,9%

Hodnotenie Topiek: 10%

Milan Kňažko je známym verejným činiteľom hlavne z revolučného novembra alebo neskorších ministerských kresiel. Charizmatickému hercovi uberá na percentách paktovanie s Mečiarom, ktorému dal neskôr košom. V kampani sa ostro vyhradzuje proti Robertovi Ficovi. V prípadnom druhom kole má šancu zmobilizovať voličov, ktorí nebudú chcieť za prezidenta súčasného premiéra Fica.

Radoslav Procházka

Grigorij Mesežnikov: Politik novej generácie, jeden z najlepších ústavných právnikov v krajine, nápaditý autor a diskutér. Politický solitér, ktorý sa pokúša vyťažiť zo svojej exkluzivity najmladšieho kandidáta vo voličskom prostredí, poznačenom skôr zvýšenou aktivitou starších občanov. Pri existujúcom pomere síl musí súťažiť aj s bývalými spolustraníkmi z KDH Pavlom Hrušovským a Jánom Čarnogurským, v tejto súťaži však vôbec nie je bez šancí. Absenciu podpory politickej strany sa bude snažiť vyvažovať nezmieriteľným postojom voči súčasnej vláde a jej predsedovi, čo môže pomôcť v pomerne vyrovnanej súťaži o postupové druhé miesto v prvom kole.

Tomáš Koziak: Bývalý člen KDH a momentálne poslanec NR SR bez straníckej príslušnosti. Mladý a ambiciózny politik a odborne zdatný ústavný právnik, ktorý kandiduje ako občiansky kandidát. Jeho predvolebné preferencie ho dlhodobo udržujú na štvrtom mieste a jeho účasť v druhom kole by preto bola skôr prekvapením.

Martin Klus: Už druhé funkčné obdobie pôsobí ako poslanec NR SR do ktorej kandidoval za KDH, ktoré však vo februári 2013 opustil. Ako odborník na ústavné právo, advokát a vysokoškolský pedagóg dostával v minulosti pomerne široký mediálny priestor, čo v kombinácii so skorým začiatkom kampane a pre istú časť voličov sympatický nízky vek, môže byť pomyselnou vstupenkou do druhého kola voľby prezidenta.

Ján Baránek: Je jedným z novej generácie slovenských politikov. Začínal v KDH, ktoré v r. 2013 opustil. V jeho prípade neúspech v prezidentskom súboji, môže mať iné dimenzie a význam, ako je to u niektorých, vekovo starších, kandidátov. Prípadná „slušná prehra“, mu môže slúžiť, ako dobrý odrazový mostík pre ďalšiu politickú kariéru. Niečo podobné sme sledovali u I. Radičovej, ktorá sa po „dobre prehratých“ prezidentských voľbách, stala nakoniec premiérkou. Aj keď v prípade R. Procházku to samozrejme nemusia byť až tak „dobre prehraté“ voľby, ako v prípade I. Radičovej. Samotná politická atmosféra a výsledok v 1., resp. 2. kole, určia aj politickú budúcnosť niektorých kandidátov, teda aj R. Procházku. V jeho prípade však ide aj o viac menej neskrývaný zámer, treba dodať, že legitímny, ale aj o logickú úvahu, vzhľadom na jeho vek, ambície a krátku politickú minulosť. Patrí do skupiny kandidátov, ktorí majú šancu na postup do 2. kola.

Posledné prieskumy:

Focus	Median	MVK
7,7%	9,9%	13,6%

Hodnotenie Topiek: 10%

Radoslav Procházka je mladý politik, ktorý po vystúpení z KDH chce zabojovať o prezidenta. Vyčíta sa mu karierizmus a veľké ego, ale najmä mladí ľudia z akademického prostredia ho môžu vyniesť až do druhého kola. Na úspech v následnom dueli by potreboval silnú mobilizáciu všetkých ostatných voličov, ktorá sa zdá v tejto chvíli dosť nepravdepodobná. Najnovší prieskum nádej na postup do druhého kola stále živí. V ňom by mal veľmi nízku šancu.

Pavol Hrušovský

Grigorij Mesežnikov: Ostrieľaný kresťansko-demokratický politik, oddaný straník KDH, ktorého hnutie vždy delegovalo do parlamentných (nie exekutívnych) pozícií. Vo funkcii predsedu KDH svojho času vystriedal  „vyhoretého“ Jána Čarnogurského a pomohol hnutiu k re-štartu, neskôr však sám bol v tejto funkcii, viditeľne unavený, vystriedaný bývalým eurokomisárom Jánom Figeľom. Zastupoval v KDH tzv. pragmatické krídlo, ktoré napokon porazilo a vytlačilo z hnutia „idealistické“ krídlo okolo Vladimíra Palka a Františka Mikloška, ktorí dnes podporujú jeho najväčšieho rivala Jana Čarnogurského. Prejavil pozoruhodnú vytrvalosť v úsilí získať súhlas všetkých troch strán Ľudovej platformy s podporou svojej kandidatúry, je otázne či toto úsilie vôbec malo až taký veľmi význam a či sa to odrazí na jeho volebnom výsledku.

Tomáš Koziak: Dlhoročný poslanec za KDH a bývalý predseda NR SR. Je spoločným kandidátom pravicovej Ľudovej platformy. Hoci ide o skúseného, nekonfliktného a negatívnymi kauzami nepoznačeného politika, jeho osobná nevýraznosť ho pri tomto type volieb dosť hendikepuje. Jeho dlhodobé predvolebné preferencie ho do druhého kola volieb neposúvajú a ukazuje sa, že jeho nominácia bola len ďalším prejavom toho, ako slovenská pravica zle odhaduje schopnosti kandidátov, ktorých ponúka do priamych volieb.

Martin Klus: Dvojnásobný predseda NR SR, v súčasnosti poslanec parlamentu a predseda poslaneckého klubu KDH v NR SR, ktorého v kandidatúre oficiálne podporuje okrem materskej KDH aj strana Most-Híd a SDKÚ-DS, by za predpokladu, že ho podporia aj voliči týchto politických strán mal byť jasným favoritom do druhého kola. Tento predpoklad je však len minimálne pravdepodobný, nakoľko hlasy týchto voličov sa pravdepodobne rozdelia aj medzi ďalších, najmä občianskych kandidátov.

Ján Baránek: Podobne, ako J. Čarnogurský a R. Procházka, má korene v KDH. V porovnaní s nimi,  je však dnes aktívnym členom tohto hnutia. Má – podobne, ako J. Čarnogurský, bohatú politickú minulosť, spojenú len s jednou politickou stranou (KDH), čo je u politika, na slovenské pomery, výnimočné. Viackrát bol predsedom NR SR. Oslovuje – podobne, ako J. Čarnogurský, kresťanskú, konzervatívnu a vidiecku, časť voličov SR, avšak bez proruskej agendy, zároveň aj menej euroskeptickej. Do oznámenia kandidatúry G. Bárdosa  ho do veľkej miery chceli voliť aj voliči maďarskej národnosti, čím jeho preferencii dosť utrpeli. P. Hrušovský je – spomedzi „silných“ kandidátov tým, ktorý najviac dopláca na veľký počet pravicových prezidentských kandidátov. Delí sa totiž o voličov s J. Čarnogurským, „maďarské“ hlasy mu zobral G. Bárdos, a časť hlasov aj R. Procházka a možno v malej miere aj M. Mezenská. Napriek tomu je stále v hre o účasť v 2. kole.

Posledné prieskumy:

Focus	Median	MVK
8,2%	5,7%	9%

Hodnotenie Topiek: 5%

V posledných prieskumoch mal Pavol Hrušovský najmenej percent spomedzi top favoritov. Voliči ho vnímajú ako súčasť starej politickej garnitúry, ktorá pomaly doznieva a je potrebné ju vymeniť. Napriek tomu, že má podporu celej pravice, nemyslíme si, že má potenciál osloviť väčšinu voličov, aby sa dostal aspoň do druhého kola. Ak by sa tam predsa len dostal, nemá podľa nás potenciál osloviť všetkých pravicových voličov, čo je nevyhnutný predpoklad pre porážku Roberta Fica.