BRATISLAVA - Sám o sebe tvrdí, že je orientovaný na výsledok a nie na lacný efekt. Turecko podľa neho treba mať radšej za partnera v Únií, ako ho nechať napospas moslimskému svetu. V Poľsku vidí strategického spojenca v ÉU. Žije v usporiadanej trojgeneračnej rodine, za ktorú je podľa vlastných slov vďačný osudu. Hovorí sa o ňom, že je ambiciózny a chcel by byť lídrom roztrieštenej pravice. Na toto slovné spojenie je vraj alergický. Koho považuje za najväčšieho konkurenta? Je skôr liberálom alebo konzervatívcom? Prečo chce výmenu šéfa Ústavného súdu? Odpovedá kandidát na prezidenta Radoslav Procházka.
Prečo tak mladý človek ako Vy sa chce zahrabať vo funkcii prezidenta, ktorá na Slovensku skôr reprezentatívna ako výkonná?
Od každého úradu, ktorý si ako občania živíme z daní, máme právo chcieť aktívny výkon. Prezident toho pre ľudí môže urobiť príliš veľa na to, aby sme sa zmierili s tým, že niektorí ten úrad chápu ako zotavovňu alebo ako priestor pre uspokojenie osobnej mocenskej ambície. Mám presnú predstavu o tom, ako by sa úrad hlavy štátu dal využiť na aktívnu ochranu ľudí a ako by sa jeho prostredníctvom dala naštartovať celková morálna aj generačná obnova verejnej služby na Slovensku.
Byť prezidentom je pre politikov vrcholom politickej kariéry. Chcete skončiť v politike?
Potrebujeme od štátu dostávať viac, ako nám dnes dáva. A potrebujeme začať úplne zhora. Programom „Silný prezident“ ponúkam aktívnu kontrolu vlády, konkrétnu pomoc slovenským podnikom na zahraničných trhoch, nápravu pomerov v súdnej moci a úradovanie v regiónoch, tak, aby prezident bol ľuďom nablízku nielen mentálne, ale aj fyzicky. Prezident by nemal byť za zásluhy, ale na to, aby odviedol aktívnu robotu pre ľudí.
Ak by ste sa stali prezidentom, čo by ste robili po skončení volebného obdobia? Čo by bola ďalšia méta?
Mojou ambíciou je pohnúť veci na Slovensku dopredu. Prajem si, aby mladí ľudia nachádzali dôvody sa sem vracať a aby ľudia od štátu dostávali poctivú a odbornú službu. A prajem si, aby aj naše deti vyrastali v zdravej spoločnosti. To je môj hlavný plán, inými sa nezaoberám.
Nie je vaša kandidatúra len snahou o vaše zviditeľnenie? Hovorí sa, že kandidatúrou na prezidenta sa chcete dostať do povedomia širšej verejnosti a so svojim politickým projektom byť lídrom rozdrobenej pravice... ?
Hovorí sa to v politických kuloároch, ale bežní ľudia vidia, že to beriem maximálne vážne a že naozaj mám presnú predstavu o tom, čo by som chcel pre nich v úrade urobiť. Som orientovaný na výsledok, nie na lacný efekt. Mojou ambíciou je prispieť k tomu, aby Slovensko chytilo do plachiet čerstvý vietor.
Neodpovedali ste mi na otázku. Máte ambíciu byť v budúcnosti lídrom rozdrobenej pravice?
Už som viackrát povedal, že na slovné spojenie „líder pravice“ som vyslovene alergický. Mám ambíciu slúžiť občanom Slovenskej republiky ako aktívna a pracovitá hlava ich štátu.
Zmenená otázka. Ste rád, že vás podporila liberálna SaS?
Vážim si každú podporu a som rád, že vďaka silnej podpore od bežných občanov som bez záväzkov k akejkoľvek politickej strane, vrátane SaS.
Považujete sa skôr za liberála alebo za konzervatívca?
Žijem v usporiadanej trojgeneračnej rodine, za ktorú som osudu veľmi vďačný. Živím sa prácou, starám sa o drobné gazdovstvo, vyznávam potrebu života v spoločenstve a ctím si hodnoty našich predkov. Zároveň verím na občiansku slobodu a dôstojnosť jednotlivca. Novinárske škatuľky ma nezaujímajú, za základnú konzervatívnu aj liberálnu hodnotu v politike považujem poctivosť. A práve tú, spolu s odbornosťou, ponúkam ľuďom.
Podľa prieskumov verejnej mienky budete bojovať o postup do druhého kola s ďalšími pravicovými kandidátmi Pavlom Hrušovským, Milanom Kňažkom a Andrejom Kiskom. Koho sa najviac bojíte? Pred kým máte najväčší rešpekt? Nemáte najväčší strach z Milana Kňažka?
Toto nie je o žiadnom strachu. Rešpektujem každého rovnako, ľudia si sami vyberú svojho zástupcu. Tento národ je dosť zrelý a odvážny na to, aby si vybral dobre.
Z parlamentných kruhov som sa dozvedela, že človek z vášho volebného tímu presviedčal poslancov, aby sa nepodpísali pod kandidatúru Milana Kňažka. Prečo?
Z parlamentných kruhov ste sa už v minulosti niekoľkokrát dozvedeli, že zakladám novú politickú stranu, raz s Lipšicom, inokedy s Beblavým, potom so Žitňanskou, stále niečo nové. Teraz je to to isté, čiže úplná kačica. Pán Kňažko je legitímnym kandidátom poslancov troch politických strán a mne by ani nenapadlo s tým čokoľvek robiť, každý si je strojcom svojho šťastia.
Tvrdíte, že keď budete zvolený za prezidenta vymeníte vedenie ústavného súdu a aktívne sa chopíte nápravy pomerov v súdnej moci. Prečo chcete vymeniť Macejkovú?
Pretože ústavný súd súrne potrebuje reštartovať, musí pôsobiť ako nástroj ochrany bežných ľudí, nie ako aréna pre politické súboje. A na to, aby pôsobil ako jedna z protiváh politickej moci, nevyhnutne potrebuje silnú autoritu, ktorá mu dnes chýba. Nie je to nič osobné, je to motivované mojim úsilím, aby štát ľuďom poskytoval čo najväčšiu možnú ochranu.
Je vôbec sudcovský stav schopný nejakého prerodu? Advokáti, ktorí chodia na súdy totiž tvrdia, že pracovitý, naozaj odborne zdatný a rozhľadený sudca je skôr výnimkou.
Ak sa tejto nádeje dopredu vzdáme, šanca na zmenu je nulová. Ja verím na to, že poctivá snaha a aktivita prináša výsledky a že ich ľuďom budem môcť ukázať. Poznám totiž pomery v súdnej moci lepšie, ako iní kandidáti a viem presne, ako na to.
Kde vidíte budúcnosť EÚ o desať rokov? Bude sa skôr prehlbovať alebo vznikne tvrdé jadro okolo Nemecka?
Únia sa potrebuje sústrediť na plnenie svojich pôvodných cieľov: slobodný pohyb občanov, hospodárska spolupráca, udržiavanie mieru. Ak sa začne príliš rozpínať na úkor členských štátov, spustí to odstredivé tendencie. V rámci Únie by sme sa, ako Slovensko, mali snažiť budovať strategické partnerstvá, aby náš hlas mal svoju váhu a bolo ho počuť. Práve preto mi osobitne záleží na rozvoji strategickej spolupráce s regionálnym lídrom Poľskom.
Ste podporovateľom integrácie Turecka do Únie?
Mať Turecko za partnera je podstatne rozumnejšie, ako nechať ho napospas len vplyvom moslimského sveta. Členstvo však prichádza do úvahy iba v prípade, ak Turecko splní všetky prístupové kritériá, čo sa dnes zdá byť veľmi dlhou cestou.
